Zodiac (SK)

Kapitola 49

Ja som cítila konečne spasená a v bezpečí keď ma Maximusove mocné ruky pritisli na svoje telo, a jeho slová mi sľubovali že zabije každého muža ktorý na mňa hoci len pozrie. A vtedy, som si po druhý krát za ten istý deň povedala. ,, Alaïa, ale veď ty si sa zamilovala."

Zobudila som sa na tiché zatváranie dverí. Vedela som že Maximus to nebol, pretože jeho priťažká ruka mi hovela na mojom boku celú noc, a stále si ju neráčil odsunúť. Jeho prítomnosť a pach sa však niesol touto miestnosťou viac než ten môj vlastný. S hlasným povzdychom som nadvihla hlavu aby som pozrela ku dverám, tak krásna bezsenná noc s pocitom bezpečia sa musela skončiť v toto zamračené ráno. ,, Boli tu už minimálne pätnásťkrát," zamrmle Maximus pobavene. Jeho tvár je stále tvrdohlavo zaborená vo vankúši, pretože sa mu nechce s teplej postele postaviť.

Noc by pre nás oboch možno bola príjemnejšia, pokiaľ by sme boli zaspávali v oblečení na spanie a nie v mojom prípade natesno stiahnutom korzete, alebo ako   Maximus v uniforme, ktorý musel cítiť každý gombík na hrudi. ,, To budú najskôr moje slúžky," vzdychnem si a pokúsim sa postaviť. Maximusova ruka ma ale sotí naspäť do mäkkých matracov.
,, Ani nápad mladá dáma," zavrčí,
,, nechcem ešte čeliť tomuto dňu."

Zasmejem sa. ,, Maximus si princ, môžeš si v tej posteli vylehovať koľko len sa ti zažiada, to že sa ja postavím z postele neznamená že z nej musíš vypadnúť aj ty," brnknem mu prstom po nose.

,, Ale znamená, si moja zodpovednosť," zapradie hrdo so zavretými očami.
,, Myslím, že teraz sa reči budú šíriť veľkou rýchlosťou, takže mi môže byť úprimne jedno či z tejto izby odídem alebo nie," našpúlim spodnú peru a taktiež hodím hlavu do vankúšov. ,, A čo by sa tak asi mohlo šíriť," Maximus zodvihne konečne hlavu v plnom pobavení s božským úsmevom, ,, sme predsa zasnúbený, to že sme spali na jednej posteli by nemalo nikoho pobúriť."

Pokrčím plecami, pričom stále ležím na chrbte a sledujem strop komnaty, v ktorej kútoch lietajú malé pavučinky.
,, Je mi jedno čo o mne kto kecá, som takmer kráľovná, takže mi reči neprajníkov môžu byť žalostne ukradnuté."

,, Moja prítomnosť vám pravdepodobne prospieva princezná, s tým nefalšovaným úsmevom ste čoraz viac krajšia a krajšia," povie skvostne a ukazovákom mi prejde po kľúčnej kosti. ,, Nedráždi ma  na ráno Maximus," zavrčím pobavene a tľapnem ho po ruke.  Opätovne sa pokúsim vstať, podarí sa mi dokonca zložiť nohy z postele, ale jeho majetnícka ruka ma opäť stiahne k nemu. Dopadnem tentoraz hlavou pri jeho hrudi, otočená do druhej strany a jeho tvár sa nakloní tesne nad tú moju. Sme ako jing a jang, on na mňa hľadí zhora, ja na neho zdola. Srdce mi má opäť vyskočiť z hrude. Maximusova tvár je pohltená jeho nádherným úsmevom.

,, Ibaže ja," pomaly sa skloní a dotýka sa svojimi perami tých mojich, ,, si s tebou môžem robiť čokoľvek sa mi zachce," povie až tentoraz dráždivo. Moje telo splanie opäť v túžbe, musí sa tento deň  začať s tým že ma rozvášni na niekoľko hodín? Robím tieto zázraky aj ja s ním, alebo len on so mnou? ,, Si blázon," zaškerím sa, práve v momente keď jeho pery dokonale zapadnú do tých mojich. Dlaňami si pridrží moju bradu , keďže ja ležím dolu hlavou a pomaly zo mňa vysáva život. Je to ranný lenivý bozk, avšak s toľkou láskou až ma prekvapí že ten mocný princ je hoden milovať. Zaskočí ma to, každý moment ktorý strávime vedľa seba v nás prehlbuje lásku.

