Zodiac (SK)

Kapitola 35

,, Manželstvo medzi Alfami je tak silné Alaïa, až je to obmedzujúce. To bol dôvod anulácii. Ste pre seba ako drogy ktoré sa priťahujú," pozrie mi do očí, ,, čím dlhšie s ním budeš v spoločnosti, tým viac na neho budeš myslieť osamote. Na to aby ste existovali musíte byť vedľa seba. Včera som dúfala že sa s tebou nevydá na žiadnu diplomatickú cestu, no zdá sa že jeho vášeň dostihla skôr." Moje líca sa sfarbia do červena.

,, Prestaň takto rozprávať," poviem potichu a odvrátim sa od nej pod rúškom hanby, ,, otec ma vychovával tak aby som do života nikdy nikoho nepotrebovala. Bola som ochotná prijať svoj osud a podrobiť sa manželstvu a splniť si všetky povinnosti," pokrútim hlavou a pozriem sa do jej očí, takmer rovnakých ako tie moje, ,, no nie som pripravená milovať mama."

,, Priznávaš si to sama, a zároveň voči tomu bojuješ. Na to aby si vyznala to že niekoho miluješ je priskoro dieťa, no viem že zmätenosť v tvojich  očiach je spôsobená novými pocitmi. Každá žena, bez ohľadu na to aká silná je potrebuje vedľa svojho muža ktorý  bude schopný pozdvihnúť čepeľ a chrániť ju. Každý muž bez ohľadu na silu, chrabrosť a hrdosť potrebuje vedľa seba ženu ktorá ho usmerní v razantných rozhodnutiach. Je mi jasné že Alfy sú iný prípad. Obidvaja máte svoje vlastné hlavy, a koluje vami silný pocit vládnutia a potreby ochrániť. Obidvaja budete potrebovať usmerniť, no mágia ktorá medzi vás vošla pri vašom prvom stretnutí už pôsobí," opatrne ma pohladí po líci, ,, tvoja sila bude z určite miery presmerovaná na princa," vzdychne si, nevravím jej že som to už zistila, radšej pozorne počúvam a nasávam, ,, aby si s princom dokázala fungovať, musí tvoje telo vykompenzovať určité množstvo sily a následne ho pomocou vášho prepojenia preniesť na neho. Obidvaja ste tak neskonale silný Alaïa, že sa s tým vaše tela popasovali samé. Jemu pribudne sila aby bol silnejší než ty, a tebe pribudne cit. To je to čo ťa rozhodilo všakže?" pozrie mi hlboko do očí.
,, Áno," zašepkám, ,, to čo vo mne otec potláčal po celý môj život sa prelomilo," poviem s porazenou hlavou.

,, Tvoj otec robil jednu chybu za druhou, manželstvo medzi tebou a princom bude komplikované pretože sa budete príliš obmedzovať, nechcem si ani len predstaviť tú bolesť pokiaľ by jeden z vás zomrel. Pokiaľ naši predkovia mali na anuláciu dôvod Alaïa, tak to bolo kvôli všetkej tej láske medzi Alfami," vzdychne si.

,, A čo mám teraz robiť?" položím jej zúfalo otázku," ak sa prestanem správať tak ako doteraz mama, stratím rešpekt a..."

,, Žiaden rešpekt nestratíš," nesúhlasne pokýva hlavou a nadvihne mi moju zúfalú tvár, ,, nadobudneš iný druh rešpektu Alaïa, budeš tou ktorá bude môcť usmerniť najsilnejšieho človeka na zemi, tou ktorá mu dá najcennejšie rady a upokojí ho v tom najväčšom nervovom vypätí. Tvoje telo to vie, už teraz vie že je tu niekto kto ťa obráni, uteší a nedovolí aby sa ti čokoľvek stalo. Tá bojovnosť z teba nikdy neodíde, ak bude treba vytasíš meč s rovnakou silou ako včera v Bambricku, bez váhania. Nie si monštrom ako tvoj otec vykrikoval celému svetu, si nádhernou silnou ženou ktorej sa len nikdy nedostalo lásky," zašepká a pohladí ma po líci.

Neostáva mi pravdepodobne nič iné. Musím čeliť svojmu životu, tak ako doteraz, zmeniť svoj život a opustiť stereotyp. ,, Ďakujem," poviem potichu a postavím sa. ,, Počúvala si vôbec čo som vravela o pohrebe?" položí mi otázku skôr než ujdem z komnaty.

,, Nie," priznám sa a vzdychnem. Mama zopne pery do úzkej čiary. ,, Nechaj to na mňa," pousmeje sa a opäť do rúk vezme papier s rukopisom. ,, Ľúbila si ho?" spýtam sa jej skôr než položím ruku na kľučku. Mamin zaskočený pohľad zaskočí aj mňa, no stojím dôstojne vystreto.

