Fitness diár✔️

Zarobiť a minúť

*Jimin

Po hlučnej noci som vstal dolámaný. Včera som prehral v kartách, tak ma dali spať k Jinovi na jednu posteľ. Strašne kope! Ako sa Joon mohol pri ňom vyspať? Veď je ako plod v maternici, ktorý kopne, keď sa mu niečo nepáči. Dnes nebudem cvičiť, bolí ma chrbtica.

Kook s Hobim si vybojovali manželskú posteľ manželov Kim, takže každý ma svoju polovicu, lenže ja s Jinom sme pri sebe spali natlačený ako sardinky v plechovke. Ľutujem, že som tu spal. Ešteže dneska máme pokojný rozvrh, inak by som vybuchol, prečo som si nevzal batoh.

Vstal som z posteli a potichu docupital dole do kuchyne. Bola zima a najradšej zo všetkého by som sa vrátil pod zahriatu perinu, lenže, keď si spomeniem na Seokjina, tak radšej ostanem mrznúť. Napil som sa z vodovodného kohútika a hneď za tým sa posadil k stolu. Je ešte dosť skoro na to sa pripravovať do školy. Mám taký dojem, že keď pôjdeme spolu v jednom buse, ich pripomienkam sa nevyhnem.

„Dobré ráno..." šokovane som pozrel na predsieň, z ktorej akurát vychádzal Kookie. Vyzeral akoby pri ňom vybuchla bomba.

„Čo sa ti stalo?" zatajil som dych, aby som nevybuchol smiechom.

„Spalo sa mi veľmi príjemne," ukázal prstami to svoje OK a prisadol si ku mne.

„Podľa mňa si sa vôbec nevyspal," poťukal som do mobilu.

„Ach...Tae ma celú noc otravoval," prehrabol si svoje husté vlasy a pozrel sa do toho svojho zariadenia.

„S čím, preboha? On nevie, že v noci sa spí?"

„S kokotinami...zjavne sa mu spať nechcelo."

Mám rád na Kookiem, že vydrží byť v tej jeho provokatívnej nálade. Byť ja pri ňom mi prasknú nervy a keby len tie. Už len pri Yoongiho prestávke som vybuchol a dopadlo to rozchodom. Keby som vedel vrátil čas, vážil by som slová a určite by sme spolu ešte chodili. Ale čo už... je definitívny koniec.

Keď už sa konečne prebral aj Jin s Hobim, spravili sme si klasické raňajky - paradajka, paprika, uhorka, šunka, syr - no ostal po nás veľký neporiadok. Keby sa v kuchyni motal iba Jin, nedopadla by takto.

Hneď potom sme sa všetci opäť ocitli v kúpeľni a vykonávali rannú hygienu. Sme naozaj horší než baby. Áno, je pravda, že chodia spolu na záchody, rozprávajú sa o vzťahoch a ešte si robia naň selfie, ale jedinú vec, ktorú nerobia je, že pred sebou necikajú.

Obliekli sme sa, pripravili veci do Jinových tašiek a vyslali sa do školy.

Autobus bol jedná veľká katastrofa. Preplnený starenami a školákmi, ktorí mohli ísť pokojne aj iným autobusom. Predsa odtiaľ chodia autobusy každých desať minút.

„Chalani?" oslovil nás Kookie. „Nechceli by ste ísť poobede niekde do supermarketu?" Jin prekvapene vyvalil oči naň oči, lebo ako ho on pozná, tak strašne málo obieha centrá

„Ale čo...odkedy rád chodiš po obchodoch, Kookie?"

„Nah! Otec mi píše, že potrebuje kúpiť páru veci, lebo žaba poťahuje kolegyňu v práci a on ide na stretnutie, že nestíha, " preťukal pár správy v mobile a vystavil ich naším očiam, aby sme mu začali veriť.

„Pokojne, môžeme ísť. Aj ja by som niečo rád kúpil domov. Ráno ste mi všetko zožrali," s Hobim sme na seba len kývli ramenami a súhlasili s nimi. Veď prečo neisť, keď sa môžeme zabaviť? Doma by sa mi určite trčať nechcelo, aj keď pravda je taká, že sa musím na zajtra pripraviť. Predsa prísť do Gucci neupravený ma môže stať miesto. Aké to asi bude?