Fitness diár✔️

Modrý pondelok

*Yoongi

Čo najrýchlejšie som bežal do izby k Jiminovi. Toto nebolo len také obyčajné 'au', aké vydávajú ľudia pri akomsi buchnutí, toto bolo fenomenálne. Ani si neviete predstaviť, ako mi bije srdce.

„JIMIN!" vyvalil som dvere a videl Jimina v sede, ako sa krčí a snaží dostať z akejsi bolesti.

„Y-Y-Yoongi?" pribehol som k nemu a silno ho schmatol kolo krku.

„Čo sa stalo?! Si v poriadku?!" hlasne som predychával, keď som ho k sebe pritlačil. Bolí ma hruď z toho, keď viem, že mu niečo je, ale keď sme sa prebrali vyzeral v norme.

„Áno, len-len mi-,"

„Bože, toto mi nerob!" pobozkal som mu čelo a pritúlil si ho do náručia. Ani dohovoriť som ho nenechal. „Ani si nevieš predstaviť, ako som sa zľakol," objal ma tak isto, možno aj silnejšie a nechal ma vkladať mu na krk bozky.

Keď sme sa prezliekli, šli sme sa ešte nachvíľku prejsť po okolí. Držal som si ho pevne pri tele, aby sa mu náhodou nepodlomili kolená. Ani som nevedel, že existuje taká bolesť po pohlavnom sexe. To sa mi stalo prvýkrát. Verím, že sa to nebude opakovať.

Nahodil som si na seba čiernu mikinu, lebo začal fúkať severák a prinášal so sebou kvapky vody z oceánu. Už pomaly cítiť, že prichádza jeseň. Ugh, už sa tešim na tu svoju premenlivú náladu...

Jiminovi som pomohol obliecť čiernu koženku a vydali sme sa cestou ďalej. O päť hodín nám letí lietadlo a my sme ešte toľko toho nevideli. Čo by som dal zato s ním ešte ostať? Uvedomujem si, že v škole sa vídame neustále, ale nie tak často, ako by som ja chcel.

„Yoongi?"

„Áno, Jimin?"

„Nespravíme si spoločnú fotku," ukázal na fotostroj pri zábradlí. „Chcem mať pamiatku."

„Jak myslíš, ale nikde ju nevešaj," vyčaril dosť široký úsmev a už sa smial, keď videl, že nemám námietku.

„Jasné, sľubujem."

Po hodinovom lete naspäť do Seoulu sme sa vyobjímali a vrátili naspäť domov. Otvoril som vchodové dvere a hneď ako prvé na mňa vyletela mama až ma skoro zvalila na zem.

„S kým si bol?!" šokovane som vyvalil oči na rodičov, vedľa seba stojacích. Moment...to už dnes? To už prešli dva týždne?

„Čo ti do toho?"

„To ako sa správaš?!" skríkol po mne otec.

„Ako tvoj sy-," dostal som od neho silnú ránu cez líce, až som cítil, že mi tečie z ďasná krv. Oblizol som si kútik pier a díval sa dakde do rohu predsiene, keďže očný kontakt s nimi sok už dávno obmedzil.

„Čo si, kurva, myslíš, že robíš, Min Yoongi?!" priblížil sa ku mne otec a začal zvadu.

„Odpovedám!"

„Ty decko jedno špekulantské! To jak sa správaš k vlastnému otcovi?!" Znova zvýšil na mňa hlas. Zrejme mu aj došlo, že v dome niet žiadneho služobníctva.

„Ji, nie!" mama ho chytila kolo pasu a prisunula si ho k sebe. Keby to neurobila, dostal by som ešte jednu, ale stokrát tvrdšiu.

„Máš zarácha! Zakazujem ti motorku a aj auto! Odteraz budeš chodiť do školy pod mojim dohľadom! Rozumieš mi?!" ukázal na schodište ako trojročnému decku, ktoré náhle rozbilo niečo cenné.

Neodpovedal som a okamžite urobil otočku naspäť vonku.

„Min Yoongi, kam si myslíš, že ideš?!" ozvala sa mama.