Zodiac (SK)

Kapitola 65

,, Pristúpim na váš sobáš, pokiaľ sa princ preukáže ako racionálny človek, a zriekne sa nárokov na Densissimus," Alaïa sa prudko nadýchne, ,, a rovniež ty." Pohľad Nyagaro je príliš bolestivý, a podľa pohľadu svojej budúcej manželky súdim, že si na tento moment vypla emócie. Robí však správne kroky. Zanzibarus je skutočne nepredvídateľný.

Alaïa

Nyagaro odíde s nemým úsmevom na tvári. Súhlasila s mojou požiadavkou, že sa vzdá nároku na trón hneď, keď si nasadí obrúčku na prst. Aj ju učitelia pripravovali na prípadnú pozíciu kráľovnej Densissimusa, v prípade že by sa mi niečo stalo. Moja sestra bola skutočne lojálna voči kráľovstvu v ktorom sa narodila, no pokiaľ sa vydá za Zanzibar, prestane patriť Densissimusu. Nedokázala som z nej však po celú tú dobu vyjsť, tvárila sa akoby to manželstvo skutočne chcela, a pre mňa to bolo nepochopiteľné. Prečo by sa chcela svojvoľne oddať mužovi ktorého nepozná, nemiluje a má pred ním strach?

Ponúkla som jej niekoľko východiskových možností, no všetky úpenlivo odmietala. Jej vytrvalosť bola usadená na tvári v presvedčení, že vydať sa za Zanzibarského princa je tá najlepšia voľba.

,, A čo spravíš, pokiaľ sa ti princ nebude pozdávať?" preruší ma z myšlienok Maximus, stojaci pri malej knižnici, s rukami vo vreckách uniformy. Určitú chvíľu len nemo sledujem zlaté strapce na jeho ramenách, ktoré sa pravidelne nadvihujú s každým nádychom.
,, Myslím že Nyagaro sa už nenechá presvedčiť," zašepkám a zaborím si tvár do dlaní, ,, je príliš tvrdohlavá, no myslí to dobre. Nechce aby kvôli nej zomierali ľudia," vzdychnem si, a pozriem sa na horiacu sviečku v kúte.

,, Proste ho necháš podpísať dokumenty o abdikácií na Densissimusovský trón," povie za mňa Maximus, ,, je to správny krok. Vojna by nikomu neprospela, i keď uznávam že mať Zanzibar v rodokmeni je nočná mora Baurínska."

,, Nechcem to," zašepkám, ,, tak veľmi nechcem aby sa moja sestra stala terčom naštvanej vrstvy monarchov," zdvihnem sa zo stoličky a silno sa zahryznem do svojej pery, ,, je to ako vpustiť ju ku rozzúreným žralokom. Môže byť budúcou kráľovnou, alebo skončiť popravená za akúkoľvek somarinu."

,, Je Beta," Maximus sa predo mňa postaví, a jemne mi nadvihne bradu,
,, má rovnako kvalitný výcvik, ako aj ty Alaïa, len ho našťastie nikdy nemusela využiť. Je krásna, inteligentná a rozvážna. Nechcem hovoriť za tých zmrdov s ktorými budem musieť čo chvíľa podpisovať spojenecké zmluvy, ale podľa mňa ju budú zbožňovať," horúcimi prstami ma pohladí po mojom červenom líci.
,, Kiežby si mal pravdu," zamrmlem a opriem si svoje čelo, o to jeho. Aspoň na krátky moment sa cítim, akoby som nemusela riešiť žiaden problém.

,, Mala by si sa ešte pozhovárať s matkou a mojím otcom," povie po chvíli šeptom.

,, Viem," odšepnem mu a vtisnem mu bozk na čelo, a rýchlym krokom prejdem ku dverám ,, pôjdem za nimi hneď teraz. Čím skôr sa zbavím tejto ťarchy, tým lepšie."

,, Spomaľ princezná," usmeje sa čarovným úsmevom a rovniež podíde ku dverám, ,, veľmi by sme sa bez seba nemali pohybovať." ,, Toto je ďalšia vec ktorú hodlám riešiť," zamrmlem a nechám si otvoriť dvere.

Na počudovanie, matka s Baurínskym kráľom a kráľovnou sedia v záhradách za sprievodu stráže. Pofukuje príjemný vánok leta, okrasné trávy sa hýbu v jeho rytme a vtáčiky spievajú božské melódie.

Nyagaro však mala pravdu, matka skutočne prijala jej návrh, a Baurínsky kráľ nemal nič proti, pokiaľ sa spravia predbežné opatrenia. Bol to ich verdikt, do ktorého i keby som chcela zasiahnuť, bez oficiálnej koruny som mohla mať tak prepadnutý hlas do vetra. Vzhľadom na to, že kráľovná Zanzibaru ale písala mne, som bola ja tou kompetentnou jej odpísať. Matka mi navrhla pár podmienok ktoré by som mohla zahrnúť, no namiesto toho aby som ju počúvala som sa sústredila na kypiacu agresivitu uprostred mňa.