,, Boli sme manželmi," zakokce. ,, Je aj medzi ostatnými znameniami takto silný vzťah?" privriem oči v agónii bolesti pri srdci. ,, Je slabší," povie potichu, ,, no dostatočne silný na to aby si vedela ukázať prstom na muža ktorého miluješ," dodá pevne. Opatrne prikývnem. ,, Dostavíš sa na súd?" zmením tému.

,, Nechcem vidieť ako niekoho prebodneš Alaïa," povie úprimne so slzami v očiach. Rozcitlivela som ju spomienkou na otca? ,, Ja nebudem katom," opravím ju z mylnej predstavy. ,, Ale vynesieš rozsudok," povie pokojne.

,, Nemám na výber," pokrútim hlavou, ,, nikto okrem mňa to nespraví." ,, Prečo by to nemohol spraviť senát?" vystrie sa. ,, Vždy to bola povinnosť kráľa," zamračím sa.
,, Ale ty si budúca kráľovná Alaïa, nie budúci kráľ. Princ síce nemôže ešte zastávať funkciu kráľa, no prenechaj súd do budúcna  jemu, a tentoraz nech rozhodne senát ," povie pomaly.

,, Mám sa pozbaviť všetkej právomoci?" ukážem v rozpakoch prstom na seba.
,, Nie Alaïa, no ukáž ľuďom že nie si nástupcom éry svojho otca, ale že máš rozumné a dobré srdce. Viem že ti ho otec zatemnil, no je čas vyjsť z toho tieňa," hrot pera opatrne namočí do atramentu, ,, nechaj ťažké rozhodnutia na mužoch a ty vládni z úzadia."

,, Všetky Gamy dokážu prehovárať do duše?" pousmejem sa a stlačím kľučku. ,, Už to tak hádam bude,"  povie pokojne, zatiaľ čo odchádzam z jej komnát.

Matkine slová mnou ale skutočne pohli. Nielenže sa moje vnútro upokojilo a ja som akceptovala to, že môj život sa s príchodom princa zmenil, ale moje následovné kroky viedli za ministrami aby som im predniesla svoju požiadavku. Ich výrazy boli zaskočené, nečakali že sa im niekedy dostane toľko pozornosti a privilégia. No moja matka mala pravdu, ani ja som nechcela niesť svedomie za smrť človeka. Už aj tak som mala okolo krku veľkú slučku s mŕtvymi vojakmi ktorý sa mi pravidelne vracali do snov a snažili sa ma stiahnuť do tej temnoty, do ktorej som ich hodila ja ako dieťa ktoré sa len snažilo vyhovieť otcovi.

Vedela som, že za kráľovu smrť som stále plnoprávne zodpovedná ja. Ja som ho sem dotiahla a predhodila pred oltár smrti. No aspoň nebudem tou ktorá roznesie rozsudok smrti a vezme mu život vlastnou rukou. Nebola som si istá svojimi krokmi a rozhodnutiami, no vedela som, že pokiaľ by som pokračovala v otcových šľapajách, kráľovstvo by upadlo do nechceného chaosu. Matkine slová boli múdre a otvorili mi čiastočne oči v správny okamih.

,, Nechcem aby sa jednalo o verejný súd," poviem senátu počas opisovania činov ktoré napáchal kráľ Zanzibaru,
,, bude to rozsudok vynesený senátom  pred menším zhromaždením publikom, je na vás ktorých ľudí si ako svedkov necháte zvolať. Od pisárov chcem podrobne opísaný každý moment súdu, vyhlásenie o kráľovej smrti následne odošlete na ostrov Zanzibar jeho kráľovskej manželke," obzriem sa po 50-tich ministroch zatiaľ čo súhlasne prikyvujú.

,, A čo sankcie? Reparácie?" spýta sa ma jeden v hlbokej poklone. ,, Je na vás aký dlh bude Zanzibarovské kráľovstvo musieť splatiť, tohto súdu sa ja osobne nezúčastnim," vyhlásim, ,, ste inteligentní ľudia, plný znalostí a skúseností. Ste sčítaní viac než samotný králi, trest smrti ho neminie, napadol budúcich panovníkov na ich území, zavraždil vojakov nášho kráľovstva mimo bojového poľa. Pokiaľ sa budú takéto prehrešky akceptovať, svet bude horieť v zmätku," vyhlásim.

,, Vykonáme ako rozkážete Vaše Veličenstvo," každý minister sa hlboko pokloní pri mojom odchode.Neviem či odchádzam s dobrým pocitom, no viem, že jedného dňa táto funkcia pripadne Maximusovi a ja si budem môcť uvoľniť ruky. Otec zo mňa vychoval definíciu krutosti, no matke sa podarilo ju odohnať behom jedného rozhovoru.