Zodiac (SK)

Kapitola 45

,, Sotva ma poznáš," nadýchnem sa jeho vône. ,, A ty sotva poznáš mňa, a obidvaja sa cítime akoby sme sa boli poznali stovky rokov," pozrie na mňa popod jeho mihalnice. V tichosti mi hľadí do očí, a ja sa vpíjam do tých jeho. ,, Zvládneš to," usmeje sa doširoka, ,, nie si ten typ ktorému by sa veci vymykali spod kontroly."

Maximus ma po našom krátkom rozhovore odprevadil ku komnatám, kam sme kráčali v tichosti, každý ponorený vo vlastných myšlienkach. V mojej komnate ma už vzorne stojac, čakali Brianna a Esther aby mi dopomohli dostať sa do formy. Od rána čas doslova utekal, a najviac mi z dnešného dňa vzalo ranné umývanie vlasov. Svojím skromným priateľkám som sa neodvážila povedať o nepríjemnom stretnutí mierne povýšeného princa, ani o vášnivom rozhovore s Maximusom. Dôverovala som im, no ženské jazyky sú nevyspytateľné. Už teraz o našich životoch vie služobníctvo dostatočne nato, aby boli schopný niektoré informácie zneužiť. Nechcela som svoje slúžky vystavovať takýmto hrozbám.

Zatiaľ čo oni sa snažili moje dlhé kučery, ktoré sa ako silné chvosty hadov obmotávali okolo ich prstov zapliesť do komplikovaného vrkoča, ja som ticho sledovala svoju tvár v zrkadle. Viem, že si všimli moju nezvyčajne tichú spoločnosť, no mali dostatok slušnosti nato, aby sa nepýtali na odpovede. Bol obed, a na prípravu sme mali hodinu a pár minút. Návšteva matky sa nečakane pretiahla, a mne to vzalo z dôležitých príprav na otcov pohreb.

V takmer priehľadnej bielej košeli, som sedela na plyšovej stoličke a snažila sa plynule dýchať a nevšímať si nervozitu ktorá začínala pomaly prichádzať. Opäť, i keď tentoraz posledný krát budem otcovým poskokom a trofejou. Od raného veku mi profesori tĺkli do hlavy potrebný obrad, v prípadnej smrti môjho kráľovského otca. Jedná sa o celkom pompézne predstavenie, a viem že ľudia ostávajú len kvôli tomu, aby videli moje lúčenie s dušou otca. Som mierne rozrušená, no v opačnom prípade sa snažím byť relatívne v poriadku.

Keď Esther spokojne vyhlási koniec pletenia vrkoča, a pustí konček vlasov, začne sa náročnejšia časť, a pre mňa veľmi nepríjemná. Už pripravené brnenie spočíva vedľa na posteli. Jeho obliekanie je tou najviac komplikovanou vecou na svete, a neskutočne to neznášam. Nielenže mi to pripomína každú posratú bitku v ktorej som bola, no spája ma s otcom viac než je potrebné. Je to ľahšia verzia brnenia, ktorá by správne mala slúžiť len na rôzne akcie. Jej ochranná funkcia nie je veľmi spoľahlivá, no aj tak sa mi už niekoľko krát podarilo vydobyť si ju aj do jemnejších  bitiek.

Dievčatá ma opatrne začnú navliekať do  brnenia, evokuje to vo mne nepríjemné spomienky na odchod do viacerých bitiek, pretože po hlavnej vojne do ktorej som bola vyslaná ako dieťa, následovalo ešte pár odbojových pokusov voči nášmu kráľovstvu. Páru krát sa stalo, že veliteľstvo armády som bola nútená prebrať ja. Podotýkam že bez vlastnej iniciatívy. Z otvoreného okna ku mne doliehajú zvuky konských kopýt, zatváranie kočov a pochod stráže. Ľudia sa presúvajú ku kryptám.

