Fitness diár✔️

Problematickosť

*Jin

Opatrne som do seba strkal chleba so šunkou a pri tom vzhliadal na Namjoona oproti mne, robiac to isté, čo ja. Vôbec som nemal chuť rozprávať o tom, čo sa ráno stalo, a už vôbec nie pre mamou, ktorá to všetko mala ako stvorené pred očami. Bol som zmierený s tým, že dnes pocítim silu ranného orgazmu, ale namiesto toho sa vyvalili moje dvere. Čistý trapas. Mám chuť sa ísť zašiť, čo najďalej od tohto domu a už sa sem nikdy nevrátiť. V tejto chvíli by mi bolo úplne jedno, či mám nejakých rodičov alebo či s niekým chodím.

„Dáš si ešte kávu, Joony?" v tej tichej hodine k nemu podišla mama s čajníkom, ktorý v momente priložila k jeho raňajšej prázdnej šálke.

„Nie, ďakujem, mama. Mal som akurát," dlaňou si zakryl vrch pohára a pozrel sa na ňu s vyškieracím úsmevom.

„A ty, Jin?"

„A-aj ja mám tak akurát, ale ďakujem," týmito slovami som ju asi veľmi nepotešil, a už viem, že si to od nej vypočujem, keď budeme samy. Teším sa nato, ako malé decko do kostola. 

Položil som chleba s tromi myšacími hrýzmi na tanierik a opustil stôl i so stoličkou. 

„Ďakujem za raňajky. Idem sa umyť."

„Veď si nič nezjedol," pripomenul mi otec, ktorý doteraz ani hlásku nevydal, lebo mu boli prednejšie raňajšie noviny. 

„N-nie som hladný."

„Mohol si aspoň tu šunku do seba vopchať alebo syr. Neverím, že do teba nevojde, veď Cheddar máš rád," mama dokončila otcovu reč. 

„Presne tak, Jinnie. Musíš niečo zjesť, predsa ako sme ťa od malička učili? Raňajky sú základom dňa," navzájom sa s mamou dopĺňali, a keď ma videla, že o to žiaden záujem nemám, povedala krátky záver a ťahala sa pomaličky do našej kuchynky. 

„Drahý, nechaj ho. Určite nie je vo svojej koži," mrkla na mňa s miernym úškrnom. Asi sa jej začínam báť. Moja mama a úchylná? Nie, takú ju nepoznám.

Oči som vyvrátil na podlahu a radšej utiekol do kúpeľne skôr ako mi niekto z tých troch stihol vytknúť ďalšiu vec.

„Ooch~" dal som si tvár do dlaní a nahlas zastonal. Moja predstava o vábivej erotike sa vytratila. Ráno už nikdy žiadny sex!

Skôr než som sa zdohadal, že cez tieto steny je počuť asi tak všetko, mi už na dvere klopala mama.

„Jin? Si v poriadku? Je ti niečo?" už nech mi dá svätý pokoj!

„Áno, som v poriadku. Neboj sa..." zakryčal som jej unavene cez dvere, ktoré som sa ani nepokúšal otvoriť.

„Určite? Nemám ti zavolať Namjoona?"

„NIE! Ehm..." odkašľal som si. „Chcel som tým povedať, je mi fajn, nestrachuj sa a-a Namjoona volať nemusíš," prial by som si byť teraz chvíľku s ním, ale po raňajšku už ani neviem, či ho chcem vidieť, síce sme celé raňajky sedeli oproti sebe.

„Ako už myslíš," povedala sklamane a opustila priestor pri dverách.

Kým som trčal na WC-ku, z chodby sa ozval znova maminčin hlas, ktorý ma mal oboznámiť, keďže som z tej kúpeľni za žiadnych okolností vyjsť nechcel.

„Jin, ideme s ockom na nákupy, kedy si nás hľadal."

„Ok, šťastnú cestu!"

„Nechceš niečo kúpiť?" to by nebola mama, keby nemala otázky.

„Nie, mám všetko."

„Dobre, majte sa, chalani!" ooooh~ konečne to ticho.

S rozospatým výrazom som vyšiel z kúpeľne a rovno si to namieril do kuchyne, odkiaľ ma pozoroval Namjoon. Vystrašil som sa a oprel o stenu...skoro som zabudol, komu to chalani patrilo.