Zodiac (SK)

Kapitola 61

,, Maximus potrebujem riešiť vážne veci, toto môžeme robiť kedykoľvek počas dňa," snažím sa odsunúť svoje pery čo najďalej od neho. Samozrejme že ho chcem pobozkať, ale v ňom už koluje žiadosť o niečo viac, a ja práve dnes potrebujem riešiť niečo úplne iné, a nie stratu panenstva.

Maximusa sa mi zázrakom podarí priviesť ku zmyslom, a racionálnemu uvažovaniu. Keď vychádzame von z komnaty, stráže si vymieňajú začudované pohľady, no na Maximusov príkaz ostanú na mieste bez pohnutia, aby sme mohli mať súkromie.

Akonáhle ten chlap opustí útroby našej komnaty, stáva sa z neho nebezpečná osoba s náladovosťou prvého stupňa. Je nepredvídateľný ako každá temperamentná mužská Alfa, a jeho vážna tvár mi občas naháňa môj prirodzený strach z mužov.

Zatiaľ čo ja sa po svojom panstve prechádzam v zamatovo-bordovom plášti, dôkladne zahalená pred každým pohľadom mužov ktorý vo mne štiepa strach dôkladne vybudovaní počas výchovy môjho otca,  môj snúbenec na seba prehodí len ľahkú bielu košeľu aby sa nepovedalo, pričom rukávy ma vykasané pod lakte, čím ukazuje svoje dokonalé predlaktie. Košeľa zároveň je zapnutá tak ležérnym spôsobom, že mu odhaľuje vyrysované prsné svaly, a mužnú kľúčnu kosť. Vyzerá v tom ešte viac príťažlivo, než by mal hruď nahú.

Našťastie sa dokážem ovládnuť a ignorovať jeho maličkosť, pretože Maximus má aj napriek tvrdej tvári, unavené oči. Z tej postele vyšiel len kvôli tomu aby ma potešil, inak by tam ostal trčať dokým by na neho niekto nevylial vedro studenej vody. Ktokoľvek by to spravil, mám tušenie že by sa nedožil ďalšej minúty.

Ja, celkom číra a usmievavá, čo je na počudovanie, pretože si nepamätám kedy naposledy som sa takto príjemne cítila, zleziem schodisko do subterénu o podstatne skôr než môj budúci manžel, a plná očakávaní netrpezlivo čakám pri bráne do záhrad.

,, Odkiaľ berieš toľkú energiu?" zamrmle a veľkou rukou mi spraví z uhladených vlasov hniezdo kukučky.

,, Privolaj si znamenie," pretočím očami nad jeho otázkou, a snažím sa postaviť svoje vlasy do predošlej pozície.

,, Queris?" zašepkám v mysli. ,, Čo je?" zavrčí levica a jej tvár sa vynorí z temnoty, za chôdze si prehnane zívne.

,, Poď von," prikážem jej prosebne, zatiaľ čo opatrne zatváram bránu do záhrad. Levica v mojej mysli proti mojím príkazom nič nezmôže, moje slová sú v mojom tele svätým písmom. Akonáhle však znamenie opustí telo svojho pána, pripíše si všetku svojprávnosť a suverenitu.

Queris sa mimovoľne objaví povedľa mňa. Vyformuje sa z maličkých častíc prachu, do hmotnej podoby. Je rovnako veľká ako Serafus, len o čosi viac zlatistá. Avšak oproti Serafusovi, je arogantná, drzá a tvrdohlavá.

,, Hej princezná," zašepká mi do hlavy Queris, keď som ešte stále otočená chrbtom Maximusovi, ,, myslím že náš plán zlyhal."

,, Čože? Prečo?" nahlas sa opýtam a uškrniem sa. Pomaly sa otočím a pobavene pozriem na levicu. Jej uši sú mierne stiahnuté. To čo však pred sebou uvidím, naženie husiu kožu aj mne. Toto nie je medveď, ale obor. Už na štyroch labách je veľkých takmer ako Maximus, pokiaľ by sa postavil na zadné laby, nedostal by sa ani cez vysoké dvere do sály.

,, Nemáš v zásobe niečo menšie?" prehĺtnem na prázdno, a svoj pohľad upieram na medveďa, ktorého črty sú pomerne priateľské, no jeho tvár mi naháňa mierne zimomriavky.

,, Nie bella," zasmeje sa Maximus, a oprie sa o medvediu hustú srsť, ,, aj moja medvedica je rovnako veľká," pokrúti pobavene hlavou.

,, To je jedno," vzdychnem si zaskočená obrovským medveďom, ,, ty ostaneš s Queris tu, a ja vezmem tvojho....," rozhodím rukami a zaklipkám očami,
,, tvojho gigantického partnera do záhrad."

