Fitness diár✔️

Emócia v pohybe

Jimin

*ráno

Príjemný pocit voňavých perín ma nenechal odísť. Hm... také jemné, voňavé, že ma ani hlava nebolí. To sú asi Jinové čisto-opraté periny. Musím pochváliť jeho mamu, ktorá sa o neho tak dobré stará. Sám od seba by si ich určite nevymenil.

Nohami som šuchal po plachte a túlil sa k telu vedľa mňa.

„Hm... Jin~" zamumlal som umrnčaným hlasom do periny. „Si za polovicou." jak sme sa vtedy mohli na túto posteľ zmestiť štyria? To je nemožné! Sotva sa tu zmestíme dvaja, tak ako?

„Aj na druhej strane máš priestor, Mochi." odtiahol som sa od neho a prevalil sa na druhú stranu.

Bože, veď tá posteľ je veľká! Nič nespomínal o novej posteli, či som len znova nečítal správy?

Pohol som noštekom a okamžite sa snažil prebudiť. Ranné slnko mi udrelo do očí, tak som ich silno prižmúril a znova sa otočil na opačnú stranu.

Nie je divná iba jeho posteľ, ale aj okno, ktoré mi na tej strane nepasuje. Predsa som u neho už bol, takže viem, ako to má zariadené. Plus, divný je aj jeho hlas. Jin ma prenikavý hlas, taký jemný a veselý, lenže tento je taký utiahnutý a na prvý tón tichý.

Keď som si vôbec na ten jas nezvykol, začal som si pretierať oči a silno zíval. Daná osoba si kolo mňa obmotala svoju ruku, načo som sa k nej prisunul bližšie.

„..." čakal som, že ma od seba odstrčí alebo niečo podobné, no bol celkom v pohode. „Máš skvelú posteľ..."

„Pokojne ešte spí. Máme pre seba celý deň." zachmúril som sa.

„Pre seba?" tak toto Jin nebude. Jin takto nerozpráva.

Pozdvihol som hlavu na nepoznanú osobu vedľa seba. Čakal som, kým zaostrím zrak, ale už viem, že to bol zlý nápad. V momente, ako som uvidel jeho tvár, zastavilo sa mi srdce i oči otvorili naplno.

„Dobre ránko." s úsmevom na tvári na mňa hľadel s podopretou hlavou. Švihom som sa dal do sedu i k sebe pritiahol paplón.

„Y-Y-Yoongi?!" srdce bilo na poplach. Prečo je vedľa mňa? A-a-ako to? Veď-veď sme šli k Jinovi domov, nie? P-potom, ako? „D-d-dobré ránko..." som totálne šokovaný, už aj hlava ma začína bolieť.

Poobzeral som sa všade naokolo, po celej svetlej miestnosti, ale v hlave mi melódia stúpať neprestala.

„K-kde to som?"

„U mňa doma." zasmial sa i dal sa na lakte.

Toto musí byť nočná mora. P-predsa som bol v bare a nepamätám si, žeby tam bol tiež. Musel prísť, keď som bol už spitý na mol. To nie!

„A-a-ako som sa-,"

„Priniesol som ťa sem, Jimin..." ON MA NAZVAL JIMINOM?! N-nie! V-veď ja som predsa Mochi... áno, pre neho som Mochi, tak ako ma môže nazývať Jiminom?

„J-ja nie som-,"

„Si rozkošný, keď takto koktáš." posadil sa opretím o zábradlie postele a pokračoval vo svojich erotických slovách.

O-on je nahý?!

Po predýchaní jeho každučkého holého svalu som sa spamätal i obzrel si svoje telo.

PREBOHA, aj ja som nahý!

„M-m-m-m-m-my sme..." strašne ma bolela hruď z myšlienky, že sme spolu niečo robili. Predsa, kto by si to nemyslel, keď uvidí seba i toho druhého nahého?