Zodiac (SK)

Kapitola 70

Túto časť venujem ďalšej oddanej komentátorke @BOdrobinakova,  ktorej komentáre ma vážne posúvajú vpred! Nesmierna vďaka za všetko.

A viem že to aj napriek veľkej únave počul, pretože srdce sa mu rozbúcha rýchlejšie, kútiky úst sa usmejú a jeho telo si ma pritiahne bližšie do objatia, z ktorého by ma nikto nedostal proti Maximusovej vôli. A ja tam chcem ostať uväznená, pretože mu patrím.

Keď muž miluje ženu, ona je jeho slabinou. Keď žena skutočne miluje muža, stáva sa jeho silou. Toto sa nazýva výmena schopností a sily, vďaka tomu je muž silnejší než ktokoľvek iný, kto lásku nepozná, kto nemusí strážiť klenot ženy. Jej srdce.

A čo my ženy? Vďaka nám sa viedli všetky vojny sveta, my sme iniciátorkami problematiky v politike  a vládneme zo zákulisia. Občas našepkávame mužom viac než je potrebné, a ich hlavy ktoré túžia len po tele ženy sa poddajú.

Ako malé dieťa som si nikdy nemyslela že sa zamilujem, pretože muži pre mňa predstavovali nebezpečenstvo a strach. Verila som, že skôr než stretnem svojho snúbenca ma môj otec zabije alebo ujdem. A i keď som mala kopu bujných predstáv o svojom úteku, vedela som že vojna ma spravila príliš famózne slávnou.

Avšak zamilovať sa do Maximusa bola asi prvá správna vec, pokiaľ nepočítam záchranu svojej sestry v Bambricku, ktorú som vykonala. Je síce temperamentný, dominantný a egoistický, ale to už k nemu patrí. Je princom, budúcim kráľom a Alfou. Má mať tieto vlastnosti, pretože mu zabezpečia chod kráľovstva. Koniec koncov, nebude vládnuť len jednej krajine, ale rovno dvom.

To že je Maximus silný som vedela v momente kedy som ho uvidela,  no verila som že proti nemu určite niečo zmôžem. Možno prvých pár minút po našom stretnutí by som mu v boji bola rovnocenná, no potom? Lapil si ma do sieťky ako okrasného motýľa. Nezmôžem proti nemu nič, pretože žena je vždy uspôsobilá mužovi, ktorý ju ma chrániť a milovať.

Samozrejme že sa mi tá predstava páči! Patriť niekomu... No zároveň je pre mňa príliš komplikované nebyť zrazu sebestačná, pretože Maximus sa postará. To že som upadla do jeho moci tak ľahko, bolo len vďaka jeho figliarsky prefíkaným krokom, ktorými ma dostal do slepej uličky. Ibaže teraz bez neho nemôžem ani len zaspať, tak veľmi ho moja časť Alfy potrebuje. Je proste mojou drogou, a i keď sa snažím byť voči nemu v určitých chvíľach odmeraná, pretože viem že jeho žiadostivosť sa každým bozkom zväčšuje, väčšinou ma oblbne  a ja zmäknem.

Počas následujúceho dňa sa ale dozviem že nechal vyhnať moje milované komorné. Namiesto toho aby som mu to vôbec pripomenula, a verte mi že vo mne nehorázne vrelo, som radšej rozbila porcelánový tanier na ktorom mi priniesli do kancelárie zákusok a horkú čokoládu v prášku, a nechala po svoje komorné opäť poslať aby sa vrátili.

Boli mi jedno akú hranicu vyhnanstva im stanovil, moje komorné sa nájdu a vrátia sa späť. A i keď som si Maximusa pekelne priala uvariť v kotli za jeho spontánne rozhodnutie, po pár minútach som si uvedomila, že v podstate sa to všetko stalo urýchlene, a on nedokázal predvídať zo zármutku a agresivity.

Bolo zvláštne, že pri Maximusovi som sa ovládala ako pierko a anjelik, no vedela som že raz dôjdem do štádia kedy mu neskonale počestne skolím ten jeho prerastený hrebienok. Brala som to však ako triumf, a Maximusovi som o tom, že moje služobné sa vracajú naspäť nič nepovedala. Verila som, že dievčatá sa nájdu a že sa nenechali zastrašiť idiotským princom z Baurínska ktorý konal pudovo ako pomstychtivá šelma.

Čo sa týkalo Baurínskeho kráľa, ten sa s Maximusom pred odchodom ako tak zmieril, no kvôli povinnostiam bol nútený odísť s kráľovskou rodinou naspäť do Baurínska. Avšak v tomto prípade, musím uznať že sme sa s Maximusom mierne pochytili. Vyletel na svojho otca kvôli somarine, a to preto, že sa mu snažil len dohovoriť. Bol predsa jeho synom, a vidieť svoje dieťa v psychickej bolesti je mnohokrát horšie, než ho vidieť trpieť na fyzickú bolesť.

