Zodiac (SK)

Kapitola 53

Ľavou rukou mu stisnem rameno, a ostrie meča prudko zarazím do srdca. Vojna ma naučila medzi ktoré rebro mám trafiť tak, aby človek zbytočne netrpel. Gringer pár krat zastoná, teplá krv mi napadne prsty. Cítim každú vibráciu tela cez meč, ako sa zabára v mäse a kostiach človeka. Mám temnú masku, no už teraz viem že na to doplatím. Každá smrť ma raz dostihne. Každá.

Ostrie meča je stále v Gringerovom tele keď starý muž  vydýchne posledný krát. V kŕčoch pozdvihne hlavu a veľkými zreničkami hľadí na moju tvár. Jeho telo do pár sekúnd ochabne a hlava sa zaborí do môjho tela. Mierne sa so mnou zatacká, no držím jeho mŕtve telo vo svojích rukách.

,, Stráže," povie Baurínsky kráľ dostatočne nahlas, aby ho hliadka dokázala počuť. Som meravá ako socha v záhradách. Hľadím na dvere ktoré sa otvárajú a stráže ktoré vchádzajú do vnútra. Cez kovové masky nie je vidieť ich pohľady. Zhnusila som sa im tak, ako ja teraz sebe samej?

Niekoho ruka ma jemne chytí za tú moju a odsunie ju z rukoväte meča, ktorého farby sa miešajú s krvou. Mužské ruky plné mladosti a sily, pokryté vystupujúcimi žilami ten meč vyberú namiesto mňa. Viem že je to Maximus, nik iný by mi s toľkou nehou nepreukázal nápomocnosť. Meč poškvrnený železitou pachuťou podá stráži ktorá ma voľné ruky. ,, Poď," pošepká mi do ucha. Ja som však paralyzovaná. Prečo sa cítim vinná za túto smrť, keď pod mojím ostrím meča zahynuli tisíce nevinných ľudí? Zhlboka sa nadýchnem a pozriem jednému zo stráži do masky.

,, Nech ho pochovajú ešte dnes," poviem strnulo a vojak prikývne. Muži v brnení sa zohnú po mŕtvolu muža ktorý mi toho zobral viac než venoval. Krv kvapká na dlážku v pravidelných intervaloch. Spravila som správnu vec, môj otec by konal určite takýmto spôsobom. Uvedomujem si, že celý život bojujem proti tomu, aby som neskončila ako môj otec, no som panovníkom a voči tejto veci som sa musela postaviť takýmto spôsobom. Gringer to vedel, vedel veľmi dobre že si to  zaslúžil. Vedela som že svoje hriechy už dávno oľutoval, a že so mnou to nikdy zle nemyslel. Avšak on nepriamo stál za všetkým tým chaosom v kráľovstve.

,, Spravila si taktnú vec dieťa," pristúpi ku mne Baurínsky kráľ a stisne ma za rameno, ,, urobil by som to isté," povie s hlbokým nádychom. Pozriem mu dôstojne do očí, do tých istých tmavých ako má jeho syn ktorý mi kradne srdce. ,, Bolo to spravodlivé," prikývnem a niekoľko krát zažmurkám, ,, avšak v tom istom rozsahu aj nespravodlivé," pokrútim hlavou.

,, Princezná," Baurínsky kráľ predstúpi priamo predo mňa s láskavým úsmevom, zakryje masku Alfy a pozrie mi hlboko do očí, ,, keď vládneš musíš konať týmto," ukazovákom jemne ťukne o moje čelo, ,, a nie týmto," pokrúti hlavou a prst mu pristane nad mojím srdcom, ,, pretože ak budeš hľadieť na to čo chcú iný, stratíš moc."

,, Viem," poviem s kalným pohľadom a prikývnem, ,, to viem viac než dobre."

Baurínsky kráľ sa narovná do jeho plnej sily a vzdychne. ,, Myslím že to pôjdem radšej oznámiť tvojej matke ja. Všetko jej vysvetlím," zakusne si do pery, ,, pre Nabelu to bol cenný priateľ, i keď ju nevedomky obral o všetko čo mala."

,, Matka o ničom nevie," pokrútim hlavou," nikomu som nepovedala o tom čo mi povedal otec."

,, Presne preto, to radšej nechaj na starého kráľa dieťa. Tvoja matka bude musieť akceptovať toto rozhodnutie, myslím že keď sa dozvie pravdu o tom, že tento človek mal mierne nekalé úmysly, nebude trpieť až v takom rozsahu," nadvihne obočie.

