Zodiac (SK)

Kapitola 74

Ku večeru som už usadená na tróne v hlavnej hale. Vyžiadala som si na túto situáciu súkromie, a moja matka to s nevôľou akceptovala. Jediný kto bol v hale pri tróne skôr než ja, bol Maximus. Avšak jeho bojová nálada, ruka na meči a mlčanlivosť ma len usvedčili v tom, že radšej zavriem ústa a vypočujem si princa Zanzibaru ktorý mal každú chvíľu dôjsť do môjho hradu.

Jednu vec, neskonale neznášam. Pre kráľovné a celkovo pre predstaviteľov absolutistickej monarchie by to malo byť veľkolepo zakázané. Čakanie je proti mojej priorite. Hnusí sa mi to, pretože sa prispôsobujem druhým.

Sympatie si ten mladý muž veľmi voči mne nezískal, a môj snúbenec ho nenávidí už len z princípu že je zo Zanzibaru. Rozmýšľam či mám vystúpiť pred ním formálne, alebo vytrhnúť dvere z pántov a nájsť toho princa tajomného do troch sekúnd.

Prečo to vlastne celé robím? Prečo chcem prijať Zanzibar do svojej rodiny, preťať s nimi väzby a nezbaviť sa ich? Sú veľké nič oproti Densissimusu či Baurínsku, sú prvoradými nepriateľmi rodu môjho snúbenca, a predsa Baurínsky kráľ dal súhlas na sobáš. Prečo sa ale táto problematiky udiala bez môjho priameho vedomia?

,, Daj mi jeden dôvod prečo ho nezabiť," zavrčí chladne Maximus, stojac vedľa mňa. ,, Mne daj jeden dôvod prečo tu som," odvrknem mu spätne, ,, mám sto chutí sa odtiaľ postaviť a nechať to na tebe."

,, To by nedopadlo dobre, ovládam sa len preto, že si tu so mnou," povie celý napnutý, a nervózne prekročí z jednej nohy na druhú. Aj napriek jeho celodennej odmeranosti, je schopný so mnou komunikovať. Jeho napudené mužské ego bravúrne ignorujem po celý deň, a práve to sa mu možno nepáči. Jeho prvotným problémom dnešného dňa, je ale chuť zabiť mladého princa, ktorý prišiel osobne požiadať o ruku mojej sestry.

Je to celé tak absurdné, až mám chuť sa smiať. Tieto konexie, má vytvárať kráľ, a ja neuverím žiadnym kompromisným argumentom, že Zanzibarský kráľ vyvraždil celé pobrežie neúmyselne. Na vlastné oči som videla neprajné tváre Zanzibaru. Fraška ktorú falošne narafičil na hrdosť tohto kráľovstva sa nedala len tak odpustiť. A predsa, aj po tom čo mu vezmem život, si dokáže nájsť cestu do mojej vlasti.

Pod akým nátlakom musí byť Zanzibarský princ, keď sa svojvoľne rozhodne prísť žiadať najobávanejšiu Alfu pod slnkom, či už sa jedná o mňa alebo o Maximusa, bez toho aby nad tým aspoň radikálne pouvažoval? Vyhlásiť im vojnu, by pre mňa znamenalo o územie a bod viac do expanzivnej politiky. Pre mňa jeho maličkosť nebude mať žiaden význam.

,, Maximus," vzdychnem  a ponorím svoju tvár do dlaní, ,, ja tento zväzok nechcem," zašepkám . Chvíľu je ticho. Hrobové ticho.

,, Ja tiež nie som veľmi nadšený z toho, že si ťa musím brať ale...."

,, Argh! Idiot," syknem a prudko sa postavím. Rýchlosťou spôsobím rozruch a stráže sa nedôverčivo pozrú mojich smerom.  S tým rýchlym krokom, ignorujúc Maximusovo tiché zapískanie, ktoré malo spôsobiť na mojej duši pobúrenie prejdem ku vchodovým dverám a pokyniem stráži aby mi masívne dvere otvorili. Som rada že toho blázna neopustila medvedia ťarbavosť, no ja som znechutená totálne celou situáciou. Riešiť takéto somariny sú mi na dve veci dobré. Na nič a na ešte väčšie nič.

Zatiaľ čo stráž vysúva dvere, s Maximusom rozmýšľam vzájomne. Môj lev sa ocitne pri mne a pri prvom otrasené masívneho tela, sa mu na klzkej kachličkovej podlahe jemne šmykne laba. Maximusov medveď naopak sedí na zadku pri tróne ako totálny hlupák, a nevzbudzuje rešpekt ktorý by som si predstavovala. Áno, je gigantický a má až príliš ľudský pohľad, no nikto sa ho nebude báť pokiaľ bude sedieť ako vo verejnom cirkuse a zabávať okolie. Naše znamenia existujú na poskytnutie ochrany, nie na pobúrenie publika.

Viem že Maximusovo znamenie vie byť ešte viac agresívne než môj lev, no teraz by mu stačilo obmotať dievčenskú stuhu okolo hlavy a narvať ho do ružovej spodničky. Neostáva mi nič iné, než len vymeniť si frustrovaný pohľad so Serafusom. Videli ste niekedy vyplašenú mačku zo života, s úzkymi zreničkami, a ušami do zadu? Taký ten neveriaci pohľad? Presne takýmto spôsobom môj lev stratil aj tú poslednú štipku vizuálneho rešpektu keď zbadal Maximusovho medveďa.

Z môjho zhrozeného pocitu, že nič nejde podľa plánov ma vytrhne mužská prítomnosť. ,, Dýchaj dievča," zapradie levica vo vnútri, ,, je to len hlúpy muž." ,, To mi vravíš zakaždým," poviem s hlasným nádychom. ,, Alaïa, prestaň panikáriť a dostaň sa pod kontrolu skôr, než ten strach zacíti Maximus," zavrčí tentoraz varovne, a švihne nepokojne chvostom.

,, Vaše Veličenstvo," predstúpi predo mňa vojak, s Densissimovským erbom, ,, došlo k nedorozumeniu," povie pochabo a privrie oči, ,, bola to lesť."

,, Lesť?" zopakujem po ňom a zmraštím obočie. ,, O čom to hovoríš?" zavrčí vedľa mňa Maximus, ktorý sa nenápadne zozadu priblížil. ,, Zanzibarovská loď sa skutočne vylodila, no bola prázdna. Všetky munície, zbrane a stany boli z lode vybraté a kormidlo vytrhnuté z palubnej dosky," vojak sa strasie pod mojím pohľadom, no pokračuje ďalej, ,, pred loďou boli na pláži telá, princezná," opatrne skontroluje moju reakciu, ,, telá vojakov z toho incidentu..."

Maximus odo mňa odstúpi a mne zaľahne v ušiach. ,,....časti tiel boli poskladané do vety, ,, Maximus sa zaženie a jeho päsť narazí do dreveného stola, ktorý sa rozbije na polovicu,,...za vraždu kráľa...."