Fitness diár✔️

Rozjazd ako sa patrí

*Taehyung

Vybalil som sa hneď pri vchode a zvyšné veci pobral aj s taškou hore. Doma žiaľ niet nikoho, takže mám čas pre seba.

„Bože, zajtra škola," povedal som si sám pre seba. „Ešteže bude len vyhodnotenie a žiadne učenie, inak by som sa zrútil." 

Ach...práve som si spomenul, že mi treba zájsť do firmy. Som zvedavý, ako to zvládol Kookie pri otcovi. Nenávidia sa, tak preto som taký všetečný. Trvalo mi večnosť presvedčiť otca, aby ho zaučil. Predsa je v tom skúsenejší, lebo ja s mladou generáciou veľmi nevychádzam a najmä nie s takým divokým Jungkookom.

Posadil som sa na svoju posteľ, ktorá mi tak veľmi chýbala a pozeral do mobilu. Chýba mi tu Kookie. Bez neho je posteľ extrémne veľká.

Bwii_Vii_Tii
Ahoj, zajko
Ako sa máš?
Dnes si sa mi ešte ani neozval
Nechceš pokecať?

*odoslané 19:55

Zvláštne o takomto čase býva doma. V práci už byť nemôže, určite bude s Jiminom alebo Jinom, predsa len oni ho dokážu zmanipulovať, aby so mnou nepísal. Ale druhá zvláštna vec je, že tu nie je otec. Ten by mal byť doma aspoň na desať minút a tak odísť na poradu, jak ho poznám. Čo sa deje? Som tu správne? Som doma? Dúfam, že otec s nikým nechodí, inak ho čaká doma porada.

Naozaj je tu nuda. Potrebujem s niekým rozprávať. Vytočil som Kookieho číslo a čakal, kým to zdvihne. Predsa musí mať telefón pri sebe.

„Toto číslo je momentálne nedostupne, prosím zavolajte neskôr..."

„To sa mi snáď sníva!" nazlostil som sa. Predsa neexistuje, že mi môj milovaný nezdvihne telefón! „Boha jeho!" hryzol som si spodnú peru až mi do oči skočila zlosť. V tom môj mobil začal vibrovať.

„Kurva, Jungkook, prečo mi nezdvíhaš mobil?!" zvrieskol som do mikrofónu.

„Prepáč, Tae, ale spal som," uvoľnil som vzduch v pľúcach. Doriti, práve som ho zobudil.

„T-ty spíš?" spýtal som sa tichučko.

„Naozaj ma to mrzí, ale som strašne unavený. Nehnevaj sa."

„Nie, ty mne prepáč, nevedel som, že spíš," potriasol som hlavou. Mohlo ma napadnúť, že ak nie je aktívny, tak môže spať. „Určite si unavený, tak-tak spinkaj," zložil som telefón z ucha.

„Tae-, *beep."

Kookie si pri mne toľko vytrpí, že keď ma prestane milovať, tak sa tomu budem čudovať.

„Ach, čo som to za kokota?" vložil som si tvár do dlaní. Naozaj sa už horšia vec stať nemôže.

*Jungkook

„Dobré ráno," pozdravil som okoloidúceho učiteľa a pristavil som sa pri svojej skrinke s prezuvkami. Prezúval som sa, keď mi na chrbát skočil Jimin. „Preboha, chceš ma zabiť?"

„Ale no tak! Je piatok a je ráno, a dokonca končíme štvrtou hodinou. Netešíš sa snáď?"

„Teším sa, len...len akurát budem pracovať, vieš?" vytiahol som si mobil z vrecka a pozrel sa doň.

Včera ten Taeho rozhovor ma trošku zaskočil a to jak na mňa vybehol úplne. Takého podráždeného som ho ešte nepočul. Ale beriem pozitívne, že ma zobudil. Zaspal som pri papieroch v strede svojej kancelárií na príkaz jeho otca. Vraj, keď nevypíšem všetky papiere, nemám sa ponáhľať domov, lenže svoj posledný spoj som mal o osem desať, takže nič iné mi neostávalo a musel som zdrhnúť aj s papiermi. Preto mi teraz vyhovuje mať štyri hodiny, aspoň to môžem dokončiť bez toho, aby to pán Kim vedel.