Maximus so svojím prehnane veľkým egom samozrejme odmietal prijať fakt, že chyba nastala na jeho strane a zvyšok dňa som sa mu snažila zámerne vyhýbať, pretože jeho arogancia a hrdosť ma privádzali do oného sveta. Radšej som sa teda zavrela do oficiálnej kancelárie, a niekoľko krát si prečítala list od Zanzibarskej kráľovnej o tom, že jej syn súhlasí a príde sám osobne. Hľadala som náznak falošnosti, no Zanzibarská kráľovná to napísala s menším opovrhnutím, než predošlí list.

Zároveň som bola ale milo prekvapená, že Maximusova spontánnosť bola aspoň dobrá na jednú vec. Vynašiel rýchlu a efektívnu cestu, ako na sebe nelipnúť. V ten večer, kedy nastalo moje zrútenie, sa musel čo najskôr dostať niekam, kde by rozbil čokoľvek, čo by mu bolo prišlo pod ruky. Napumpovaný Alfy asi nie je veľmi dobrý človek na stretnutie a ovládanie. Takže spravil jedinú vec ktorá mu napadla, a tou bolo že mi na ruku nasadil snubný prsteň, ktorý som v poslednej dobe zabúdala nosiť, a on si prehodil zlatú reťaz ktorú dostal taktiež počas našich zásnub.Bola som seriózne zaskočená, že dari ktoré vlastne vedú našu strastiplnú cestu, nám dovolia na seba v jednom kuse nemyslieť a nezošalieť.

S matkou som neskôr strávila určitú časť odpoludnia. Rozprávať sa s ňou bolo pre mňa niečo nové, no po prvej škriepke s Maximusom, ktorá vlastne ani nebola hádka len sa mi nepáčilo jeho správanie ktoré ma napajedilo, som sa ale o blížiacej svadbe nemala chuť rozprávať. Radšej som sa pýtala zdvorilé otázky o Nyagare či Témari, a taktiež sme diskutovali o Zanzibarskom princovi. Ako sa však dalo čakať, moja matka o ňom nikdy pred tým nepočula, a portréty na Zanzibarskom ostrove určite nepoznali. Vedela som že mojej sestre je jedno ako bude vyzerať, jedinú vec ktorú odjakživa chcela, bol stabilný domov a miesto kde jej budu rozumieť.

No ako mám dieťa vpustiť do osieho hniezda? Som si istá že intrigy ju dostihnú skôr než si myslí. Tam ju však neochránim, pretože moja moc spočíva len na tomto území.

Po celom dni ma ale ovládol ešte väčší truc neukázať sa Maximusovi na oči, a i keď mnou prechádzali návaly túžby ho opäť uzrieť, chcela som trucovať za to, že si vôbec dovolil pri mne poznamenať arogantnú poznámku jedu.

Stála som opretá v záhradách o mramorový stĺp. Vánok mi príjemne hladil vlasy a pokožku, zatiaľ čo zlatistý západ slnka zalieval rastliny.

,, Celkom ti to ide," podpichne ma hlas spoza mňa, a veľké ruky ma chytia  okolo pásu. Maximus mi odhrnie z krku vlasy,  a vtisne mi tam bozk. Snažím sa zachovať si vážnu tvár, no telo reaguje inak, a proti mojej vôli sa husia koža objaví ako znak zrady.

,, Čo tým myslíš?" zamrmlem unavene a privriem oči. Mám sto chutí sa oprieť o jeho hruď, no nevyhral by tým? Jeho mužské ego je dostatočne vysoké, tak načo mu len spôsobovať pôžitok.

,, Vyhýbaš sa mi celý deň," nadýchne sa mojej vône vlasov, a koreňom nosa mi prejde od sánky po spánok. ,, Prestaň," zasyčím, snažiac sa odtiahnuť, no Maximus túto reakciu už čakal. Má ma za posledný týždeň prečítanú ako knihu. Hneď mu totižto odkryjem svoju kľúčnu kosť a krk, pre neho neznesiteľná slabosť. Vlhkými bozkami mi začne zozadu obsypávať telo.
,, Maximus," protestujem, no nepustí ma zo zovretia. Ako si mám pri ňom zachovať vôbec chladnú hlavu? Keď po prvý krát jemne vzdychnem, na tvári sa mu objaví víťazoslávny úsmev. Teraz už ma má v hrsti, a vie že sa môže bez problémov vrhnúť na moje pery. Prečo muži dostanú vždy to čo chcú?