Zodiac (SK)

Kapitola 25

Je to muž, ktorého si mám vziať za manžela, muž ktorý ma má chrániť a darovať mi celé svoje srdce. Je to Alfa, rovnako silná, možno len o niekoľko milimetrov silnejšia než ja. A predsa, sa akejsi moci, podarilo rozvášniť srdcia dvom mladým ľuďom ktorý sa ledva poznajú.

Môj strach z mužov ktorý sa vyvíjal po celú tú dobu otcovej výchovy bol za každej okolnosti silný. Väčšinou som ten strach skrývala za silu a aroganciu zmiešanú s agresiou. Pokiaľ som musela pretrpieť spoločnosť mužov, väčšinou som sa snažila všetko ignorovať a uzavrieť sa do seba, a dúfala som, že averziu voči opačnému pohlaviu si nikto nikdy nevšimne.

Avšak môj snúbenec, Baurínsky princ Maximus vo mne strach nespôsoboval. Vedela som že pripísať to môžem len zásnubnej ceremóniu, kedy sa naše znamenia pretli a zviazali sa do silného zväzku. Naše osudy sú pretkané silnými lankami ktoré nás nakoniec zavedú k sebe, a manželstvo to všetko len posilní. Tak veľmi nechcem skočiť bezhlavo do oddanej lásky voči tejto Alfe, pretože prepojenie dvoch Álf je nespočetne mnohokrát silnejšie než ako spojenie Alfy či Bety. Ako majú dve Alfy ktoré bez seba nedokážu žiť, bojovať na bitevnom poli?

Po kvetoch ktoré sa nachádzajú na stonkách v kríkoch sa začína plaziť zlatistý východ slnka. Odhaľuje každú maličkú kvapku rosy, ktorá spokojne spočíva na povrchu rastliny. Maximus sa oprie pravým ramenom o múr vedľa mňa. Sme ako dvaja blázni ktorých k sebe niečo ťahá no nedokážu nájsť ten uzol ktorý v tom bráni.

Včera ráno, o takomto čase som ešte žila takmer bezproblémový život, spoliehala sa na stabilitu vlády môjho otca, a nerobila si problémy ohľadom pocitov voči mužovi ktorému zveril môj život pred 17 rokmi. Neviem ako fungujú naše telá v prítomnosti toho druhého, no dúfam že pohľad vycítiť nedokážu. Pripadám si, akoby som robila niečo zakázané. Kútikom oka zazerám na Maximusovu postavu v svetle ranného svitu. Včera som sa odvážila preskúmať len jeho hnedé oči, ktoré pri zreničke vytvárali vír zlatistej farby. Teraz ale dokážem skúmať jeho elegantne uhladené gaštanové vlasy ktorých končeky sa kúpu v zlate slnka, hrubé obočie ktoré sa týči nad jeho očami, a mierne strnisko ktoré mu dodáva viac mužnosti.

Tmavomodrá uniforma je zakrytá čiernym plášťom, no dokážem zazrieť niekoľko vyznamenaní nad ľavou hornou kapsou ktoré si musel vyslúžiť v nejakej bitke. Veľký plášť mi bráni vidieť jeho postavu, i keď... človeku ktorý už niekoho milujeme skôr než ho ešte spoznal bude asi úplne jedno akú postavu dotyčný má. Avšak, už len podľa tváre viem že má telo vojaka. Jeho pravá ruka spočíva na rukoväti šable, ktorej zlatý povrch sa odráža jasne od rannej ružovo-žltej oblohy.

Pohľadom opäť skĺznem na maličkú záhradu.
Pokiaľ si aj Maximus všimol moje zazeracie pohľady, ignoroval ich, koniec koncov, včera som jeho skúmacie pohľady ignorovala ja.

,, Nemyslel som si že Densissimovská princezná vie byť aj romantička," podotkne po istej chvíli. Jeho hlas ma opäť zarazí.

,, Súdiš podľa toho že som sa prišla pozrieť do záhrady na východ slnka?" spýtam sa ho a stále pozerám rovno pred seba. Ani on mi nevenuje pohľad, akoby sa bál že celú situáciu môže pokaziť jediným chybným krokom. Avšak sila a istota z jeho hlasu je pre mňa tak upokojujúca, je to úplne odlišné ako počúvať hlas môjho otca ktorý mi spôsoboval len zimomriavky po celom tele.