,, Nebola by som povedala že z Baurínskej Alfy sa vykľuje takýto romantik," podpichnem ho do jeho pier s úsmevom, a každý bozk mu nádejne opätujem. ,, Ty si tiež nevyzerala na to, aby si mala nejaké srdce," povie pokojne a zahryzne sa mi do spodnej pery. Pomalým dlhým bozkom sa priblíži ku mojej sánke, musí sa dostatočne nakláňať aby tam dotiahol, keďže ležíme v nepríjemnej pozícii. Jemu je to však jedno, pokračuje vo svojom stoj čo stoj a nefalšovaný úsmev mu obohatí tvár pri mojom prvom nesúhlasom stone. Len včera sme objala zistili že miesto pre mňa citlivé, je časť pod sánkou. ,, Musíme ísť na raňajky Maximus," nesúhlasne zamrnčím a snaží sa postaviť. Kde je všetká sila Alfy teraz? Prečo sa nedokážem postaviť spod jeho silného tela?

,, Ja sa už kŕmim," zapradie spokojne  a pobavene mi naťahuje jemnú kožičku na krku. ,, Toto sa mi nepáči," vzdychnem a stále sa nevzdávam šance vyslobodiť sa spod jeho nadvlády.
,, Mne sa naopak zdá že sa ti to veľmi páči, nedokážeš ma ani len odtlačiť, princezná," zasmeje sa a opäť sa prisaje na moje pery. Oh bože, akoby som ich najradšej ochutnávala celý deň a neriešila nič iné. Láska voči mužovi mnou neskutočne silno koluje, srdce mi divne puká v plnosti pocitov. Je priskoro to verejne vyznať, no ukradol si moje srdce.

Keď sa frustrovaná, s vedomím že proti Maximusovi nezmôžem nič, obzvlášť nie v posteli prestanem hádzať, víťazne sa usmeje a pobozká ma na špičku nosa. ,, Myslím že už si dostatočne nasiaknutá mojím pachom," zašepká mi do ucha, čo postaví všetky chĺpky na tele do pozoru.

,, Myslím že na veci to aj tak nič nemení," zašepkám  mu naspäť, a sledujem v prerývanom dýchaní jeho nádherné oči. ,, Mení," zapradie a nosom sa jemne obtrie o moje spánky, ,, každý idiot bude cítiť že si má držať od teba odstup a rešpekt," povie spokojný so svojím neviditeľným dielom. ,, Vieš o tom že som dostatočne kompatibilná postarať sa o seba sama však?" prižmúrim oči. ,, Zatiaľ si ma nepresvedčila,"  nadvihne povýšenecky obočie. ,, Pretože v tvojej prítomnosti sa mi zázračným spôsobom všetko kazí," poviem namrzene a opäť sa pokúsim postaviť. Tentoraz ma už nechá, no šibalsky na mňa hodí očkom. ,, Pretože pri mne nesmieš byť silnejšia než som ja," povie povýšenecky, a postaví sa z postele.
,, Radšej už choď," zasmejem sa nad jeho hrdosťou z toho, že ma premohol vášňou.

Maximus si vezme svoj plášť, meč a pošvu ktorú si za kožený opasok zapne okolo pásu. Podľa múdrych hodiniek máme stále čas na to, pripraviť sa dôstojne na raňajky. Mierne opantaná Maximusom sa prederiem ku dverám a otvorím ich. Okrem stráži sa tu nikto nenachádza, čo znamená že moje služobné musia byť viac než len zmätené. ,, Vyhadzujete ma princezná?" šibalsky si ma premeria a postaví sa oproti mne. ,, Myslím že odtiaľto sa mi vás už nepodarí vyhodiť," pokrútim hlavou, ,, čo iné povedať, ak nie ponúknuť vám prístupnosť mojich komnát," usmejem sa nad jeho iskrou v oku. Sme ako deti ktoré sa doberajú.

,, Vidíme sa na raňajkách princezná," usmeje sa tentoraz už len tajomným nadvihnutím kútikov pier a odíde z komnát. Viem, že ani jeden z nás teraz nebude chcieť spávať bez toho druhého, na to aby sme si zariadili spoločné komnaty je priskoro, nie sme zosobášený no pretĺkame sa vášňou ako starí milenci.