Zodiac (SK)

Kapitola 57

V duchu ďakujem že táto hala je prázdna, a nikto nevidí tak nedôstojný obraz svojich panovníkov ako sa so zaklonenou hlavou smejú, zatiaľ čo korunný princ kľačí predo mnou s jasnou odpoveďou v očiach. Samozrejme že pozná odpoveď keď mi položí otázku: ,, Princezná Alaïa, vezmete si ma za muža?" V určitej sekunde by som dokázala tvrdiť že to vyslovil skôr ako príkaz než otázku. Keď sa prestanem smiať, a nasadím formálnu masku, s istotou v slovách mu odpoviem: ,, Áno."

Maximusovi sa na tvári objaví ten úsmev, v ktorom ste schopný vyčítať šťastie a úspech. Zdvíha to  jeho nebezpečne dominantné ego, keď mu svojou odpoveďou naozaj potvrdím to, že si ho vezmem za manžela a on zasadne na trón Densissimusu. Postaví sa z kľačiacej pózy a pritiahne si ma bližšie ku svojmu veľkému telu. ,, Vedel som že to povieš," zasmeje sa mi do pier a privlastní si ich jediným bozkom skôr, než čokoľvek stihnem povedať na svoju obhajobu.

Nechať Maximusa vyhrať v čomkoľvek, je pre mňa výzva. Ten chlap ale dokáže vydedukovať víťazstvo z čohokoľvek, a ja pri ňom pôsobím len ako maličká myška za  matnou clonou. Jeho ruky vojdú do mojich vlasov, a pravá ruka mu spočinie na mojom páse. Myšlienky ohľadom nebezpečne naštvanej kráľovnej Zanzibaru sa snažia odďialiť.

Chcela som ísť v nevinný večer do letnej záhrady. Uzrieť v deň smútku a bolesti po čiastočne aj otcovej smrti západ slnka. Uzrieť ako lúče zamatu kĺzajú po listoch kvetín, v deň, kedy moja ruka zabila mne blízkeho človeka. Namiesto toho, ma Maximus požiadal o ruku, ktorú mal na oficiálnych spisoch právom pripísanú od počiatku vekov. Ani ja som sa nedokázala nabažiť jeho prítomnosti, pier, vlasov ktoré som mu zakaždým nevedomým pohybom rúk dokázala rozbúrať, jeho šibalských očí s lišiackym výrazom, ktoré boli plné iskier.

Maximusova ctižiadosť sa opäť začína prejavovať väčšou potrebou privlastniť si moje pery. Dokáže ma držať v jeho rukách tak nežne, no zároveň drsne až je neprípustné pochopiť tento kontrast. Zahryzne sa mi do spodnej pery na niekoľko stotín, a následne sa jeho bozky len zintenzívnia. Moje ruky sa mu obmotajú okolo jeho šije. Naťahujem sa po ďalších bozkoch. Viem že chce vidieť tú zúfalosť že po ňom túžim, a že každý bozk chcem pripísať len sebe. Jeho prefíkanosť spôsobuje to, že nenápadne sa dvíha do výšin, len aby som sa ja musela na špičkách dožadovať jeho stálej prítomnosti pier.

,, Vytiahni sa a vyššie a na dnes končíš," zavrčím mu do pier, kým ich mám ešte stále pri sebe. Maximus sa usmeje a skloní sa do pôvodnej pozície. Bozk vášnivo prehĺbi, zakloní ma dozadu a mne sa z tej vášne zakrúti až v hlave. Srdce mi má vyskočiť z hrude, keď jeho vriace pery spočívajú stále v tom isto bozku. Prehnutá v chrbte, ležiac v podstate len na jeho masívne silných rukách ktoré sú schopné ma udržať aj pod ťarchou korzetu a látky, zaklipkám prekvapene očami. Maximus decentne ukončí bozk malým bozkom do kúta pier a zahľadí sa do mojej zelene. Mám sto chutí zakričať otázku prečo prestal?! Lapám po dychu a utápam sa v jeho orieškovo-čokoládových očiach, v ktorých dokážem nájsť len lásku voči mne. V tretí deň, nášho spoznania som už nebola len zamilovaná. Bola som posadnutá mužom ktorý ma miloval.