,, Postaraj sa o ňu Maximus," hodí na syna očkom a pokojným krokom, z ktorého plynie istota a sila opustí sálu. Čoskoro sa do jedálne začnú hrnúť slúžky s vedrami vriacej vody a špongiami aby sa zbavili krvi na kameni. Maximus ma teda len chytí za pás a vyvedie z jedálne skôr, než sa voda dostane do kontaktu s krvou a naplní tak železitou pachuťou celú halu. Nie len že nemôžem prestať po celú cestu myslieť na to, ako som zabila Gringera, no Maximusova ruka na mojich lopatkách či páse ma znervózňuje natoľko, že som viac než len vyhrotená nervami.

V komnatách je poriadok, posteľ je ustlatá a skôr než Maximus vojde do komnaty a stráže ju zavrú, sa ja hodím do perín z husacích pier s toľkou nedôstojnosťou až sa mierne začervenám. Tvár mám v hrubej perine a vlasy sa mi rozutekajú po takmer celej posteli.

,, Čo to robíš?" pobavená Maximusova otázka ku mne doľahne rýchlosťou svetla. ,, Snažím sa zregenerovať," zamrmlem do periny, nedvíhajúc pohľad. ,, Nemala si to robiť," povie s povzdychom a počujem ako si sadne na zem. Jeho chrbát sa oprie o pompézny rám postele s bohatým zdobením.
,, Nemala som na výber," zašepkám a pretočím sa na chrbát, aby ma mohol počuť rozprávať. ,, Mohol som to spraviť ja," povie seriózne. ,, Už si jedného človeka pre mňa zabil Maximus," pripomeniem mu s trpkosťou na jazyku. ,, Myslím že sa ich v živote ešte nazbiera," povie sarkasticky a hlavu zakloní tak, aby mu temeno spočinulo na perinách. Obidvaja sledujeme strop.

,, Ženy nemajú zabíjať," zamrmle, ,, to je zodpovednosť mužov. Tvoj otec sa napáchal chýb, to vie celý svet, ale vieš čo bolo najhoršie?"

,, Poslať ma do vojny," vzdychnem.
,, Nemal to robiť," ironicky sa zasmeje, ,, spravil z teba bojovníčku a ty na to teraz doplácaš."

,, Existujem a akceptujem," podotknem. ,, Videl som ťa Alaïa," prudko sa otočí na mňa, ,, cítil som s akou nechuťou to robíš, premáhala si sa aby si ten meč do neho zaborila, všetky pocity si vypla len aby si ho uznala vinným. Som asi jediný človek ktorého sa ti na celom svete nepodarí oblbnúť, neskryješ predo mnou to čo cítiš, čo ťa bolí, štve čo chceš a čo nechceš," pokrúti rázne hlavou, ,, nikdy to predo mnou neskryješ. Pre mňa si až príliš jasne čitateľná Alaïa."

,, Viem," poviem potichu. ,, Videla si niekedy ženu vo vojne?" pokračuje vo svojom spovedaní.

,, Nie," priznám sa. ,, Sto krát hádaj prečo princezná," zavrčí, ,, vy na to nie ste emocionálne stavané aby ste vzali život človeku," povie rázne. ,, Zabila som už dosť ľudí," napravím ho a pozriem mu po ležiačky do tváre. Je naštvaný. Je pekelne naštvaný za to, že ho nezabil on a ja teraz budem niesť výčitky.

,, A chceš mi povedať že ťa to nepoznačilo?" zavrčí. Srdce mi preskočí jeden úder. ,, To je jedno," zamrmlem a odvrátim pohľadom na okno.

,, Pozri sa na mňa Alaïa," povie stále mierne agresívne. Viem že to nemyslí proti mne, je naštvaný sám na seba, naše puto je príliš silné  a on cíti všetko voči čomu ma nebol schopný ubrániť. Nechcem sa voči nemu teraz vyliať s pocitmi, som predsa vládkyňa Densissimu, večne arogantná Alaïa, môj otec ma bičoval za každý prehrešok alebo emóciu, nemôžem si dovoliť zlyhať. Po tvári mi začnú stekať slzy. Maximus ma v prví deň nášho stretnutia počul plakať, a teraz ma uvidí. Toto je viac než len žalostný stav. Nechcem mu do tváre priznať že mám výčitky, že som mu ten život nechcela vziať no niečo vo mne po tom volalo. Som hlúpa a nerozvážna. Som zbrklá ako rozpŕchnuté stádo oviec.

Keď nereagujem na jeho slová ktoré mi to priam prikázali, sám mi jemne vytočí hlavu tak, aby sa naše pohľady stretli. Sánku ma zaťatú, svaly na krku napnuté. Oči sršia hnevom.

,, Prisahám ti že už nikdy nikoho nezabiješ Alaïa, počuješ ma?" utrie mi slzu z líca. V tej chvíli sa cítim mierne trápne, no jeho slová ma napĺňajú pocitom šťastia. ,, Nikdy ti už nedovolím vziať niekomu život princezná nikdy," jeho pohľad sa naplní nehou, ,, radšej to budem ja kto zhorí v pekle."