Fitness diár✔️

Ružové slúchadlá

*Namjoon

Po neplánovanej nehode sme sa ocitli v jednej firme, ktorá robí pre mojich rodičov. Oblečenie od nej je veľmi pohodlné a dá sa v ňom vydržať aj 84 hodín, ak sa, samozrejme, nepotíš.

Stál som na takzvanom malom móle a obzeral svoju krásu v zrkadle. Pre Jina som bol znova vzduch.

To fakt?! Je mobil interesantnejší než ja?!

Ale určite. Predsa po tom, čo sa stalo v aute, nemôžem čakať, že sa na mňa bude pozerať ako výr. Bolo to trápne pre nás oboch.

Chcel som počuť jeho názor, na to čo mám práve na sebe, ale ako vidím úsmev opätuje obrazovke telefónu. Veľmi ma to serie!

„Hotovo, pán Kim." namyslene som si poobzeral rukávy i okuliare na svojom nose. „Veľmi Vám to prista-,"

„Čo myslíš, Jin?" prerušil som nezaujímavého človeka a venoval sa môjmu hlavnému bodu. Jin pozdvihol zrak od mobilu a pohľad venoval mne. Stále mal na tvári jemnú červeň.

„Pekné." priznal a znova kukal do obrazu. To sa nedožijem celej vety? Čo by som dal teraz za to, aby sa na mňa díval a lichotil mi.

Ak by sa večierok konal dnes, určite by som ho pozval na parket a nech sa všetci pozerajú akého mám sexi boya. Potom by som ho určite odniesol do svojej izby a vyzliekol ho do poslednej veci. O môj bože, na čo to myslím?  Vidieť ho nahého je boží dar, tak isto ako aj v trenkách. Bude nosiť aj ružové spodné prádlo?

Už len pomyslenie na to ma fascinuje. Nič iné okrem pohlavného údu necítim... je tomu veľmi ťažké zabrániť.

„Koľko?" zišiel som a zo svojej uniformy vyťahoval peňaženku.

„Váš otec už zaplatil, takže nie je potrebné."

„Môj otec?" už mi lezie krkom. Mieša sa mi do vecí, do ktorých mu nič niet. „Dobre, dovidenia." zobral som si uniformu, schytil Jina za ruku a ťahal so sebou do výťahu.

Vošli sme do prázdneho výťahu a obidvaja sme sa opreli o opačné rohy. Čo by som dal za to, keby sme sa opäť bavili, ako včera? Prečo dnes nie som taký výrečný?

Do výťahu sa potom nahrnuli starší páni, ktorí pravdepodobne išli na konferenciu. Mali úplný nezaujmem, že v ňom niekto bol. Všetci desiati muži sa doň natrepali, až som mal pocit, že mi utlačia Jina.

Ešte pred ich nátlakom som stihol dobehnúť k Jinovi a ochrániť ho vlastným telom. Jin sa natlačil bližšie k stene a ja k nemu, keďže nebolo dostatok miesta.

Nadniesol som nad neho ruku a díval sa mu do vyľakanej tváre. Môj dych sa sťažoval.

Tvár som priblížil k jeho krásnej tváričke a díval sa na jeho dokonalé lícne kostičky, ktoré sa spájali s ústočkami.

„N-Namjoon, čo to-,"

„Pst!" položil som si prst na pery. Viem, že mu to nie je príjemné, ale musí vydržať.

Jeho pootvorené pery ma začali vzrušovať. Prehltol som veľmi ťažkú slinu, ktorú zaručene musel počuť. Potom moje hladné oči mu imaginárne tvorili vlhkú cestičku mojich slín až dole ku kľúčnej kosti. Prajem si ho označiť. Chcem povedať svetu, že toto mladé stvorenie je moje. 

Aish! Už sa to nedá vydržať! Silou mocou chcem cítiť jeho pery alebo aspoň chuť jeho pokožky...

„Prepáč mi za to predtým." sadol som si do auta a ospravedlňoval sa.

„To nič... nie je to tvoja vina." vedel som, ako veľmi mu to vadilo. Určite nie je rád, že sa na neho hodil taký chlap ako ja, ale má to jedno pozitívum, nič sa nestalo.