,, Ide sem môj otec," lišiacky na mňa žmurkne, a vytiahne ma na rovné nohy. Hrudník sa mi dvíha prudko dohora, a vlasy mám po návšteve Maximusových dlaní horšie, než prepeličie hniezdo.

,, Nemáš za čo," uškrniem sa, a drgnem do neho plecom. ,, Hovoríš teraz o tom, že ti nevedome beriem silu?" uškrnie sa na mňa. ,, Celkom ti to páli," pobavene si vzdychnem, ešte stále mierne opojená jeho bozkami.

Zohnem sa po obálku, ktorá mi nechtiac vypadla počas Maximusovej žiadosti o ruku a jemne ju rukou zbavím suchej hliny zo záhrad.

,, Vie  o tom," skonštatujem pokojne, keď započujem kráľov rezký krok. Maximus si dá ruky do vreciek na bielej uniforme, a oprie sa ramenom o múr. Jeho tvár boha z Olympu, tvorí ešte viac príťažlivý úsmev. ,, Samozrejme že o tom, prečo inak by sa tak veľmi niekam náhlil," prekrúti pobavene očami, ,, za kráľom sa čaká princezná, ten môže meškať kedykoľvek."

V momente keď sa snažím niečo povedať, sa kráľ rýchlym krokom objaví na začiatku dlhej chodby. Teraz by som nemohla povedať svoju nevypovedanú vetu Maximusovi ani len šeptom. Sluch Alfy je až príliš nadpozemský.

,, Princezná," zafuní na začiatku chodby keď ma zbadá, a ešte rýchlejším krokom sa ako smiešny pajác, a nie obávaný kráľ, sa ku mne náhli. Kráľ Adler, nie je vôbec tučný opilec s bruchom presahujúcim obvod zemegule. V podstate, väčšina mužských Álf ma predispozíciu na to, aby boli svalnatou horou sily, a Baurínsky kráľ od toho nie je ďaleko.

,, Vaša matka by si priala vidieť ten list a vás," povie po ceste k nám. ,, Prečo neposlala nejakého sluhu ale Baurínskeho kráľa?" usmejem sa na neho milo a vyrovnám sa v mentolovych šatách.

,, Momentálne si nepraje spoločnosť a pozornosť svojich dvoranov," povie s hlasným povzdychom a konečne spomalí, keď sa už nachádza len pár metrov od nás. ,, Odkiaľ vôbec vie o tom liste?" nadvihnem podozrievavo obočie.

,, Je kráľovnou," Baurínsky kráľ pobavene pretočí očami, ,, samozrejme že vie o tom, komu do hradu sa okrem nej, dostal list s diplomatickými záujmami."

,, Ibaže toto nie sú diplomatické záujmy," poznamená Maximus otrávene. Jeho otec si ho premeria pohľad, a venuje mu pohľad s úsmevom na perách. ,, Kroť si svoje vojenské predispozície chlapče," usmeje sa kráľ," nemôžeš skákať do vojny len preto, že sa ti zachce."

,, Ver mi, že rozpútať vojnu je to posledné čo by som si prial," zavrčí už podráždený Maximus, ktorého dobrá nálada ešte spred pár minút opustila. Pripomenutie o Zanzibare ho priviedlo do agresie. ,, Žiadna vojna sa vyhlasovať nebude. Na rozhodnutie máme ešte niekoľko dní, teda...aspoň je to tiché pravidlo že na odpoveď máte dva dni," pokrčím plecami.

,, Musíš sa ísť porozprávať so svojou matkou dieťa," kráľ Adler sa na mňa pozrie so smútkom v očiach, ,, je Gamou, poradí ti viac než akýkoľvek minister."

,, Tí sú poslední ktorí by sa dočkali mojej pozornosti," sarkasticky sa zasmejem.