Tak strašne som chcela zabrániť tomuto svinstvu, mala som chuť prepichnúť niekoho hlboko do srdca. Keď ma matka zobudila z besnoty, a ja som prestala vytláčať Alfa mód na povrch, venovala mi frustrovaný pohľad. Bola som teraz schopná zabiť kohokoľvek. A to len z jediného dôvodu.

Nič nešlo podľa mojich plánov.

_---___---___---___---___---___

V neskorých večerných hodinách, keď mi Esther priniesla vyluhované kamilky so včelím medom, som už bola upokojená a pečatila trojstranný list červeným voskom. Maximus sedel v kúte na okne a rozprával sa s mladším bratom, ktorý si odo mňa pýtal povolenie či smie navštíviť svojho brata. Moja odpoveď ale znela: ,, Adler, do mojej pracovne smie vstúpiť člen kráľovskej rodiny kedykoľvek," a tak sa malý princ rozhodol prísť na návštevu aspoň dva krát za jeden večer, čím ma prekvapivo upokojil aj napriek jeho neustálym otázkam.

Maximus sa naopak každých pár sekúnd uráčil skontrolovať môj výraz, a neušlo mi že v záhradách skôr než som vybuchla zámerne vysal určitú časť energie z mojej staminy, čím zabránil explózií. Tvárila som sa však že som nič necítila a ignorovala som každý jeho pohľad. Bola som mrzutá, ale to len kvôli tomu, že som práve posielala svoju sestru do psieho zadku na vydaj.

Skôr než moje služobné odišli z priestorov komnaty, som im podstrčila list ktorý mali dať holubovi cvičenému na trasu do Zanzibaru a upadla som do depresie. Nepáčilo sa mi vládnuť, pretože to zahŕňalo škaredé chvíle plné krušnosti.

Sedela som na stoličke z ktorej ma neskonale bolel chrbát, s rukami vo svojich dlaniach. Adler na mňa niečo vravel, pretože si prišiel kľaknúť pred stôl a šťuchal do mňa prstom. Mala som privreté oči, pretože som vedela že sú žlté, že lev v mojom vnútri  je neskutočne naštavný. A ja som to musela zo seba vybiť.

,, Hej, kam ideš?" spýtali sa Adler s Maximusom naraz, jeden s nadšením, druhý podráždene. Neodpovedala som im, a keď som vtrhla na chodbu strážiam som jasne prikázala aby ostali na mieste. I keď som si priala mať od každého pokoj, Maximus a Adler boli ako zlí sen. Po prvý raz v živote, som mala chuť vkročiť do tej miestnosti, ktorá mi spôsobila toľko rán na tele, že sa to nedá ani len prepočítať.

Otcova hracia miestnosť bola len o niekoľko izieb od tej mojej, na rovnakej chodbe. Tam som prežila väčšinu svojho detstva, za ostrím meča a preludov otcovej fantázie. Bola to priehľadná miestnosť, veľká takmer ako jedáleň v ktorej sa nachádzali len zbrane a voľná plocha. Bola bez okien, a páchla tu krv. Niekde na stenách boli určite častice mojej DNA, a spomienky sa zasekli niekde v polovici na svojej ceste. Zakázala som im vyjsť na povrch. Prudko som rozrazila mohutné dvere, a roztrhla silou Alfy zámku na mrežiach pred temnotou.

Sviece v tej miestnosti boli zhasnuté. Nakopila som všetku silu Alfy a jediným mávnutím ruky som rozpálila vosk. Mala som v sebe toľkú zlosť. Zhodila som plášť z ramien, odhodila som korunu do kúta. Obtiahnuté šaty bordovej farby boli oveľa príjemnejšie než by boli plesové šaty či brnenie. Oči mi žiarili žltou farbou, zreničky sa stiahli do úzkej štrbiny. Maximus si pritiahol Adlera bližšie k telu, a dokonca mu vravel aby odišiel, no malý  chlapec odmietal, bol príliš fascinovaní zbraňami a mnou. Nakoniec ale niekde v útrobách svojich zmyslov som započula už jasný príkaz, aby Adler opustil túto miestnosť.

V tej chvíli som sa za sebe nehanbila, nie, pretože som vedela že pokiaľ sa neuvoľním od tej bolesti a zlyhania, budem schopná zabiť. Maximus bol Aflou, rovnako ako aj ja, musel ma predsa chápať,  že nakopenú agresiu človek musí dostať z tela von. Uznávam že pred Adlerom by bola chyba vybuchnúť, no dusila som sa vlastnou zlosťou, varila som sa na vlastnom ohni.

Cítili som sa ako priškrtená a zavalená vlastnou strasťou. Zlyhala som. Moja politika skonfiškovala skôr než som sa dostala na trón. Nechcem tvrdiť že mi preskočilo, ale musela som sa uvoľniť a zbaviť sa tej úzkosti ktorá na mňa doliehala. Môj snúbenec bol pripravení ma kedykoľvek prísť zachrániť pred sebou samotnou, bol v strechu a pozoroval ma ako šelma sleduje svoju korisť.

Nechala som svoje telo premeniť sa na Alfu, zachytila som ostrú zlatistú čepeľ rozpáleného ohňa na svojom chrbte, pripravená sa zbaviť agresie. A presne keď som to čakala, na mňa skočil. Otcova časť stále žila.