Zodiac (SK)

Kapitola 48

,, Neviem či si stále manipulátorom otec, ale odpúšťam ti," zašepkám a postavím sa na rovné nohy vystreto, a snažím sa nabrať dych pomedzi vzlyky.
,, Odpúšťam ti," zašepkám ešte raz a jeho telo sa rozplynie so slovami že to dokážem. ,, ...bola milovaná, a si milovaná..."

V momente keď pocítim že hlava je ponorená vo vankúši z husacích pier, a telo mám pozbavené ťažkého brnenia, prikryté tenkou dekou mi je jasné, že som vypla na dlhšie než sme všetci dokopy plánovali. Poslednú rozlúčku som nestihla na sto percent. Pomaly otvorím oči a vzdychnem pri bolesti chrbta.

,, Mrdla si sebou o tú zem statočne," poznamená známy hlas ktorý mi vleje do tela pokoj. Nemusím sa ani len za hlasom otočiť, stačí mi dokonale jeho vôňa ktorá moju komnatu napĺňa.

,, Čo tu robíš?" vzdychnem a narovnám sa do výšky. Vlasy mám stále vo vrkoči, no väčšina kučier je už uvoľnená, a tak vyzerám ako vyšľahaná vetrom. Ľavú ruku si položím na šiju, a zakloním hlavu aby som si premasírovala boľavý krk. ,, Prebral som štafetu ,, postrážte nám princeznú," povie sarkasticky a ja sa na neho vytočím. Sedí v kresle vedľa mojej postele, ruky ma prekrížené na bruchu, plášť ma položený spolu s mečom a pošvou vedľa svojich nôh, a na sebe má len modrú uniformu, jeho výraz je však kvalitne pobavený.

,, A kto ti tú štafetu predal?" zasmejem sa nad jeho hranou aroganciou. ,, Tvoja matka," nadvihne obočie.
,, Predpokladám že si sa nenudil," zasmejem sa a skontrolujem čo mám na sebe oblečené. Som v bordových tenučkých saténových šatách, s koženým vonkajším korzetom. Neviem kto ma obliekal, no rozhodne je to lepšie než biela nočná košeľa, obzvlášť v spoločnosti Maximusa. ,, Na pohrebe som sa nenudil, skôr som bol udivený tým ako pre teba mali pripravené nosidla," zasmeje sa úžasným hlasom. ,, Je to normálne že ženská Alfa odpadáva," podotknem a zastrčím si neposlušnú kučeru za ucho.
,, Hádzala si so sebou ako posadnutá," povie tentoraz vážne. ,, Môj otec mal potrebu sa mi vyznať," pokrčím ramenami a postavím sa z postele. Nemám na sebe žiadnu spodničku, šaty obopínajú moje telo v mojich konferenčných veľkostiach.

Cítim sa mierne nahá, i keď som dostatočne zakrytá. Avšak Maximusov labužnícky pohľad je viac necudný než cudný, a mám sto chutí hodiť po ňom niečo pekne tvrdé. Prečo som ho vlastne ešte z tejto izby nevyhodila? Otočím sa k oknu a začnem si pomaly rozplietať dlhý vrkoč. ,, Moja matka?" spýtam sa a pomaly sa otočím k nemu. ,, Utiahnutú vo svojej komnate," znie jeho rýchla odpoveď. ,, Bola som mimo skoro polovicu dňa," zamrmlem a pozriem sa ešte raz von do tmy.

,, Je niečo po polnoci princezná, hovela si si v tej posteli viac než polovicu dňa," v očiach sa mu objavia iskry. ,, Prečo si vlastne prebral iniciatívu tu ostať?" opýtam sa ho s podozrievavým pohľadom. Nemám zlú náladu, a na počudovanie som vďaka otcovým slovám, ktoré rozozvučujú šťastie vo mne čulá a zhovorčivá. ,, Tvoja matka tu pri teba plakala niekoľko hodín, v krypte to na ňu všetko začalo doliehať," pretočí očami, ,, takže som sa galantne ponúkol že pri tebe ostanem ja," vyčarí veľký úsmev, čo vyvolá úsmev aj na mojej tvári. ,, Ale aby som ti odpovedal na tvoju predchádzajúcu otázku, nie nenudil som sa, tvoja krása ma dostatočne zamestnávala,"  povie lišiacky.

,, Ibaže som už hore a ty môžeš spokojne odísť," rozpustím si posledný prameň kučier, a konečne sa cítim pred jeho zrakom o niečo viac v bezpečí. Vlasy sa spustia tesne pod boky, a prednú časť kučier si nenápadne prehodím na prsia. ,, Veľmi sa mi odísť nechce," povie s rafinovaným úsmevom. ,, Som unavená," vzdychnem a opriem sa o rám postele. ,, Prespala si polovicu dňa, to si vážne myslíš že ti to uverím," pokrúti hlavou v znaku nesúhlasu a našpúli pery. Jeho gaštanové vlasy sú ako vždy dôkladne učesané, ostré lícne kosti pokryté miernym strniskom, ktoré z neho robí viac silnejšieho muža, a vábivý pohľad medových očí, ktorý bojuje s tým aby zo mňa nestrhol všetko oblečenie.