*Jimin
Tvrdé slnko zapreté na planétu Zem, prebudilo štyroch spiacich medveďov zo zimného spánku. Bolesť hláv zosilnela, len čo sme zdvihli hlavu z vankúša. Neodpustili sme si to mrčanie kolo toho. Teraz sa skutočne cítim ako nejaký pijak.
Sme my kompletní?! Hneď na začiatku týždňa sa ožrať?! Jak sa dnes budeme tváriť v škole? Však nás učitelia budú naháňať aj s topánkami!
„Koľko je hodín?" ospalo som položil otázku ostatným, ale mali ma na háku. „Haló..." ani môj hlas ešte nebol prebratý. Stále je v ňom počuť moje mrčanie.
„Nechaj nás spať..." zamňaučal Kookie.
„Máme školu, viete?" hlavu som si zakryl najbližším vankúšom a otočil sa na druhu stranu. Posteľ pre náš štyroch je priveľmi malá. Asi sa z nej čoskoro zrútim.
„Najradšej by som sa dnes vykašľal na celú školu..." Hobi sa uložil Kookovi do lona.
„Kurník šopa, to čo robíš?!" chrapkavo sa spýtal oranžovo-vláska, no bol aspoň hore.
„Spím..."
„V mojom lone?!"
„A Tae tam môže byť?" zdvihol hlas, ale hlava sa mu ani len nepohla.
„Ešte ju tam nemal..."
„Ale ty svoju v jeho, áno."
„Haha..." to bol, akože spomalený záber smiechu.
„Ty kokos, trafil som do čierneho!" posadil sa na posteľ a hľadel na Kookieho. "a aký je tam dole?" Kookie schytal červeň do tváre. Nevedel, čo mu má odpovedať, a keď to konečne povedal sranda skončila.
„Taký ako každý chlap." viedli medzi sebou nezaujímavý rozhovor, aj keď dosť napínavý, ale aspoň ma to prebralo.
„Pamätá si niekto niečo zo včera?" spýtal som sa dvoch najbližších.
„Iba Boh vie ako to bolo." Jin sa natiahol a spadol z postele. Ani to ho neprinútilo dvihnúť sa.
„Takže..." poškrabal som sa na vršku hlavy a už sa venoval svojej mysli. „Nič sme nevyviedli... však nie?"
„Jasne, že nie... to by už na nás volali policajtov." keď sa nechcene Jin postavil, z dolu nám každému doniesol po poháriku vody s trochou magnézia.
Už ako zvonil zvonec na kaplnke, prezliekli sme sa do uniforiem a išli vykonať hygienu. Bolesť hlavy neustupovala.
„Nechce sa jeden z nás z tadiaľ vypratať?" zahúkal Kookie, keď si čistil zuby.
„Mám tu prácu..." slovami dal najavo Jin, tľapkajúc si masku na tvári. Ak to robí každé ráno, nečudujem sa jeho krásnej pleti, ani skorému vstávaniu.
„Ja tiež mám prácu." Hoseok si prečesal korienky vlasov. „Takže Jimin, padáš."
„Uum..." zamrčal som a so zavretými očami privrel záchodovú misu vrchom, tak aby som si naň mohol sadnúť. „Nechce sa mi..."
„Ani jednému z nás sa nechce a aha tu." Kook vypľul do umývadla penu a vodou si preplokal poriadne ústa... možno aj desaťkrát.
„Nemôžeme dnes ostať doma?" znova som špekuloval.
„Veľmi radi, ale triedna by nám dala." úplne som zabudol, že dnes píšeme test. Sotva látku ovládam, ale včera mi ju Jin dokonale vysvetlil. Aspoň trojka keby bola.
„Presne, a ja by som sa zbesnel." Jungkook si pretieral pery hojivým zázrakom.
On sa skoro nikdy nevenuje učeniu. Pre neho je dôležitejšia hudba alebo ešte lepšie voľný čas.
ESTÁS LEYENDO
Fitness diár✔️
Fanfic'Čo mám s ním teraz robiť? Prečo mi Lisa darovala fitness diár? Môže ma až tak nenávidieť? Alebo len chce, aby som sa zmenil?' Park Jimin, študent druhého, čochvíľa tretieho ročníka strednej školy, je oddávna, zamilovaný do idola, Min Yoongiho, pre...
