Zodiac (SK)

Kapitola 63

Počas rozhovoru s matkou v jedálni, sa dozviem že začala naozaj konať na našu svadbu a korunováciu, a taktiež, že Nyagaro o Zanzibarovskom princovi vie, a nesúhlasí s vojnou. Rázne odmietnem akékoľvek kompromisné vyhlásenia, no matka mi otvorí oči s pravdou, že mojou úlohou bude po svadbe riešiť iné záležitosti, a vládnutie prenechám Maximusovi.

Tesne po spoločnom obede, sa moja druhorodená sestra pokúsi  vyhľadať mňa samotnú. Sedím v bordových šatách bez korzetu a veľkej sukne s pompéznosťou, aby som sa cítila o niečo viac komfortne na drevenej stoličke s červeným plyšom. Maličký salónik ktorý je súčasťou mojich komnát je prepojený s mojou spálňou dverami z divokej višne. Mám ich mierne privreté, vzhľadom na to, že Maximus v spálni študuje dokumenty a staré rodokmene môjho rodu.

Ja som naopak pohltená knihami o Alfách, ktoré sa naukladali za pár hodín na môj konferenčný stolík do vysokého stĺpu. Hneď oproti nim, sa ale kopí kopa papierov a spisov, ktoré čakajú na to aby som odpísala. Či už sa jedná o dane, osobné požiadavky šľachty, mešťanov alebo monarchov ostatných krajín, skvostne ignorujem ich nahromadenú kopu problematiky už niekoľko dní. Niekde v hlbinách mojej duše dúfam, že to trpezlivo vyčká na Maximusovo zasadnutie na trón.

,, Nyagaro," poviem mierne zaskočená jej neohláseným príchodom, keď jej stráž otvorí dvere do salóna. Cez úzku štrbinku zachytím Maximusovu nadvihnutú hlavu, a jeho zaujatý pohľad. Keď si je aj pachom istý, že osoba ktorá vstúpila do salóna ktorý predstavuje moju súkromnú kanceláriu, nie je prínosom nebezpečenstva, vráti sa ku svojej predošlej činnosti. Nepostavím sa zo stoličky, vzhľadom na to že hierarchiu je potrebné dodržiavať aj v intímnom súkromí.

Nyagaro nikdy pred tým nebola v mojich priestoroch. Táto časť hradu, patrila výhradne len mne a otcovi, čo v nej vzbudzovalo od detstva pocit nebezpečia a zákazu. Ostýchavo sa vyhýbala každému schodu ktorý by ju doviedol do tohto pavilónu, a aj teraz som na nej mohla dôkladne uzrieť strach.

Samozrejme, od detstva bola kŕmená rečami o mojej nebezpečnosti a strávili sme seriózne minimum času spolu. Dnes si ale prišla po radu, po prvý krát v našich životoch prišla za svojou najstaršou sestrou bez hanby a dôverou že jej pomôžem. A ja som pripravená ju vypočuť, a vykonať všetko čo bude v mojej kompetencii aby som jej pomohla.

,, Smiem?" opýta sa ma, a rukou útlou ako konárik vŕby poukáže na koženú  sedačku.

,, Samozrejme," pousmejem sa, a snažím sa pôsobiť príjemným dojmom. Obzerá si salón akoby tu hľadala akúkoľvek nástrahu, či niečo nezvyčajné. Občas skrčí na pár mikro sekúnd aj nos, aby lepšie rozoznala pach v mojej komnate. Odkedy však Maximus a ja spolunažívame v jednej miestnosti, a zaspávame v objatí toho druhého, jeho pach prevýšil ten môj.

Je predsa mužom, takže na hierarchickej pospolitosti má prirodzene vyššiu moc.

,, Prišla si ohľadom žiadosti od kráľovnej, všakže," začnem jemne, a postavím sa. Opatrnými krokmi sa presuniem ku krbu z mramoru, a prstom prejdem po dôkladne umytej rímse od prachu. Pohľad mi občas ujde na statného Maximusa, ktorý s ceruzou za mojim zrkadlom dychtivo vpisuje do žltých stránok svoje poznámky.

,, Áno," Nyagaro stisne pery, a sklopí pohľad, ,, nechcem aby kvôli mne nastala vojna Alaïa," hlasno si vzdychne, ,, nechcem aby kvôli mne, zomierali životy vojakov ktorý sú odlúčení od svojich rodín, aby bojovali so cťou za kráľovstvo."

,, Princíp ale nespočíva v tom Nyagaro," poviem nežne a venujem jej úprimný úsmev, ,, tu nejde o to, či si ho chceš vziať alebo nie, drahá sestra. Tu ide o politiku, som zasnúbená s Baurínskym princom pričom sa na mňa aspoň z polovice vzťahujú aj právne aspekty Baurínska. Nepriateľ môjho budúceho manžela, je mojím nepriateľom. Žiaľ, Zanzibarus si vybojoval za posledné roky hodný titul nepriateľa pre Baurínsko viac než ktorékoľvek iné kráľovstvo."

