Aj pod posteľou je život

142 10 0
                                    

*Namjoon

Pohoršený zo štípajúceho líca som sa pomaly vracal domov. Keby som mal vtedy čas, určite by som mu to oplatil. Predsa nemôžem dopustiť, aby ma bila vlastná žena . To nech si vyhodí z hlavy! Ja som v páre ten domina, on nech je všetko ostatné. Dúfam, že do rána to zmizne. Nehodlám s tým chodiť celý týždeň po škole.

Naštvane som zaparkoval auto i trepol pri vystupovaní dverami. Som naštvaný!

Zavrel som garáž a ponáhľal sa dovnútra. Zaujímavé, že rodičia nie sú doma. Žeby išli na večeru? Prečo nevolali aj mňa? To mám teraz od hladu umrieť, či čo?

Potichu som sa dostal do domu a zacítil vôňu Kimchi s niečím sladkým. Sladké? To je u nás ten najpodozrivejší pokrm, aký kedy mohlo existovať. Mama tu kuchárku asi vyhodí, keď zacíti sladké. Alebo už vyhodila?

Prišiel som do kuchyne a odkryl pokrievky, aby som mal predstavu o tom, ako tie jedlá vyzerajú. Všetko je ešte teplé. Zaujímavé. Žeby len teraz odišli?

Vložil som si do úst kuracinku z polievky a hneď som sa do jedla zamiloval. Vytiahol som si misku a nabral si ju doplna. Po stojačky som to skonzumoval. To isté platilo aj pre Kimchi. Netuším, kto to varil, ale tá chuť mi je povedomá. Niečo na ten spôsob robí aj Jin. 

Hm...zvláštne.  Prečo myslím naň? Ten tu nie je. A aj keby bol, jak by sa dostal dovnútra? Cez mojich rodičov určite nie.

Dojedol som a rútil to do umývadla. Vyšiel som von na terasu a nadýchol sa čerstvého vzduchu. No keď som sa vracal, zakopol som o lištu dverí a z vrecka mi vypadol mobil, ktorý spôsobil veľký rozruch na celý dom.

„Do riti!" zodvihol som ho a skontroloval sklíčko. Našťastie je celý.

Vložil som si ho späť do vrecka, zobral batoh a išiel hore. Potom jak vyjdem zo sprchy musím si položiť obklad. Je to na nevydržanie. O chvíľu mi budú zuby vyletávať.

Prvým krokom do mojej izby sa mi niečo nepozdávalo. Poobzeral sa naokolo seba. Niečo je inak.

Asi ešte trošku som sa rozpozeral po miestnosti, a keď mi prišlo všetko na svojom mieste, sústredil som sa na sprchu.

Rútil som batoh o kolík postele a krúžil po izbe s tým, že neviem, čo chcem. Chcel som ísť predsa do sprchy, tak prečo premýšľam? Žeby mi Jin vymlel mozog?

Postavil som sa pred zrkadlo a poobzeral si červenú facku. Naozaj to bolí.

„Do piči s tebou Jin... Agh!" dotkol som sa toho priveľmi. Hneď, ako sa pozbieram z vani, skočím si to namastiť a pridať ľad. Snáď to pomôže.

Zobliekol som si sako spolu s tričkom a hodil to na zem. To isté som zopakoval s nohavicami a boxerkami. Pozrel som sa do zrkadla na svoje nahé telo a s menším sebavedomím som sa zavrel do kúpeľni.

*Jin

„Zlato, nesmrdí ti tu niečo?" povedala namyslene žena, teda Namjoonová mama.

„A fantasticky." žena sa na neho nechápavo pozrela.

„Budem dúfať, že si k nám Joon nikoho nepriviedol." s opätkami sa ku mne približovala a mne neostávalo nič iné iba sa vrátiť do Joonovej izby.

„Pochybujem, žeby ten vedel variť." toto bola posledná veta, ktorú som počul. Nech si nemyslia, že chlap nevie variť.

Všetky svoje veci som hodil pod posteľ a nakoniec aj seba. To bude noc. Ak sa do rána prechladím, bude to mať na svedomí on.

Fitness diár✔️Where stories live. Discover now