Fitness diár✔️

Prinútený do práce

*Jungkook

„Čau, otec, môžem s tebou na chvíľu hovoriť?" stál som na poslednom schode pred domov a hľadel na otca sediaceho na lavičke vonku, čítajúc akýsi článok.

„O čo ide?"

„Ehm..." obul som si tie najmenšie šľapky blízko mňa a vyštartoval k nemu. „Potrebujem peniaze."

„Na tento mesiac si svoje vreckové už dostal," v hlave som si zahrešil.

„Netýka sa to cestovného, ani školy, ide o niečo...iné."

„Čo také? Som zvedavý..."

„..." snáď sa poteší. „Rozhodol som sa pracovať," pozrel sa na mňa cez okuliare ako na spadnuty obraz zo steny. Prečo ten kuk? Povedal som niečo zlé?

„Ty? A pracovať? Neverím," zasmial sa a znova pohliadol do toho článku pred sebou.

„Nie, naozaj! Idem pracovať k... Taemu do firmy." Už sa fakticky zatváril prekvapene, aj keď viem, že mi ešte stále neverí.

„Myslíš k Taehyungovi?" prikývol som so skusnutou perou. „Tae ma firmu?!" až pustil leták na zem. Pozorne som sledoval, ako ho bral vietor. „To je úžasné! Kedy začínaš?" prečo ma takú veľkú radosť? Pred sekundou mi nechcel ani veriť, len jak som povedal jeho meno, zrazu je všetko inak. Why?

„Máme sa tam ísť zajtra pozrieť, aby ma oboznamil s miestom," áno, ešte stále je ten pojebaný pondelok, ale chvála pánubohu už večer.

„Ten Tae je samé prekvapenie," zarehotal sa popod fúzy. „Kto by to bol od neho čakal," pravda, otec asi nevie, že je pracháč prvej triedy. Keby to vedel, už by mi kázal, aby som si peniaze pýtal od neho.

„A načo si chcel peniaze?"

„Noo...potrebujem si kúpiť nejaké oblečenie do firmy. Nechcem tam chodiť v školskej uniforme."

„Tak to si mal povedať skôr..." pred nos mi vystavil 100-vku. TO JE VIAC AKO VRECKOVÉ!

Otvoril som ústa a s očami plnými jasných hviezdičiek som si zľahka k sebe pritiahol stovečku. Bola čistá a rovná. Musím sa o ňu dobre postarať.

„ĎA-KU-JEEEM~"

„A že si zato kúpiš nejaké blúzky, kostýmové nohavice a poriadne lakovky. Žiadne tie svoje metalové tričká, čierne mikiny a roztrhané džínsy, jasné? Hneď jak sa vrátiš z obchodu ukážeš mi bločky a zdokladuješ mi to!" nahromadil som obočie na kopu a jasne zamumlal. To som si myslel, že mi zvyšok ostane.

~

Obvolal som Jina s Jiminom či by náhodou nechceli ísť so mnou, lenže jeden je v práci a druhý je zaneprázdnený učením. Fakt super. Hobi mi to pre zmenu ani nezdvihol, preto mi veľa neostávalo a obvolal som pár kamošov z fitka a zo základky.

Stretli sme sa v blízkosti supermarketu, hneď vedľa teplých rožkoch. Niektorí si neodpustili kúpiť aspoň päť i to ich museli dať do tašky, lebo v obchodoch s oblečením je prísne zakázané jesť.

Aby som nezabudol oboznámiť partiu, tak som tu s Changkyunom, Jooheonom, Minhom a ich priateľkami. Neviem prečo ich, preboha, brali so sebou. Mala to byť chlapská jazda, ale už serem na to.

Pokračujem...
Nečakane k nám zavítal aj Changbin, Seungmin a Hyunjin. Hyunjina určite poznáte, stará škola. Chodí do vedľajšej školy a je to môj bývalý spolužiak. Fajn kamarát, len ma zlý vkus čo sa týka žien.

„Fajn, môžeme ísť? Čakáme ešte niekoho?" všetci kývali hlavou až na Hyunjina.

„Hyunjin!"