Viem, že Maximus si užíva každé jedno slovo ktoré slastne vyslovím z úst. Jeho arogancia sa po týchto slovách určite zmohla celého jeho bytia.

,, Vezmem si ho," povie napriek mojím slovám s nehranou istotou, ,, matka sa dnes rozprávala s Baurínskym kráľom. Diskutovali o tej žiadosti o zásnuby takmer celé doobedie, a kráľ súhlasil že pokiaľ kráľovná vyhovie určitým požiadavkám ktoré má Baurínsko na Zanzibarus, je ochotný privoliť sobáš a nastoliť prímerie."

,, Vy ste sa zbláznili," šokovane zdvihnem svoj hlas. ,, Matka nechce riskovať vojnu, kvôli tebe Alaïa," Nyagaro rafinovane pokrúti hlavou a sleduje moju nespokojne prechádzajúcu sa postavu po salóne,
,, do vojny by stačilo poslať teba s princom, a Zanzibar by bol porazený ibaže..."

,, Aké ibaže Nyagaro?!" zavrčím a otočím sa k nej prudko, ,, poslať leva ku chobotniciam je najväčší nezmysel na svete. Ich prefíkanosť sa len snaží ukradnúť Densissimusu princeznú, a nárokovať si tak na náš trón! Stačilo by pred mojím manželstvom odstrániť mňa, a ty by si sa s ich princom dostala k moci. O to tým špinavým psom ide," zavrčím pomedzi zuby.

,, Alaïa, znamenalo by to, že by si opäť musela vstúpiť do vojny," vzdychne si, ,, matka ťa s princom odmieta akokoľvek rozdeliť, dobre vieš že o Alfách vie viac než dosť. Museli by ste ísť do vojny spolu.."

,, Škoda len, že princezná do vojny vstúpi tak akurát cez moju mŕtvolu," povie Maximus, ktorý si pootvorí dvere do salóniku, a úmyselne sa pripletie do nášho dialógu. Sadne si na sedačku oproti stolu, povedľa mojej sestry, a prekríži si ako gentleman nohy. ,, Je pravda, že s princom nedokážeme byť odlúčení," hodím na neho neveriaci pohľad, ,, pokiaľ by teda šiel do vojny on, šla by som aj ja," stále venujem plnú pozornosť svojej sestre, a ignorujem Maximusov pobavený výraz.

,, Alaïa, odmietam ohroziť existenciu kráľovstva. Nechcem vystaviť mužov v armáde do pozície pred smrť, nechcem aby si sa vrátila z boja ako pred rokmi, kedy som iskru tvojho šťastia už nikdy nebola schopná nájsť," opäť sklopí smutne hlavu, ,, viem že vydať sa za neho bude správny krok. Náš vzťah po manželstve bude snáď naplnení láskou a požehnaním, verím  v to. Otec by bol spravil to isté," povie jemne.

,, Otec by nespravil to isté," zasmejem sa s hrubou iróniou, ,, náš otec Nyagaro by ma postavil na čelo vojska, bez meča, bez brnenia či slova. Nezmohla by som sa na odvetu, na prosbu a posledné prianie, bola by som postavené voči nepriateľovi a musela by som bojovať. Nechcem vojnu, už len z tohto princípu," vzdychnem si, ,, no nechcem pustiť svoju sestru v tak mladom veku do osieho hniezda," pokrútim hlavou a celá sa napnem.

,, Ibaže ja viem, že je to pre mňa najlepšie," zamrmle. ,, To čo cítiš je zvyčajne správna voľba," podporí ju Maximus a povzbudivo sa na ňu usmeje. ,, Nepomáhaš mi," zavrčím, a sadnem si na stoličku. ,, Alaïa, veď ty sama nevieš čo chceš," pretočí pobavene očami, ,, vojnu nechceš kvôli tomu, že by si sa musela odo mňa odlúčiť, no to by nás psychicky zruinovalo do pár minút. Vydať svoju sestru do rúk môjmu nepriateľovi sa ti taktiež nepáči, i keď naši rodičia s tým súhlasia," sánka sa mu celá napne,
,, avšak ja na svojom slove trvám bella, nedovolím ti chytiť rukoväť meča, a ja bez teba nedokážem dýchať. Jediným východiskom, je skutočne poslať tvoju sestru na vydaj."

,, Sama neverí svojím slovám!" ohradím sa.

,, Nie, to neverím," prizná sa moja sestra, ,,no viem čo je správne pre moje kráľovstvo."