'Čo mám s ním teraz robiť? Prečo mi Lisa darovala fitness diár? Môže ma až tak nenávidieť? Alebo len chce, aby som sa zmenil?'
Park Jimin, študent druhého, čochvíľa tretieho ročníka strednej školy, je oddávna, zamilovaný do idola, Min Yoongiho, pre...
„Prosím, nasledujte ma, pán Park," povedala svetlá blondína v čiernej košeli a čiernej látkovej sukni s dosť výrazným make-upom. Zatiaľ, čo môj krehký make-up zosvetľoval môj šedý oblek s jedinečným hnedým rolákom.
To, čo na mne práve visí nie je môj štýl, ale takto ma naučila obliekať sa firma GUCCI. Pán Min osobne mi to navrhol. Momentálne sa nachádzam na málo známom mieste v akejsi firme, ktorú ani nepoznám. Vraj patrí niekomu, kto ma sluch len pre hudbu. Pani Minovci ma sem sami poslali. Vraj ide o dôležitú schôdzu, tykajúcu sa aj našej firmy. Nerozumiem, prečo ja? Nemal by to riešiť sám riaditeľ? Príde mi to blbé trocha, že učeň ako ja musí riešiť tieto veci. Nechám sa prekvapiť, s čím na mňa riaditeľ Min ide. Má to byť azda nejaká skúška? Alebo len chce ten spevák spolupracovať s našou firmou? Aj to je dosť možné. No, uvidíme.
„Nech sa Vám páči...pán Vás už očakáva," iba som slušne poďakoval i urobil mierny úklon a už sa pustil do vyklopkávania na sivé dvere. Hlas, ktorý z nich vyšiel bol dominantný. Neprejavoval ani štipku radosti, ale nebál som sa. Nie je predsa čoho. Ak ma pošle do piči, tak ma pošle rovno, a nebudem sa baviť. Poviem, že to proste nevyšlo.
Vstúpil som do tmavej kancelárie s dosť obrovských priestranných oknom, ktoré spolu s lampou osvetľovali tu tmu, keďže vonku to vyzeralo, ako tesne pred búrkou. Na stole som ihneď zbadal terajší a najnovší magazín VOGUE, kde moja fotka, je znova tá titulná.
¡Ay! Esta imagen no sigue nuestras pautas de contenido. Para continuar la publicación, intente quitarla o subir otra.
No a ten muž bol stoličkou otočený k tomu oknu i hlavu mal podopretú o ruku. Bolo vidieť, že jeho vlasy sú predlžené tmavé a z malej časti zatočené, no zároveň bolo vidieť, že na naše stretnutie sa nie veľmi dobre pripravil.
„Dobrý deň," začal som, keďže on z úst nevypustil, ani to blbé slovo vítajte. „som Park Jimin a poslali ma sem z GUCCI," muž si niečo zamrmlal do ruky a tak zavelil...
„Zavrite dvere, prosím," urobil som tak, ako bolo potrebné, no len, čakal by som, že sa slušne postaví a predstaví, tak ako ja teraz. Dokonca ani na dverách som nevidel visieť jeho meno. Je snáď niekto ako súkromný spevák alebo rapper? Psch! Kto by si len objednával niekoho, aby mu zložil vlastnú pieseň. Šialenstvo!
„Rád ťa opäť vidím, Jimin," v mojej hlave sa práve ukázalo milión otáznikov. Moje namaľované oči tiež zbystreli, a jazyk nedokázal nič také povedať...až potom.
„Nerozumiem...poznáme sa?" spýtal som sa slušne a bez koktania. Už predsa nie som ten istý Jimin, ako vtedy na strednej. Na nič sa nehrám a ani nepredstieram svoje meno. Ten komu sa nepáči, nech ma ani nesleduje. Už som dospelý, a posúvam kariéru GUCCI dopredu. Už nie som záprdok, ktorého každý len z niečoho podozrieva a ohovára. Teraz mi všetci závidia, a vravia o mne, lebo noviny tvrdia konečne niečo iné. A samozrejme, nemôžem sa mu čudovať, že ma pozná, keď ma už videl v stovkách magazínoch a v televíznych programoch.
