Zodiac (SK)

Kapitola 62

V tie skoré ranné hodiny zaspávam ale s prázdnym srdcom, a viem že Maximusa niečo škrie taktiež. Sme smutný, nie šťastný. Aj napriek tomu že moje čelo zaspáva opreté o jeho svaly na hrudi, a že on mi dýcha do vlasov, aj napriek jeho objatiu a istote že nikdy ma nepustí, som prázdna. Naše znamenia ten problém nevyriešili, len nám otupili zmysli.

Ráno sa konečne zobudím s pocitom nestrannosti. Mám opäť pocit, že na ničom nezáleží. Pri Maximusovi strácam chladnú hlavu a racionálne uvažovanie. Jeho zbrklý temperament má za tých pár dní už nesmierne mnohokrát pomiatol, no včera som sa necítila pomätená. Nie, cítila som sa vzdialená o tisíce kilometrov od môjho prístavu.

V obraznom prevedení, Maximus predstavoval pre moje bytie bezpečný prístav, v ktorom zakotvená loď ostane aj počas búrky a vĺn. No včera, moja loď sa vznášala na hladine miernej hladiny mora, pred ktorou sa týčil prístav. A i keď ho videla, myslela si že ho nepotrebuje. Loď si myslela že zakotvila, avšak kotva nedotiahla na samotné dno. Zachytila sa len o suchý nános z mora, a vytvorila istotu istoty, blúznivú ilúziu s pochabosťou.

Avšak keď sa hladina rozbúrila, a morské prúdy sa dali do pohybu, aj nános na dne sa rozmútil, kotva stratila istotu. No nedokázala už napnúť plachty, ani vyzdvihnúť kotvu v roztrasenej situácii.

Pozriem sa na spiaceho krasoňa povedľa mňa. Jeho mocné telo vyzerá teraz zraniteľne a pochabo. Ľúbim ho. Je priťažké to pre mňa priznať, ale nedokážem pozmeniť realitu. Ten muž ma miluje, a ja mu city dokážem opätovať, no nie ich vysloviť. Aspoň momentálne.

Tak ako nedokážem pozmeniť svoju osobnosť, nedokážem zmeniť ani podstatu Alfy. Matka mi to vravela, varovala ma predsa pred tým že únikovej cesty niet. Je mi súdené závistlivo požierať prítomnosť muža môjho života, nepohnúť sa od neho ani len na krok a milovať ho celý svojím telom. Patrím mu, už od samotného počiatku som mu bola pripísaná, tak prečo sa sebecky snažím oslobodiť?

Maximus sa netvári aby mu prekážala moja neustála prítomnosť, on ma potrebuje, a ja ho potrebujem zúfalo viac. Pretočím sa na bok, pričom si nechtiac zakliesnim vlasy. Ako mu mám vlastne povedať, že potrebujem začať riešiť Zanzibarus a ostatné záležitosti? Budem ho musieť zobudiť, a ostať s ním kamkoľvek pôjde. Ibaže Maximusovi teraz neprináležia žiadne povinnosti, pretože je princom v cudzom kráľovstve.

Hlboko to však bodá do jeho egoizmu, keď panuje žena a on sa musí nestranne prizerať.

Pobozkám ho na spánok. Je to predsa Alfa, a obranné mechanizmy sú nepredvídateľné. Môžem byť jeho družka na život a na smrť, avšak ani to by mu nezabránilo inštinktívne pritisnúť o stenu kohokoľvek, kto preruší vládcov spánok.

Spolieham sa ale na to, že náš vzťah je natoľko emocionálne prozreteľný a veľkolepo vybudovaný, že dokáže rozoznať pach svojej budúcej manželky od ostatných ľudí. Maximus sa samozrejme na jemný bozk ženských pier o spánok nezobudí, no pritisnúť svoje pery na tie jeho, by znamenalo dramatické fiasko mojich povinností dnešného dňa. ,, Max," pohladím ho po mužnom strnisku chladnými prstami.

