Fitness diár✔️

Mazaní

*Jin

Všetky bunky v tele sa zastavili, no úsmev mi stále svietil. Pociťoval som veľkú, hýbajúcu ruku na mojej panve a teplé vzdychy na vršku vlasov.

Kurva!

„Dúfam, že to chceš, pretože ja už dlhšie čakať nemôžem..." šepkal až mi vyvolal zimomriavky na tele. Pod tlakom som sa otočil do jeho smeru a po zbadaní jeho očí som sa zhlboka nadýchol.

Motal som si prsty cez seba, no zároveň si miešal všetky tie pocity vo mne vybuchujúce. Toto neboli také všelijaké pocity, to bol chaos, nad ktorým som si hryzol pery.

S pevným nádychom som ho stiahol dovnútra miestnosti a oprel presne o tie isté dvere. Silno sme do nich buchli a naše pery sa spojili. Dlaňami som mu tiahol po košeli a postupne ju vyťahoval z nohavíc uniformy. Pod celkový vrch som mu vložil svoje chladné ruky i ucítil tehličky na jeho bruchu. Otriaslo ho chladom, ale svojim teplom som ho zahrial. Vlastne, to je jeho teplo, len on ho donáša do mňa.

Nechcel som to, ale keď už som stal zoči-voči sexy Namjoonovi, nedalo sa odolať a musel som sa mu podriadiť. Predsa som mu to sľúbil.

Ako som už spomínal... tie moje neposlušné packy si robili, čo chceli a samozrejme, neodolali Joonovmu opasku. A keby len jemu...

Namjoon sa mierne skrčil a svoje ruky prenechal na mojom zadku. Pomocou bicepsov ma vydvihol a priložil rozkrok o ten môj. Vzal ma hneď do prvej kabínky, kde mnou zaterasil dvere, čo ma prinútilo z úst vypustiť stony bolesti... mal takú silu, že som skoro prišiel o rozum a to sme ani nezačali.

Znova sme sa dravo do seba pustili s výnimkou, že tentoraz som bol opretý ja. Chcel som mu chytiť tvár, ale jeho telo s mojimi rukami nechcelo mať nič spoločné, preto ich vyzdvihol a oprel o dvere ako ostatné časti tela.

„Nam-joon-," k slovu ma ani nepustil. Stres bol odrazu preč. Všetko sa ako keby obrátilo k dobrému a ja akoby Namjoona chcel. Dokonca ani som sa netrápil nad tým, že ho budem mať o chvíľočku v sebe. Bolo mi to úplne jedno. Nehanbil som sa.

Namjoon sa presunul z mojich pier na moju tepnu a s priveľkým cucaním mi zanechával maličkú červeň na každom rýchlom tempe tepu. Ani sám neviem, kedy sa moja kravata ocitla na kraji záchodovej misy, a už vôbec nie, kedy mi odlepil od tela košeľu. Tých pocitov bolo odrazu na mňa veľa.

Pustil mi ruky, no stále som ich nechával hore na zárubni, nech mu nimi zbytočne neprekážam.

Mokrou cestičkou sa pretesal až k mojim stojacím bradavkám a na mňa doliahla ďalšia vlna zimomraviek. Nechal som mu obidve nech ich poriadne pookusuje a trošku poľutuje, no zmýlil som sa. Jeho jazyk ani zuby neboli ľútostivé.

Za ten čas, čo sa venoval jednej, druhú si v ruke stláčal. Mal by vedieť, že nie som dáma, ktorej kozy skáču hore-dole, mal by pochopiť, že bradavky sú súčasťou môjho prirodzenia a držia so mnou. Čiže ak potiahne ešte raz, pôjde dole aj koža.

Podľa mojich urýchlených myšlienok sa tak nestalo. Jeho pery znova ochutnali moje a vábili ich istými pohybmi ako tie jeho.

„Bozkávaš sa výborne." zašepkal mi teplým vzdychom do môjho uška.

„A-aj ty..." to bola pravda. V tomto je neprekonateľný. Prekračuje moje očakávania.

„Presuňme sa trošku nižšie, čo povieš?" nemusím nič hovoriť. On veľmi dobre vie, čo robiť.

Rukami mi prechádzal od hrudníka po boky a nižšie. Spolu s rukami sťahoval opasok nepatriac na moje telo.

Jeho zrak hladoval. Poznám to už len z jeho nedočkavých očí a zvrhlej zmysle. Dostal som chuť na čokoládu. Prečo teraz? Nehodí sa to.