Po niekoľkých dlhých minútach je všetko zlaté brnenie na mojom tele. Obopína moju silnú no pritom krehkú postavu, je ukuté na mieru, a tak presne obopína môj pás a prsia, takže zatiaľ čo mužský bojovníci chcú brnenia ktoré im na váhe opticky pridajú, ja som si dôkladne vyžiadala druh brnenia ktorý  predvedie moje telo tak, ako vyzerať má. Môžme si nahovoriť, že môj otec s tým súhlasil.

Zlaté brnenie, na bruchu s vyrytým levom sa odráža od každého lúču slnka. Dievčatá konajú posledné úpravy, do ľavej pošvy ukladajú elegantný meč, na ruky mi nasadzujú špeciálne rukavice, ukuté a pospájané reťazou, aby som prstami stále mohla chýbať.

Na ramená mi o zlaté zápinky pripnú červený plášť, ktorý ale tentokrát ledva siaha pod kolená. Vrkoč mi prehodia cez plášť, a na hlavu mi usadia pevne korunu, ktorá namiesto toho aby sa na hlave nachádzala, obopína celú lebku cez čelo. Zhlboka sa nadýchnem a prezriem sa v zrkadle. Som skvostom tohto kráľovstva, no na sebavedomí mi to nepridá. Dnes však musím byť hrdá, už len kvôli zlatu ktoré spočíva na mojom tele.

Moje spoločníčky mi potichu, no úprimne poprajú šťastie. Zatiaľ čo oni sa púšťajú do úprav komnaty ja sa vydávam spolu so svojou strážou do stajní, kde ma čaká čierny žrebec s bielym fľakom medzi nozdrami. Je dôkladne pripravený, so zlatou maskou na temennej kosti medzi očami. Zlato-červený postroj na ňom vyniká viac než na akom-koľvek inom sfarbení. S hlasným povzdychom ma jeden z vojakov vysadí na žrebcov chrbát. Kôň nervózne zahrabe nohou. Je plný energie vyraziť.

Bez rozmyslu zabodnem ostrohy na čižmách do konských slabín, a ten vyletí v plnom trysku von bránou. Dnes som bez stráže, bolo to mojím rozhodnutím aspoň ako náznak maličkej pomsty voči otcovi. Koče sa na nádvorí už nenachádzajú, čo znamená že každý ,, hosť" sa už nachádza na mieste pohrebu. Kráľovský pohreb je však viac formálny než osobný, takže slzy na tomto pohrebe miesta mať nebudú. Kto bude chcieť podľahnúť všetkým citom, bude tak môcť učiniť až večer vo svojej posteli. Avšak, otcovou rodinou sme boli len my, jeho bratranci či sesternice sem určite nebudú merať ďalekú cestu, a po zasadnutí na trón bude mojou povinnosťou odpisovať na každú blbosť ktorá príde poštovým holubom.

Kôň v cvale pokračuje po ceste hore kopcom. Kráľovská krypta je pompézne miesto na vrchole útesu. Jedná sa o aleju stromov, a v toto príjemné letné počasie je celý háj pokrytý zeleňou. Po niekoľkých minútach, môj kôň začne spomaľovať, jeho kondícia nie je ani len zďaleka natoľko vycibrená ako kondícia môjho predchádzajúceho žrebca. Dovolím mu prejsť do ľahké cvalu, kedy sa niekoľko stotín nachádzame ladne nad zemou. Čoskoro ku mne dolieha zvuk búrlivých vĺn, a čím vyššie sme, tým silnejší je vietor. Pred starou čiernou bránou, na ktorej sa tvorí nová vrstva hrdze stoja dve stráže na čiernych koňoch s čiernou vlajkou. Kôň radostne vyzdvihne uši a potichu zaerdží, spomalím žrebca do kroku aby som nevtrhla do aleje ako blázon.

Medzi každým stromom sa nachádza jeden vojak na koni, v čiernom brnení. Kone sú však pestrých farieb, a nespokojne fŕkajú na mieste. Za alejou stromov, medzi ktorými vedie zaprášená kamenistá cesta, bez jedinej buriny, sa nachádza stará kamenná budova, ktorej útroby siahajú hlboko do zeme. Sochy levov pokryté machom strážia vstup pred ktorým je položená masívna truhla môjho otca.