Zodiac (SK)

Kapitola 23

,, V minulosti ste ich z vášho kráľovstva už vyhnali, nemajú žiaden motív sa sem vracať," vraví kráľ. ,, Majú otec," povie Baurínsky princ. Jeho silný hlas narazí do môjho tela ako ladička a telo sa mi mierne zachveje. ,, Kráľ Densissimu je mŕtvy a ja som zasnúbený s jeho dcérou," táto veta spôsobí že sa inštinktívne pozriem do jeho očí, a orech sa zmieša so zeleňou.

Ak by som túto situáciu mala opísať, tak jedine ako neopísateľnú. Každá Alfa ma niekde svoju druhú polovičku, človeka ktorého bude vášnivo milovať, chrániť a bude ochotný pre neho zabiť.

Vo všeobecnosti sa to vzťahuje aj na Bety či Gamy, avšak láska medzi opačnými hviezdami nebude dostatočne silná, to je dôvod prečo otec moju matku mohol milovať, no nie dostatočne. Alfy sú nebezpečné monštrá, ktoré sú stvorené na to aby vládli a rozdávali rozsudky, viedli boje a chránili. Na svete vládne harmónia vďaka odlišnosti, a teraz si predstavte vládnuť dve Alfy v jednom kráľovstve. Takto to nefunguje, a môj otec to veľmi dobre vedel.

Avšak nebol by to môj otec pokiaľ by mi do prvých raných rokov  môjho život nevtlačil myšlienky že som zasnúbená. V ranom veku, moje srdce zabaríkadoval pred inými mužmi, s možnosťou bezhlavo sa zamilovať len do chlapčeka ktorý v tú splnovú noc ležal vedľa mňa. Zásnubný obrad dvoch Álf nebol v žiadnej z rodových kroník zaznamenaný po niekoľko storočí. Sú len dve východiskové možnosti ako takýto vzťah môže skončiť: vraždou alebo príliš pompéznou láskou. Tým že som nevedomky oddiaľovala stret s Baurínskym korunným princom, som spôsobila opačný efekt aký chcel možno môj otec. Lev v mojom vnútri hlasno reve túžbou po mužovi pred ním. Srdce mi má vyskočiť z hrude, nové pocity mi ryjú do srdca a mne sa to celé prestáva páčiť. Toho muža vidím prvý krát v živote, neviedla som s ním dialóg, nedotkla sa jeho pokožky ani nič podobné, čo do čerta sa to deje?

Z jeho pohľadu dokážem ľahko vidieť, že je v rovnakom pohoršenom šoku ako aj ja. Alfa je tvrdá kamenná socha a zrazu má milovať viac než je potrebné? Alfy si neberú Alfy aby im láska nezakalila hlavu a neprestali správne vládnuť!  Prečo sa teraz vôbec nad tým všetkým zamýšľam? Nech by som s tým celým chcela čokoľvek spraviť, som bezmocná. Moja levica už zacítil pach medveďa ktorý drieme v Baurínskom princovi, a je neskoro na akýkoľvek únik. A vôbec, existovala pre mňa a princa niekedy úniková cesta?

Doliehajú ku mne zvuky, pomaly sa preberám z tranzu no princ ma aj naďalej hltá pohľadom, tentoraz však viem, že neostal len pri mojich očiach.

,, Kde je Gringer?" spýtam sa ako zhypnotizovaná a zrazu sa šumivá vlna v mojich ušiach preleje a ja jasne počujem každý zvuk. ,, Som tu princezná," ozve sa starec a tackavou chôdzou sa vynorí spoza mňa. Kým sa Baurínsky kráľ rozhorčuje nad celou situáciou a diskutuje to so svojím synom a mojou matkou, ja si odtiahnem múdreho starca obďaleč, hľadí na mňa s očakávaním. Je mi divné že na ňom nevidím ani len trošku smútku po otcovej smrti, no pravdepodobne je len v šoku ako celé kráľovstvo, a pravý smútok začne len zajtra. V rámci možností.

,, Absolútne sa necítim na to aby som teraz šla na východné pobrežie," zašepkám mu a priložím si ruky na boľavé spánky. ,, Je toho dnes na vás veľa princezná, zabili ste v aréne Yutaha, zachránili sestru a zomrel vám otec. Plus...stretli ste sa dnes s korunným princom Maximusom," pri spomenutí jeho mena mnou prejde opätovná triaška, opäť začínam polemizovať nad tým ako je možné že moje telo takto reaguje na muža s ktorým má spoločný len jeden obrad.

,, Viem čo som dnes spravila Gringer," prehltnem nepríjemnú guľu bolesti v hrdle," tento deň sa tiahne pekelne dlho a spôsobil viac zla než dobra. Nič viac mi už na dnes nechýbalo len ísť riešiť problémy s ďalšou bandou idiotov," rukou sa opriem o stenu. Mojím telom naozaj prechádza únava a emócie z celého dňa, no musím vydržať a ostať silná. ,, Môžem poslať hlavného generála princezná, skôr než sa kompletne vylodia by tam mohol v čas prísť, a zariadiť všetko tak ako má byť. Pokiaľ sa niečo nebude správne vyvíjať pošle po vás, koniec koncov nevieme za akým účelom sa vyloďujú," starec pokrčí ramenami.

