Fitness diár✔️

Ústranie

*Jimin

*ding, dong

Kým Jinova mama prišla k dverám, bol som aj kľudnejší, no stále na mne bolo vidieť tie všetky problémy, ktoré ma ťažili.

„Ahoj, Jimi-, preboha, stalo sa niečo? Ty plačeš?" Jinova mama ma už viackrát spoznala cez internet i cez Hobiho, takže niet čudo, že sa tak o mňa zaujíma.

S veľkým nádychom som nejak vysolil svoje zamknuté slová z úst.

„J-je Jin doma?"

„Nedávno prišiel, poď ďalej," zatvorila za nami dvere a prišla k obývačke, kde sedel Jin aj so svojim otcom.

„Jin, je tu Jimin, chce s tebou hovoriť," jeho otec sa automaticky dvihol, keď ma zbačil a už bol na ceste do kuchyne.

Hneď jak sme v miestnosti ostali len my dvaja, hodil som sa Jinovi do náruče ako malé decko a nariekal.

„Hej, čo sa stalo? Prečo plačeš?" opatrne ma hladil po chrbatiku a vlaskoch.

„*vzlyk, vzlyk, Yoongi ma, *vzlyk, opustil," rozplakal som sa ešte viac.

„Ako opustil?" prekvapene zajasal.

„Teda my sme sa..."

„Hej, Jimin nerozumiem ti, ukľudni sa," poťahoval som nosom a híkal. Celou mocou som sa chcel uvoľniť, ale zosilňovalo to zakaždým, keď som si na to čo len spomenul.

„J-ja a Yoongi sme sa rozišli, *vzlyk," akoby nestačilo to híkanie, musel prísť aj silný plač a ronenie sĺz.

„Dal ti kopačky?" prikývol som, no nepovedal, že to všetko som ukončil ja. Vrúcne som ho objal okolo krku a fňukal mu tam asi ešte desať minút vkuse.

Nerozumiem, ako Jin zvládol ten rozchod s Joonom úplne sám, ale závidím mu. Ani nič nespomínal, že je to také ťažké sa rozísť s milovanou osobou. Myslel som si, že si trocha poplakal a to bolo všetko, ale je to oveľa, oveľa horšie...

*po pol hodine

Ležal som schúlený v Jinovom lone a hľadel na blikajúcu televíziu, v ktorej jak vždy dávali živú romantiku.

'Nezmysel, aj tak sa rozídu.'

Pomrvil som sa na jeho kolenách a zadíval sa k zemi, aby som nemusel vidieť tu scénu bozkov.

„Nespíš?" neodpovedal som, lebo stále vo mne prúdil smútok ako teplý vzduch. "Je ti lepšie?" prikývol som a ďalej rozmýšľal nad tým všetkým. Ako sme sa vlastne dopracovali k rozchodu? Hm...divným spôsobom...šlo to s nami dole vodou. On sa mi neozýval a ja na neho pomaly ale iste zabúdal. Krása, ja viem.

„Čo je to láska, Jinnie?" spýtal som sa Jina.

„Láska? No... láska je krásny partner, ale z vnútra strašne škaredý," zasmial som sa nad jeho definíciou, ktorá je tak z časti pravdivá. Nato, ako vyzerá, jeho vnútorná krása sa odlišuje.

„Prečo nemôžem mať všetko, čo chcem?" zosmutnel som. „Prečo  je život taký ťažký? Čím to je?"

„Vieš, Jimin, v dnešnej dobe je všetko náročné. Dokonca i tá najmenšia vec niekedy robí maličkosti v našom živote. Musíme sa vedieť rozhodovať medzi sebou a tým druhým, a vybrať si správnu cestu, ktorá nás privedie do raja. A vzhľadom nato, že si si vybral zmeniť sa pre tú druhú osobu, si si vlastne zvolil prvú možnosť," akoby som počul moju mamu. Síce ona tak nerozpráva, ale je to materinská reč. „Musíš už dospieť Jimin, pretože je čas. Vaše cesty sa rozišli a každý teraz hľadá vlastnú cestu."