Fitness diár✔️

Moja opovážlivosť

SEPTEMBER

*Jimin

*12.09. 2022, piatok

Úzkym chodníčkom sme sa s Jinom pomaly plazili do školy. Zastavili sme sa ešte v MAPO Station, kde predávajú Egg drop, ktoré sme si samozrejme zobrali so sebou, keďže nám bolo potrebné prísť do školy na čas. Cestou som vzdychol už minimálne päťkrát, čo Jinovi prišlo veľmi divné u mňa, lebo ja nikdy tak často nevzdychám...nie pred nimi. Preto mu to nedalo pokoj a musel sa ma na to spýtať. 

„Je ti niečo?" Jin prežúval posledný kúsok svojich raňajok, kým ja som do nich urobil iba zopár kusnutí. „Nevládzeš?"

„Nie, vládzem, iba, *povzdych," iba tak uprostred reči som si potreboval povzdychnúť. Jednoducho z ničoho nič.

„Nie je ti dobre?"

„Č-čo? Je! Je mi fajn, len akurát..." neviem ako mu to mám povedať. Predsa on je typ, ktorý vyrieši aj modré z Neba. Vyslyší všetky skutky a prosby, a vráti všetko do normálu, ale vôbec neviem ako je na tom, keď sa to týka vzťahov. Samozrejme, že sa mu to bojím povedať, ale na druhej strane chcem, aby to vedel. 

„Kde je problém?"

„Týka sa to vzťahu a neviem si s tým dať rady."

„Takže Yoongi?" prikývol som. „Čo ti urobil?"

„On nič, len mám taký pocit, že to medzi nami prestáva klapať alebo ako to nazvať. Akoby ma už po tej prvej noci nechcel," so sklesnutým pohľadom som hľadel na chodník, po ktorom sme kráčali.

„Chodíte spolu len krátko, určite si len domýšľaš. Yoongi ťa chcel od prvej chvíle, čo si sa vrátil do školy, neexistuje, žeby ťa už nechcel. On nie je zmena počasia a predsa poznáš ho už dlhší čas, čo sa týka sledovania," pripúšťam si tú možnosť. To bol on, ktorý urobil prvý krok ku mne. Ja by som sa neodvážil pri sledovaní.

„Ale, čo keď ho unavujem? Čo ak už má niekoho iného? Čo keď sa nebodaj vrátil k Lise?" naše tváre sa stretli v tom istom uhle.

„K Lise?! Čo ona s ním ma? Predsa sa rozišli, nie?" odvrátil som od Jina zrak a pohliadol znova na tú istú zem. „Mi nehovor, že sa s ňou začal opäť stretávať?!" zaťal som zuby nad touto myšlienkou.

„Neviem...minule, keď sme s Yoongim mali ísť na rande, tak sa objavila a potom... sme už nešli," áno, bol to pre mňa nepríjemný pocit, no je to už síce dávno.

„Toho Yoongiho zabijem," prebral som sa z tranze, keď takého slovíčko, ako je zabijem, vyšlo z Jinových úst. Predsa on je mierumilovný a dobrosrdečný človek. O-on nie je schopný zabíjať!

„Čo? Prečo?!" zatváril som sa smutne a zároveň vyľakane.

„Ta nie? Ak šiel na rande s ňou namiesto teba, má začo pykať."

„Jin, nechcem, aby si to riešil. Je to môj vzťah! Musím si ho vyriešiť ja!" chytil som si lakte, ktoré sa od toho všetkého triasli. Naozaj som sa bál tejto jeho reakcie. Chce sa do mňa začať miešať, aj keď viem, že to myslí v dobrom.

„Jimin, celý život ho miluješ a zrazu, keď sa ti splní sen, tak si ho nechávaš skaziť? To je šialené! Svinstvo!" niekedy Jin rozpráva ako moja mama. Síce je to pravda, ale zase nechcem, aby ma niekto podvádzal, nebodaj mi ničil život. Ja Yoongiho milujem a chcem ho, iba je otázne, či on chce mňa.

V tejto atmosfére sme došli do školy. Tváril som sa smutne, ale po Jinovom boku som musel udržiavať aspoň nejakú pozitívnu náladu aj keď tá jeho zrejme nebola. Bol na mňa za tie slova kritiky veľmi naštvaný. Netreba mi, aby si niekto myslel, že sme sa s Jinom takmer pohádali.