Chan x Felix

161 10 7
                                    

*Jimin

*štyri dni pred odletom

S Felixom sme sedeli v obývačke jeho domu a hladkali Oscara.

Félix dnes vyzerá výnimočne dobre. Má dosť veľký úsmev na tvári a jeho oranžový sveter ho rozžaruje ako anjela svätožiara. Veľmi ho obdivujem v lete nosiť sveter, ja by sa v ňom ani nenadýchol.

„Vďaka Felix." pohladil som Oscarovi chvost.

„Hm?" strčil si peru do úst a svoj pohľad prenechal mne.

„Bez teba by som nevyzeral tak, ako vyzerám."

„Čo ja... to ty si zo seba urobil skvelého človeka. Mne nemáš začo ďakovať."

„Ale mám. Dal si mi rady a ja vďaka ním teraz môžem chodiť po ulici s úsmevom." nato mi žiaľ neodpovedal. „Ale aj Chanovi patrí veľká vďaka. Musím uznať, že spolu tvoríte dokonalý tím."

Zrazu sa jeho úsmev vytratil medzi mraky. Povedal som niečo zle? 

„Niečo by som ti chcel povedať." to bude asi slovo s veľkou závažnosťou. Tvári sa prísne.

Položil som si ruky do lona a nastavil som uši.

„Som zamilovaný..." z môjho výrazu asi súdim, že sa tvárim ako starec s tisíckami vrások na tvári, hľadiaci na bozkávajúci pár v parku.

„Z-zamilovaný?" zopakoval som.

„Áno..." rukou si podložil tvár a prstami si skrýval červeň na jednom z líc.

„T-to je super...!" nie som nadšený zo slov, ktoré mi povedal, ale čo iné mám robiť?

„K-kto je to?"

„Nepovieš to nikomu?" pokýval som hlavou do strán. V rýchlosti mi zakryl ústa i priložil ukazovák pre moje oči. „Prisahaj!"

„Prsaham..." vypustil som do jeho dlane. 

„Dobre..." nafúkol sa vzduchom, z ktorého sčervenel.

„Christopher..." 

„Christopher?"

„...Bang..." vyrovnal sa a zastrčil si za ucho padajúce vlasy.

„B-BANG?!" zvrieskol som až Oscar zakňučal.

„Ticho!" dlaňami mi ukazoval pokoj, aj keď som dychčal s otvorenými ústami ako po prehltnutí čili papričky.

Pomaly som si sadol a už mi prebehli hlavou všelijaké otázky. Problém bol, ktorou začať?

„O-o-odkedy?"

„Od detstva." prichytil si kolená a venoval sa hladkaniu Oscarovho ucha. Menil polohy jedná radosť.

„Nechceš mu to povedať?"

„Nemôžem." sklonil hlavu. 

Je pravda, že ani ja nechcem povedať Yoongimu, ako veľmi ho ľúbim, takže sme s Felixom na jednej lodi. 

„ Bojím sa, že ma odmietne. On je hetero a ja gay. V-vôbec netuší, že som takejto sexuality a bojím sa mu to povedať."

„Ale za pokus nič nedáš-,"

„NIE!" podskočil som. „Chcem s tým jednoducho žiť."

„Budeš čakať, kým sa ožení?!"

lLáska je krutá, poznám to.
Kvôli nej som prišiel o toho, koho som vždy ľúbil... Min Yoongiho. Keby som nebol zbabelec a cvičil ešte skôr, nič také by sa nestalo. Preto ak má byť Félix šťastný musí mu to povedať, inak bude celý život čakať na niečo, čo sa nikdy nesplní.

Fitness diár✔️Wo Geschichten leben. Entdecke jetzt