Maximusa opäť opustila únava. Pobavene si ma prezerá, ako nikdy pred tým, no nenamieta. Jedná sa predsa o možné riešenie, ako vyriešiť náš pompézne nafúknutý problém.
,, Volá sa Taurus," Maximus sa odlepí od medvedej srsti a podíde ku mne. Jeho oči prekypujú pobavením nad tým, ako veľmi som zaskočená. Ani súhvezdie medveďa na oblohe nepôsobí tak veľkolepo!

,, Bol to tvoj nápad," brnkne mi prstom po nose, a zastrčí mi prameň vlasov za ucho. ,, Vyzerám pri ňom ako mravec Maximus," precedím cez zuby. ,, To je fajn," povie so spokojným úsmevom,
,, aspoň mám plnohodnotnú istotu že si na teba nikto nedovolí položiť ruku," nakloní sa a pobozká ma na čelo. Už ani moja hrdosť nevystupuje viac na povrch, už je mi jedno či sa dokážem ubrániť sama alebo nie, Maximus je tu, aby ma chránil. Tomu faktu sa nevyhnem ani len so všetkou aroganciou, ktorú by som bola schopná nájsť.

,, Fajn," usmejem sa rafinovane a vykročím do záhrad. Cítim na sebe nefalšovane pobavený pohľad snúbenca, no ignorujem ho. Samozrejme že sa baví, práve som mu nemo pohladila jeho ego.

Taurus sa otočí za mnou, a pomaly kráča povedľa mňa. Je obrovský! A práve to mi naháňa strach, alebo akúsi formu rešpektu. Ani moje levy nie sú takto obrovské. Je to logické, to samozrejme....som žena a moje znamenia sa prispôsobia ženskosti. Ibaže tento medveď predstavuje nehoráznu silu Maximusa.

Niekoľko minút strávim v dostatočnej vzdialenosti od Maximusa, v hlbšej časti popínavých rastlín.  Taurus medzi tým sleduje svoj rozmazaný obraz vo fontáne. Pôsobí na mňa hlúpo, no viem že je to len prvotný dojem. Radšej to však nechávam tak. Je vážne ohromujúco strašidelný, má takmer ľudské oči a jeho srsť mu len dodáva ešte väčší objem. Nezvyknem byť vystrašená, prežila som si toho dosť, no z neznámych príčin mi Taurusove pazúre pripadajú krvilačnejšie než Yutahove.

Keď však odbije desiata minúta, a pocit úzkosti sa nedostaví, viem že Queris mala pravdu. Naše znamenia sú naozaj stelesnením nás samotných, doplnia našu neprítomnosť bez akéhokoľvek problému.

,, Super," zamrmlem keď si uvedomím, že s týmto medveďom budem musieť stráviť zvyšok svojho života, ako s rovnocenným partnerom zakaždým, čo Maximus bude nútený odo mňa odísť.

,, To sme teda dopadli," vzdychnem si, a opatrne položím veľkému medveďovi, ktorému absolútne nedôverujem svoju maličkú dlaň medzi jeho oči. Srsť je hebká, a veľké oči medveďa sa blažene privrú. Nemáme inú možnosť, než si dôverovať. To zviera patrí môjmu budúcemu manželovi, je súčasťou jeho bytia, a tento tvor by mal mať v bunkách zapečatenú potrebu ma chrániť. Jeho veľké oči sa otvoria, a ja uzriem svoj bledý odraz v jeho temnote.

Som vystrašená, unavená, smutná a šťastná zároveň. A i keď Taurus skvelo vypĺňa prázdnotu po Maximusovi, teraz si prajem zababušiť sa do perín a dýchať do jeho hrude.

V záhradách príjemne spievajú cvrčky, na nebi je jasný mesiac a hviezdy. Keď sa vynoríme z útrob záhrad a zbadáme sa, naše znamenia svojvoľne zmiznú.
,, Asi to fungovalo," usmejem sa na neho, a podídem k nemu.

Maximus sedí na schodoch, hlavu si opiera o mramorový múr, presne ten pri ktorom sme sa po prvý krát v skoré ráno stretli. Jeho oči sú viac než unavené, no úsmev mi opätuje a postaví sa.

,, Poďme už spať prosím," povie prosebne, s detským hlasom a pritisne mi svoje pery na čelo.

Po úspechu ktorý sme vybojovali, opadne všetok adrenalín aj zo mňa. V tie skoré ranné hodiny zaspávam ale s prázdnym srdcom, a viem že Maximusa niečo škrie taktiež. Sme smutný, nie šťastný. Aj napriek tomu že moje čelo zaspáva opreté o jeho svaly na hrudi, a že on mi dýcha do vlasov, aj napriek jeho objatiu a istote že nikdy ma nepustí, som prázdna.

Naše znamenia ten problém nevyriešili, len nám otupili zmysli.