Zodiac (SK)

Kapitola 28

,, Bude to nejaké zviera," skonštatujem keď vietor ku mne donesie cudzí pach. ,, Alaïa  aké zvieratá sa vám pohybujú v týchto lesoch s pachom akým je tento?" zavrčí. Opäť ma prekvapí skrytou tvárou ktorú dostane na povrch.
,, Žiadne."

Prekvapí ma fakt že som to absolútne nerozoznala. Nikdy nie som natoľko ľahostajná a otupená ako teraz, niečo vo mne sa začína protiviť mne samej. Ako to, že som neschopná rozlíšiť nebezpečenstvo, dôkladne zaostriť sluch či vycítiť cudzí pach? Ako je možné že väčšina mojich zmyslov je oproti Maximusovi nič?

Nedokážem sa pochopiť. Celý svoj život som vystavovaná svojou silou a teraz si pripadám ako slabý článok s vystupujúcou hanblivosťou. ,, Zdá sa že Maximus ti odoberá silu Alaïa," zavrčí vo mne mierne naštvaná levica s naježenou srsťou po celom chrbte.
,, Odoberá mi silu...." zopakujem po nej v mysli, ,, to ma ale kvalitne obmedzuje. Nemôžem stratiť všetku svoju silu kvôli prítomnosti tohto muža !" moje srdce vhupne do paniky. ,, Vyzerá že on ťa nevedomky využíva ako zdroj sily...." povie zhnusene levica. ,, Čo mám teraz sakra robiť! Sila je moja jediná reprezentačná vec bez nej som ničím!" ,, Prestaň panikáriť Alaïa, stále máš pekelne silný zostatok tvojej moci, si stále schopná bojovať a využívať všetko s toľkým elánom ako do teraz. Jediné čo utrpí mierny šok bude efektívnosť."  ,, To mi už došlo," zavrčím na ňu.

,, Hej! Necer tie zuby Alaïa, ja za hrátky tejto mágie nemôžem. Pravdepodobne to takto medzi Alfami chodí."

,, Niekto ma mohol varovať že stratím svoju česť."

,, Si ty normálna?" zavrčí podráždene, ,, žiadnu česť nestratíš. Odchádza z teba len určitá časť pokiaľ si pravdepodobne nevyžiadaš aby si Maximusovi neposunula väčšiu silu!"

,, Chcem byť sama sebou nie sa prispôsobovať tomuto....namyslenému idiotovi."

,, To si nahováraš aby si si nepriznala skutočnosť," otrávene zívne a otočí sa mi chrbtom pričom švihne chvostom, ,, existujete na princípe rovnocennosti. Avšak stále by mal byť muž ochráncom rodiny a kráľovstva Alaïa, viem že sme boli vychovávané ako najsilnejšie bohyne pod slnkom, no tvoje telo sa bude podriaďovať Maximusovi a s tým ja, ani ty nič nespravíme. "

A nechá ma takto stať, uprostred temnoty mojej mysle samú. Neviete si predstaviť ako veľmi ma to bolí, možno som blázon a zaslúžim si niesť ten titul, no sila je jedinou vecou vďaka ktorej ma ľudia rešpektovali a uznávali. Kým budem teraz, keď sa časť mojej sily nevedome presúva do tela snúbenca? Môj odpor voči nemu mierne podrástol. Mám svoju hrdosť, a presne tá ma nedokáže pustiť ku skutku hodiť to za hlavu. Chcem byť samostatná a nechať si svoje telo, svoju myseľ a svoju silu pre seba.

,, Hej," započujem Maximusov hlas hneď vedľa seba. Pozriem mu pomaly do očí a opäť začnem vnímať realitu.
,, Vnímala si vôbec čo som hovoril?" premeria si ma pohľadom zatiaľ čo vychádza opäť na koňa. Neodpovedám mu, som príliš urazená na to aby som mu mohla odpovedať. On je príčinou toho prečo sa môj život začína prepadať do priepasti. Zarazene na mňa hľadí, črty na tvári mu schladnú a jeho výraz mi naženie mierny strach. Až príliš mi týmto gestom pripomenie otcovu večne naštvanú tvár. Sklopím oči v snahe zabudnúť. Už viac nie som ohrozovaná, a môžem konečne slobodne dýchať. Tá bolestivá etapa môjho života je predsa u konca, tak prečo si ju pripomínať? Čaká ma síce jeho pohreb, no to bude už posledná  zámka pred tým, než kompletne uzamknem všetko zlé do jednej veľkej Pandorinej skrinky.

Započujem jeho hlasný povzdych a kroky jeho koňa ktoré dajú do pohybu aj toho môjho. 

,, Zmizlo to," povie vyrovnaným hlasom aby mi pripomenul prečo sme stáli. Stále som voči nemu mierne zaujatá a pohltená vo svojich vlastných myšlienkach. Tento muž ma naozaj oberá o to čo jediné mám. ,, Tak to aby sme pridali do kroku, pokiaľ ešte dnes máme niečo vybaviť tak nech je to čím skôr," zamrmlem skleslo.

,, Mrzí ma to," povie po chvíli, no neobzrie sa za mnou. Moja hlava vyletí hore a myseľ sa preberie. ,, Prosím?" poviem šokovane a sledujem pohyb jeho ramien. ,, Nevedel som o tom, rovnako ako ty," povie a zhlboka sa nadýchne. Sarkasticky sa zasmejem.
,, Takže ty mi dokážeš už aj čítať myšlienky alebo čo?!" zavrčím. ,, Videl som ako si sa tvárila v záhrade keď si nepočula Gringera, a rovnako tak aj teraz. Ako vravím, bola si vždy vyspevovaná za najsilnejšiu ženu sveta, no ja ťa dokážem tromfnúť v takejto banalite? Prestalo sa mi to pozdávať už ráno, vedel som že si zaskočená sama sebou, a rovnako tak som bol zaskočený svojou novou rýchlosťou a silou aj ja."

,, To je už jedno. Nech nás to akokoľvek zarmucuje nespravíme s tým nič," pokrútim hlavou a uvoľním sa. ,, A nie, myšlienky ti čítať neviem Alaïa, len akýmsi zázračným spôsobom u teba dokážem vycítiť o čo sa jedná."

,, Nenazývala by som to zázračným spôsobom," poviem nahlas a naše kone sa dostanú do jednej roviny.

,, Som z toho všetkého rovnako zmätený ako aj ty," povie a pozrie sa na mňa z výšky. ,, To nás ale neospravedlňuje," poviem potichu a pokrútim hlavou," budeme si na stereotyp tohto života musieť navyknúť."

,, Nič iné pravdepodobne nepripadá do úvahy," potvrdí môj výrok, ,, no nikdy sa neopováž ma považovať za hrozbu."

,, Nebudem považovať za hrozbu človeka ktorý je silný vďaka mne," pozriem mu hlboko do očí. Túto kapitolu hanblivosti by sme mali za sebou. Nadvihne obočie a opäť sa pozrie pred seba.

,, To ma teší," povie s pozdvihnutými kútikami a my popchneme naše kone do cvalu.