Žltý bus

182 12 28
                                    

*Namjoon

*ďalší deň

Vošiel som cez biele dvere do presvetlenej kuchyni a posadil sa za barový stôl. Rodičia ako každé ráno už upravene sedávali a popíjali kávu s papiermi v rukách.

„Dobré ráno." v momente som sa posadil. Dlhšie sa už odolať rannej káve nedalo.

„Dobré ránko, Joon." mama preložila tanier so zeleninou ku mne. „Akú si mal noc?"

„Pokojnú." odchlipol som si mliečnu penu z môjho kafé a užíval si jej očarujúcu chuť, celý čas, čo stekala dole krkom.

„Musíme s tebou hovoriť." začal otec. Toho som sa ako malý vždy bál, ale teraz ho mám na háku.

„Čo je súrnejšie než nedeľné ráno?"

„Namjoon!" zdvihol hlas.

„Počúvam..."

„Zajtra ideme do Paríža, všetci traja. Vybavíme tam niekoľko záležitosti a v stredu sa vrátime naspäť. A ja chcem, aby si s nami zobral aj Minjeong." a je to tu znova.

„Choďte samy. Mám školu." matka sa čudesne pozrela na otca, ktorému tiež prišlo divné moje chodenie do školy. Väčšinou času by som ju vynechával, lež mám nového kamaráta a kvôli takým sa predsa hodiny nevynechávajú, že?

„Si chorý, Joony?" matka sa nahla cez celý stôl a priložila mi ruku na čelo. Ja ako správny syn ju odbil.

„Nič mi nie je." vrátil som sa k téme. „A vôbec, prečo tak otvorene kecate o Minjeong?!" teraz som pre zmenu zdvihol hlas ja. To u mňa nebýva zvykom, poväčšine sa rozkrikuje otec.

„Mal by si si ju viac vážiť. Je to veľmi milé dievča a k tomu tvoja budúca žena." zarehotal som sa.

Ja a ženiť sa? Načo? Aby boli deti a nakoniec rozvod? Nechcem dopadnúť ako Yoongiho rodičia a tiež nechcem, aby moje deti dopadli bez jedného z rodičov. Ak sa to má stať, tak to radšej počkám ďalších dvadsať rokov na tu pravú.

„Na to zabudnite...nie je mi hodná!" zodvihol som sa od stola a opustil moju Caffee lásku.

„SADAJ!" niekto tu nemá čisté svedomie. „Od tohto stolu nik neodíde, pokiaľ mi to nevysvetlíš!"

Asi pred tromi rokmi sme sa tiež s otcom horlivo pochytili a skoro skolaboval. Nebolo to mojou vinou.

„Počul si?!" otočil som sa k nemu s rukami vo vrecku.

„Vidíš?" začala sa moja výhra. „Toto je dôvod, kvôli ktorému si v nemocnici."

„Príčina je v tebe, Namjoon." videl som tie jeho kvapky potu, ktoré z neho vycerovali. „Sadaj!"

„Nie, otec." usmial som sa, tak, ako ma naučil Jin. „Možno nabudúce." od slúžky som si zobral kľúče môjho auta a aj si to k nemu mieril. Ten ma už nedobehne...

*pondelok o 6:46

Konverzácia v skupine XXX_Erection

Bwii_Vii_Tii
Čaute, vidíme sa v štúdiu ( ̄▽ ̄)ノ

Min_Genius
Why?

Bwii_Vii_Tii
Informoval ma o tom vedúci
Mal som vám to povedať už v piatok, ale nevydalo
Tiež by som bol rád, keby ste správu poslali ďalej
BLACKPINK som myslel
O pol deviatej chlapci

148_IQ
To akože dnes nie je škola?

Min_Genius
Ani zajtra, Joon (◕‿◕✿)

Fitness diár✔️Where stories live. Discover now