,, Vo svete sa o tebe veľmi nehovorí ako o milej osobe," povie potichu a skloní hlavu, zároveň si prekríži ruky na prsiach.

,, Vo svete sa o mne hovoria veci, ktoré ľudia radí počúvajú. To aká je realita už nikoho nezaujíma. Som stále žena a aj napriek svojmu postaveniu mám city," odpoviem mu v monotónnom tóne.

,, Ja som ťa nikdy nesúdil," pokrčí plecami.
,, Veď si ma ani nepoznal," sarkasticky sa zasmejem, ,, a čo vôbec, stále ma nepoznáš," pokrútim hlavou.

,, Ja len vravím že som nečakal to čo vidím Alaïa, nič viac. Ženu ktorú mi opisovali po skoro celý môj život sa menila každým dňom, no pointa ostávala tá istá. Nebezpečná a vraždiaca," pokrúti hlavou a venuje mi pohľad, maximálne hlboko-skúmavý pohľad po ktorom sa môjmu telu zastaví činnosť srdca, ,, a človek ťa uvidí stáť nad druhým s mečom v ruke, no nevôľou zabiť, v noci preplačeš dobrú hodinu a...", prudko sa otočím a pozriem mu priamo do jeho očí.

,, Ty si to počul?" poviem so stiahnutým hrdlom. ,, Nebola si veľmi tichá," nadvihne obočie.

,, Ale veď som bola vo svojej komnate," precedím pomedzi zuby maximálne zahanbená a opäť sa hodím chrbtom o múr. Tak takto by sa kráľovná správať nemala, už len za to ležérne a totálne nemorálne hodenie sa chrbtom o mramorový múr by som dostala od otca tri razy bičom, aby som na chrbte nedokázala ani späť.

,, Alaïa sme prepojený, tým že sme v celkom blízkej spoločnosti jeden druhého som schopný počuť a vnímať tvoje pocity..." jeho tvár zvážnie a pozrie sa do záhrady. Chvíľu som ticho, premýšľajúc o tom, aké divné je keď vysloví moje meno.

,, Zaujímavé že ja nevnímam..." zamrmlem a privriem oči. Slnečné lúče mi začínajú štekliť tvár, a príjemné teplo mi hladí pokožku. Razom všetky starosti, strach či nervozita upúšťajú moje útroby.

,, Myslím že ty to budeš vnímať za iných okolností," povie a opäť sa na mňa pozrie, ,, hlavne keď budem kvalitne nasratý," usmeje sa akoby šlo o nejakú vtipnú vec. Jeho úsmev mi ale rozohreje celé vnútro ešte viac ako slnko, a srdce začína spomaľovať. Som totálne zmätená z celej tejto situácie, je toto len začiatok toho čo k sebe budeme cítiť?

Odpoveďou na jeho poznámku je mu len môj hlasný vzdych. Dôvod prečo nevieme o fungovaní vzťahu medzi Alfou a Alfou je jasný. Nikto toto spojenie nepraktizoval po stáročia, pretože je tak silné a obmedzujúce. Myslím, že nás čaká ešte mnoho prekvapení ktoré odhalia ako by náš vzťah mohol fungovať. Jedno viem však určite, pokiaľ bude po mojom boku on, nemusím sa tváriť na drsnú kráľovnú a zastrašovať. Toto privilégium aj tak patrí mužom.

,, Niekto sem ide," poznamená a ja mu skúmavo zazriem do očí. ,, Ako.." v momente keď sa ho chcem spýtať ako to vie, môj sluch Alfy zaznamená zvuk rýchlej chôdze. Šokovane pozerám do jeho tváre, o Baurínskom princovi som nikdy veľa nepočula. Nekolovali o ňom legendy tak ako o mne, pretože ho otec nikdy neposadil do sedla v 10 rokoch a nevyslal do vojny. Vedela som že je silný, a očakávala som že ako mužský Alfa bude o trošku silnejší než som ja, no čo ak je to trošku, v skutočnosti o niečo viac? Silnejší sluch by mohol byť predzvesťou veľkej sily.

Prudko sa otočím práve v momente keď do záhrady vbehne starý Gringer. ,, Vaše Veličenstvo," povie namáhavo a lapá po dychu, ,, máme menší problém."