,, Myslím že to znie ako lepší nápad," vzdychnem si," fajn vyšli generála, no nech ma okamžite po návrate kontaktuje," vyhlásim svoj verdikt a už sa otáčam naspäť k matke ktorá na mňa počas rozhovoru s Baurínskym kráľom zazerá. V úzadí počujem odchádzajúceho Gringera ako sa náhly do kasárni. ,, Vyslala som generála," poviem jej.

Matke sa zalesknú oči úľavou. ,, Takže nejdeš," skonštatuje. ,, Nie, pokiaľ sa nič neskomplikuje," vzdychnem si a narovnám sa," keď sa vráti má mi podať okamžitú správu."

,, Rozumný nápad," povie Baurínsky kráľ a prejde si rukou po tvári," ak vám vyhlásia vojnu tak.."

,, Nemajú dôvod prečo mi vyhlásiť vojnu Vaše Veličenstvo. Vojaci nebudú bojovať pokiaľ im to neprikážem, a Zanzibar nebude viesť vojnu sám so sebou. Pokiaľ chcú byť originály a zastrašiť ma tým, že sa vylodia na mojej strane, tak budiš. Ale mne vyhlasovať vojnu nikto nebude, a určite nie v deň keď zomrel Densissimovskému kráľovstvu kráľ," dopoviem svoje myšlienky.

,, To kvôli čomu prišli sa čoskoro dozvieme," zamrmle kráľ.

,, Do kedy tu mienia ostať ostatný hostia," obrátim sa na matku. ,,Alaïa!," neveriacky na mňa pozrie, ,, v prvom rade by si mala byť hostiteľkou ty a nie.."

,, Kráľovnou si oficiálne stále ty ," skočím jej do reči," ja nebudem oslavovať smrť svojho otca matka, je mi jedno za akým účelom ich sem otec prizval, teraz leží dole v pivnici pripravený na svoj pohreb."

,,Alaïa," povie moje meno matka s tak utrápeným akcentom až ma zabolí pri srdci. Avšak niečo ťažké si na mňa brúsi kosu, niečo čo ma chce lapiť a nepustiť, akýsi žiaľ nad stratou osoby ktorá bola schopná ma bičovať od útleho detstva, a ja viem že sa tomu celému nevyhnem.

,, Dobrú noc," zašepkám a zvrtnem sa na nohe. Podchytím si sukne, no moje ramená sa ohnú v smútku. Nesmiem ukázať matke, Baurínskemu kráľovi, a už vôbec nie princovi že Alfa ktorá má povesť najsilnejšej ženy v spojených kráľovstvách žiali nad stratou svojho otca, kráľa ktorý ju ako dieťa dovliekol do vojny a donútil zabíjať. Nyagaro mala pravdu, ľúbila som svojho otca. A lev vo mne sa s tým nedokáže zmieriť, svorku opustila hlava, hlavný ochranca. No zastúpiť toto miesto dokážem len čiastočne.

Po líci mi padajú veľké slzy, stráž ma obkľúči ako ochranný pancier a za ich tichej prítomnosti sa čo najrýchlejšie snažím dostať do svojich komnát. Zbabelo som všetko nechala na matku, to čo robím je odo mňa podlé a sebecké. Muž ktorý dnes zomrel bol jej manželom, otcom jej troch detí, no ona si nemôže dovoliť plakať pretože má na starosti hostinu ktorú zorganizoval ešte za svojej šialenej vlády jej manžel. Chvíľku na seba si nájde pravdepodobne až neskoro ráno. A až teraz si uvedomujem akou silnou ženou moja matka je.

Smiech a spev opitých ľudí dolieha po každej chodbe a ozveny sa tiahnu pred každé dvere v celom hrade. Dvere do mojej komnaty sa mi otvoria, a stráž ich následne zatvorí a nechá ma samú. V komnate je ticho. Šumivé ticho. Občas započuť veľký rehot opitého chlapa, či padnúci strieborný pohár na zem. Slzy mi spôsobujú migrénu. Som v takom zlom depresívnom rozpoložení, že nedokážem zavolať žiadnu pomoc na rozopnutie nepohodlných šiat. Tackavou chôdzou sa dostávam ku posteli, po ceste si rozopínam šaty, sťahujem korzet a pri zobutí topánok už hlasno vzlykám.

Korunu z hlavy a šperky odhodím kamkoľvek sa podarí, a kusy oblečenia za mnou ostávajú ako cestička utrpenia. Ocitám sa len v tenkej bielej nočnej košieľke, vlasy si rozpustím aj z malinkých vrkočov a hodím sa do postele. Pociťujem takú veľkú samotu a opustenosť, vzlykám do vankúša aby ma moje stráž počula čo najmenej. Nechcem plakať pre človeka ktorý ma mučil a vzal mi detstvo. Sú tie slzy vôbec pre neho? Nie sú skôr výsledkom veľmi nepokojného a komplikovaného dňa?

A presne pri kladení takýchto otázok, sa mi podarí zaspať. Na zmáčanom vankúši.