*Jungkook
PIATOK!
Po tomto túžim celý pojebaný týždeň.
Keď si ho celý zhrniem, tak dopadol naozaj katastrofálne!
Nový mesiac, škola, úlohy, zmena v osobnom živote a konečne skončená stávka. Ach~. Ako... trvala necelé dva týždne, ale bola zbytočná. Užitočná akurát tak na piču. Keby som nebol taký blbý, nikdy by som do tej stávky nešiel. Môže za to Jin, on súhlasil, ja som navrhol.
Áno, chcel som, aby sa Jin s Namjoonom nestýkali, ale jednoducho som tomu nedokázal zabrániť. Namjoon ho stále vyhľadával, aj vtedy, kedy to nebolo potrebné. Akoby o tej stávke vedel a chcel to robiť naschvál. Ale nie~ podľa môjho vkusu, je ten Namjoon taký slušný úchyl. Keby o tej stávke vedel, dal by mu určite pokoj a celý ten čas, by sa uspokojoval vlastnou rukou. Ale nehovorím, žeby sa osud nezaobišiel bez toho. Robil by im to náročky.
Zaujímavé je, že mu nič nerobí. Čakal by som, že ho pretiahne na najbližšej lavici alebo niečo podobné a on nič. Žeby tie ich stretávania boli naozaj nečakané? Začínam pochybovať...
To už je fuk, iba veriť, že medzi nimi k ničomu nedôjde. Mňa ten kretén - veď viete ktorý - stále provokuje, aj keď len z diaľky. Odstreliť ho!
Tento víkend mám byť doma so žabou a s malou pizdou, lebo otec má nejakú zákazku v Busane. Som zvedavý, ako tento víkend prežijem.
„Jungkook, budeš jesť?" do kuchyne vošla macocha a už sa motala okolo sporáku.
„Nie som hladný." sedel som za stolom a ťukal do mobilu, ignorujúc ju.
„Ani polievku?"
„Ani."
Žabu nemám rád. Síce sa poznáme strašne dlhú dobu, lež nenávidel som ju od prvej chvíle, čo sa zjavila v našich dverách. Najradšej by som sa s ňou začal hádať, ale to neurobím pre pokoj v rodine a pre otcove nervy. Nerád by som na tomto svete ostal s nimi.
„Mohol by si láskavo odložiť ten mobil?"
„Musím niečo dopozerať." zamumlal som. Nepozerám žiaden film či dokument, hľadám nejaký víkendový pobyt, ktorý by ma od nich oslobodil, ale zatiaľ nič. Ak tu ostanem dlhšie ako hodinu, skolabujem a k šťastiu mi veľa nechýba. Ak nevypustím dušu teraz, tak pri umelom dýchaní určite.
„Jungkook, rozprávam sa s tebou." rukami sa oprela o stôl.
„Hm?" zodvihol som zrak od obrazovky. Nie, fakt?! „Čo si hovorila?" povzdychla si a udržovala so mnou očný kontakt.
„Jungkook, ak máme spolu dobre vychádzať, musíme sa lepšie spoznať. Ibaže ty ma doslova ignoruješ." ja a ignorovať? Pff! To by vyzeralo inak.
Keby som chcel, tak sa ju nesnažím silou mocou odstrániť z našich životov! Povedzme si na rovinu, že o tom nevie.
V hlave som prevrátil očami a tváril sa ďalej ako poslušný synáčik...
„Nemám veľa času, tak o čom si chcela hovoriť?" usmial som sa.
„Chystáš sa niekam?"
„Ku kamarátovi..." podoprel som si hlavu a vyvalil sa na stôl.
„Vie o tom tvoj otec?" a teraz so, hm? Ak jej poviem, že áno, overí si to, a ak poviem nie, nikam ma nepustí.
„Dozvedel som sa to dnes."
„Tak nikam nejdeš." sviňa! „Bez dovolenia tvojho otca ťa nikam nepustím."
„Brnknem mu." zobral som mobil a postavil sa.
VOCÊ ESTÁ LENDO
Fitness diár✔️
Fanfic'Čo mám s ním teraz robiť? Prečo mi Lisa darovala fitness diár? Môže ma až tak nenávidieť? Alebo len chce, aby som sa zmenil?' Park Jimin, študent druhého, čochvíľa tretieho ročníka strednej školy, je oddávna, zamilovaný do idola, Min Yoongiho, pre...
