Zodiac (SK)

Kapitola 5

V mojej hlave vyhrávali závity na poplach. Mala som sto chutí niekomu vraziť, hnev ktorý mnou koloval bol neopísateľný a ktokoľvek by okolo mňa prešiel všimol by si len naštvané oči a postavu zahalenú v čiernom. Pripadala som si komicky už len z pohľadu toho, že toto je môj domov a musím sa ukrývať pred svojím snúbencom aby som si nepokazila život už v tak ranej chvíli.

Srdce sa snažilo vyskočiť z môjho tela. Mala som chuť sa vrátiť do jeho pracovne a spraviť to tak ako to robíme vždy, skončiť s mečmi vedľa seba a chrliť na seba nadávky. Môj vzťah s mojím otcom nikdy ukážkový nebol, ale po dnešnom šialenom verdikte už nikdy nebude. Jeho slová o tom že budem pre neho mŕtva ma zaboleli. Zasiahli ma hlboko do útrob kam prístup pre väčšiu časť vecí bol zakázaný.

Lenže otec ma poznal, ani vyhrážka smrti ma nezastaví pred tým aby som zachránila nevinnosť svojej sestry. Pokiaľ ma otec vyzve v hneve na boj, pretože som mu ublížila na jeho cti, tak to s radosťou prijmem. V boji sme si vyrovnanými súpermi a len pri hlúpej náhode by sme sa dokázali navzájom zabiť.

Pohla som sa z miesta, na ktorom som zamyslene stále. Emócie zahnali ostatné potreby do úzadia, no hlad v bruchu sa začal ozývať. Moje telo sa začínalo cítiť skleslo, na svete neexistuje nič viac zbrklé okolo nálady než Alfa, nárazové vlny emócie prichádzajú v nepravidelných intervaloch a ani my sami netušíme čo príde.

Moje topánky sa ozývali po celej priestrannej hale. Kráčala som pomaly a isto, so všetkou vznešenosťou ktorú som ešte dokázala pozbierať zo zranenej duše. Moja matka bola Gama. Odjakživa vynechaná z politického diania, či rodinných záležitostí. Vždy sedela sama v izbe a vyšívala s mojou najmladšou sestrou.

Jej vrodená intuícia jej nahovárala že ja som Alfa, a mne veriť nemôže, to je ale osud nižšie postavených matiek. Nikdy som sa s ňou nedokázala správne rozprávať, bála sa ma a spravila všetko o čo som požiadala alebo čo i len navrhla. Ak jej poviem čo spravil otec príjme to ako pokorný baránok bez toho aby sa zmohla čo i len na slovo. Moja najmladšia sestra, to určite prijala od otca rovnako, s veľkou vášňou pre smrť a bez nariekania.

Opäť som kráčala dole schodmi a pozrela sa na nástenné hodiny, ktoré ukazovali neskoré dopoludnie. Bola som istá že moja sestra sedí sama v prípravnej miestnosti na bojovom amfiteátri v studenej pivnici. Po jej stranách je brnenie a zbrane ktoré nikdy nevidela. Pichne ma pri srdci od smútku. Môj otec na toto divadlo zavolal aj ostatné kráľovstvá, na utrpenie svojej najmladšej dcéry.

,, Alaïa," ozval sa známy hlas za mnou. Zastala som, no neotočila sa.Bola to moja matka, ktorej som sa v danej chvíli nedokázala pozrieť do očí ak som chcela predísť slzám. Matka ku mne kráčala v rýchlych krokoch.

Opatrne ma chytila za lakeť a obrátila na seba. ,, Prečo si takto oblečená?" opýtala sa opatrne a premerala si ma pohľadom. Vzdychla som si a pozrela sa na zem. ,, Otec sem pozval Baurínskeho kráľa mama," povedala som so stále pevným hlasom. Nevidela som ako sa matka zatvárila, odmietala som podľahnúť smútku a pozrieť jej do očí.

,, Takže sa mu chceš takto vyhnúť?" opýtala sa jemne a pohladila ma po pleci. Rýchlo som prikývla. Jej nevinnosť ma zrážala na kolená. Ako som jej mala povedať, že jej obľúbenú dcéru posielajú do amfiteátra na smrť.

,, Prečo by ho sem pozval? Svadbu máte predsa naplánovanú až nabudúcu jar," opatrne mi nadvihla bradu, a moje oči sa stretli s tými jej smaragdovými. Jej biele vlasy žiarili na celé tmavé schodisko a v mojom pohľade čítala vďaka svojmu daru všetko čo smela. Gamy sa rodia ako radcovia, a často krát dostávajú rôzne dary s ktorými sa narodia. Moja matka dokáže jasne pri dotyku vyčítať všetky emócie, a práve to teraz robila. Opatrne som sa jej vytrhla.

,, Nechcem aby si sa trápila," zašepkala som. Matka na mňa uprene pozrela. ,, Alaïa kde je Temari?" spýtala sa potichu. Zatla som pery a vydýchla vzduch z pľúc.

,, Alaïa..." zašepkala moje meno," prosím kde je tvoja sestra," naliehala.

,, Pravdepodobne v amfiteátri, mama," sklopila som pohľad.

,, Prečo?" opýtala sa zhrozene a odtiahla sa odo mňa. ,, Pretože otec na dnes usporiadal jej Kongres," povedala som rýchlo a narovnala sa. V slabých chvíľach som mala vždy tendenciu sa narovnať a konať agresívne a chladne, len aby som sa vyhla plaču, ktorý sa Alfe nehodil. Mamin výraz bol plný bolesti a zhrozenia, ak by mohla vyfackala by môjho otca a poslala do najbližšieho kláštora, no voči kráľovi si to dovoliť nesmela, a musela to len prijať.

,, Ja ten Kongres preruším mama," povedala som rozhodne," nedovolím aby sa Temari niečo stalo."

Matka pozdvihla pohľad a pokrútila hlavou. ,, Nie, to nemôžeš tvoj otec ťa za toto potrestá," v tvári sa jej objavila panika," odmietam stratiť dve dcéry naraz, obzvlášť budúcu vládkyňu," nesúhlasne krútila hlavou.

,, Ja ale odmietam individuálne sprostosti môjho otca, Kongres sa síce konať môže, ale buďte si všetci istý že ho preruším," povedala som rozhodnuto a otočila sa na odchod. ,, Zabije ťa Alaïa, voči tvojím priestupkom ktoré robíš v poslednej dobe, toto bude posledná bodka," povedala mama s hlasom na prelome s plačom.

Otočila som sa k nej. ,, Môj otec už dlho žiť nebude matka," pozrela som jej uprene do očí," ľudia sa vzbúria. Nikto nebude akceptovať poslanie Gamy do boja, a obzvlášť kráľovskej dcéry. Ak si myslí že sa dožije mojej svadby tak sa mýli. Už tu raz vzbury boli, mama, a ľudia sľúbili že ho zabijú," povedala som s tichým hlasom.

,, Je to tvoj otec Alaïa," zašepkala mama a prišla ku mne bližšie," nerozprávaj o ňom ako o monštre."

Pozorne som sledovala črty jej tváre, jej smutné oči do ktorých sa hrnuli slané slzy. ,, Ja jeho smrť neplánujem, to on sám," usmiala som sa smutne a začala kráčať preč. Nechala som svoju matku stáť samú, uprostred schodiska uväznenú v jej vlastných myšlienkach. Bola som ale odhodlaná že moja sestra dnes nezomrie.