,, Nie," zachrapčí zaspatým hlasom a vsunie hlavu hlbšie do vankúša.

,, Potrebujem ísť riešiť určité veci," poviem oduto, a položím si hlavu sťa prosiace šteňa na jeho biceps.
,, Predpokladám ale, že tvoj včerajší geniálny nápad ti nevyšiel podľa plánov," zamrmle do vankúša. ,, Nie..." poviem potichu, ,, cítila som sa od teba vzdialená na míle," priznám sa, a pobozkám mu pokožku pokrytú chĺpkami na predlaktí.

,, Pretože," vzdychne si a otočí ku mne svoju tvár, ,, Alfy sa nikdy neodlučovali."

,, Ako sa ale potom viedli boje?" nechápavo pokrútim hlavou, a posadím sa. ,, To neviem," vzdychne si, a prstami sa mi pohráva s vlasmi, ,, avšak pokiaľ by znamenalo vstúpiť na front aj s tebou, radšej ostanem v kráľovstve."

,, Uráči sa ti už vstať?" zavrčím.  Maximus sa oprie o lakte, a venuje mi mierne podráždený pohľad, v ktorom dokážem jasne vyčítať čo by si radšej predstavoval robiť on. ,, Ty nedokážeš obsedieť na zadku?!" precedí pomedzi zuby , a stiahne ma k sebe celkom drsným spôsobom. Dva dni mi ale stačili na to, aby som si uvedomila že v milostnom živote sa Maximusovi neubránim. Dostať moje pery, ktoré mu síce právom prináležia, je ako ranná dávka liekov pre pokoj na duši.

Nebudem však tvrdiť, že cítiť istotu, egoizmus a aroganciu na svojom tele, a vlastnícke dotyky vo vlasoch sa mi nepáči. Spôsob ale akým Maximus občas vyjadruje lásku je mimoriadne chaotický. Raz si ma podvolí vášňou a romantikou, a na druhý razy som ako otrok v jeho náručí.

Aj teraz sú jeho pery, razom horúce ako teplé mlieko s medom pritlačené o tie moje. Vzdychnem mu do pier, ako vypustená para, a uvoľním sa. Ten bozk nepotreboval len on. Srdce trepe ako o preteky a točí sa mi v hlave. Jeho pery sú tak nesmierne potrebné pre potrebnú existenciu v tomto dni, až je to celé nemysliteľné.

,, Asi si prenesiem pracovňu do spálne," zašepkám mu do bozku, a on nespokojne zavrčí že som bozk svojvoľne na pár sekúnd prerušila.
,, Aby si ma nemusela budiť?" vzdiali sa na milimeter od mojich pier, a vdýchne mi svoje túžby do mojich útrob.
,, Neviem či ti to pomôže sa vzdialiť od toho, aby som ťa pobozkal bella, nikto a nič mi nikdy nezabráni v tom aby som pobozkal ženu ktorá vlastní moje srdce," povie sebaisto a drsným bozkom ma zatlačí do vankúšov z husacích pier.

V ten deň, sa Maximusovi podarí ma zdržať v našej komnate dostatočne dlho na to, aby ma prišla vyhľadať vlastná matka. Podnieti to vo mne veľkú hanbu, že kvôli blbcovi s egom som sa nedokázala dostať ku svojím povinnostiam. Svet sa neprestane krútiť okolo slnka kvôli Baurínskemu princovi, i keď on sa stal slnkom mňa samotnej, a privodil ma do stavu obehovej sústavy.

Počas rozhovoru s matkou  v jedálni, sa dozviem že začala naozaj konať na našu svadbu a korunováciu, a taktiež, že Nyagaro o Zanzibarovskom princovi vie, a nesúhlasí s vojnou. Rázne odmietnem akékoľvek kompromisné vyhlásenia, no matka mi otvorí oči s pravdou, že mojou úlohou bude po svadbe riešiť iné záležitosti, a vládnutie prenechám Maximusovi.