Zodiac (SK)

Kapitola 76

Robila by som cirkus. Nikdy by som nepustila svojho muža do boja len tak, v priebehu pár minút. Vtedy som zistila čo je to niekoho milovať. Bojím sa pustiť muža, vojaka a silnú Alfu k deťom na ihrisko, len kvôli svojej sebeckosti.

Tupá bolesť nad ľavým obočím mi dávala znamenie, že sa prebúdzam. Bolesť pri srdci ale prišla okamžite, a moje myšlienky sa začali uberať Maximusovím smerom. Prudko som sa postavila z postele a zhodila zo seba prebytočné deky, ktoré ma v tej neznesiteľnej teplote letných dní, mali udržať v ešte väčšej izolácii.

,, Máš tendenciu často upadať  do spánku, spiaca kráska," ozve sa matkin hlas z mojej pracovne. Stuhnem, pretože mnou koluje neznesiteľná emócia strachu, prekypujúca s agresiou. Kvôli jej sprostým nápadom, sme v tejto pekelnej situácii. Nechcem jej to vykričať do očí, no mala by sa mi radšej vyhýbať.

,, Toto nebola moja chyba," odvrknem jej, a rukou zájdem do vlasov. ,, Počula som...." matka si nahlas vzdychne, a cez mohutné dvoj-krídelné dvere podíde k posteli. ,, Nyagaro o tom už taktiež vie," jazykom si prejde po suchých perách.

,, Nemala som vás počúvať," pokrútim hlavou, a arogantne okolo nej prejdem. Musím zistiť koľko je hodín, a podľa toho sa zorientujem v časovom rozmedzí.

,, Dúfala som že tým predídem nepríjemným následkom," zašepká s vinou na jazyku.

,, Aspoň vieš, prečo Gamy nemajú riadiť politiku mama," stroho sa k nej otočím tvárou, ,, hľadáte dobro a osvetu v každom človeku, ale ľudia sú svine. Niet kráľa či aristokrata s dobrým srdcom matka!"

,, Chceš mi povedať, že tvoje srdce nie je čisté?" opýta sa ma panovačne. ,, Akú dobru už len nájdeš v mojom srdci," zasmejem sa a pokrútim hlavou, ,, ty vieš veľké nič o mojom detstve vo vojne. Tvoje suché reči o tom, že si vždy stála pri mne, ma len utvrdzujú v domnení že ma nepoznáš. Avšak, prepáč za moju arogantnosť, no ja som sa narodila ako Alfa matka, a preto viem, čo je pre moje kráľovstvo správne. Mala som vyslať základnú flotilu a vysať z tých krakenov život do posledného," precedím pomedzi zuby, ,, namiesto toho som ťa uposlúchla ako pokorná princezná, a doplatilo som na to tak, že sa banda primitívnych opíc pohybuje po mojom kráľovstve!"

,, Nebolo mojím zámerom spôsobiť to Alaïa," jej oči sa pomaličky zalievajú slanosťou sĺz. ,, Ja viem," vzdychnem, a snažím sa upokojiť,
,, avšak za tvoju naivitu som poslala do polovične otáznej smrti jedinú osobu ktorú milujem," môj pohľad jej prejde po jej krehkom tele. Hlava ma začína bolieť čoraz viac, starosti sa kopia ako obilie počas žatvy. Telom mi prechádza podivný pocit, a miestnosť sa začína nepatrne vlniť.

Teraz nemám ani len Briannu či Esther, aby mi priniesli bez reptania čerstvú vodu. Namiesto nich mám pridelené len akési postaršie ženy, ktorým ego stúpa vždy, keď vkročia do komnaty princa a princeznej.

,, Prepáč Alaïa," zašepká a sklopí predo mnou zrak. ,, Ospravedlňovať sa budeš ľuďom, ktorí stratia otcov alebo deti," zašepkám, a zveziem sa do kresla vedľa mňa, ,, ty si vo vojne nikdy nebola," zašepkám o čosi  pomalšie a hlava mi bolestivo padne na hruď.

,, Alaïa," matkin vystrašený hlas je zrazu dominantný, a nie pokorný ako pred chvíľou. Jej materské pudy sa dostavia na povrch, a hierarchiu Alfy a Gamy zahodí za hlavu. Jej studené prsty mi nadvihnú bradu, no sama si nedokážem telo absolútne kontrolovať. Prečo mi je tak slabo a mdlo?

,, Krvácaš z nosa," povie vážne a čosi vraví popri tom. ,, Preboha, ja asi zomieram," zašepkám a mám pocit, že vyvrátim celý obsah žalúdka. ,, Si strašne bledá," ignoruje moje poznámky matka.

,, Mama..." zašepkám, no ona si mrmle popod nos svoje. ,, Mama," poviem o čosi dôraznejšie a ona sa na mňa pozrie, pričom prestane rozprávať. Stisne mi ruku a kľakne si vedľa mňa. Druhou dlaňou mi prejde po čele, a servítkou z kapsy mi utiera krv z dutín. ,, Niečo sa stalo s Maximusom," poviem, a následne vykašlem na svoje šaty krv, ,, niečo vážne mama!" skríknem tichým šepotom čo najhlasnejšie sa dá. Chytá ma panika. Čo je s tým retardovaným Maximus?! Dole lícami mi stekajú slzy. Musím ho nájsť, musím ho nájsť!

,, Matka..." vzlyknem, keď slzy sa miešajú s krvou. ,, Pššt," zašepká s uplakanou tvárou, ,, musíš to predýchať, všetko bude v poriadku," pobozká ma na hánky ruky a bolesť v jej očiach je viac než len čitateľná. ,, Čo sa to deje," vzlyknem, a trhane sa nadýchnem.

,, Maximus ti pomocou vášho puta uberá silu, musí bojovať v Alfa móde," pohladí ma trasúcou sa rukou po líci. ,, Veď ma zabije," vzlyknem, a snažím sa ignorovať ten nepríjemný pocit krvi, sĺz, bolesti hlavy, krútiaceho sa svetu a železitej pachute.

,, Nie," matka sa jemne pousmeje a opäť ma pobozká na ruku,
,, Maximus by ťa nikdy nezabil Alaïa. Tvoje telo si ponechá vždy zásobu maličkej časti sily pre teba samotnú, nezomrieš, len ťa kompletne vyčerpá."

Hlava mi padne do záklonu a oči sa mi zavrú. ,, Toto je normálne?" syknem. ,, Je to normálne pre Alfa páry, ibaže Maximus o tom, že ti odoberá silu nevie, dieťa."

,, Je mi veľmi zle," zašepkám, a cítim ako krv kvapká na moju dlaň. Matka mi jemne nadvihne hlavu, no krvácanie nemá čím zastaviť.
,, Aspoň vieš že je v poriadku Alaïa," tentoraz ma pobozká na čelo, ,, úlohou ženy je sprevádzať muža. Neostáva ti nič iné len sa tomuto poddať."

,, Prečo o tom toľko vieš?" pozriem na ňu kútikom oka. ,, Rada čítam," odsunie mi prameň vlasov z tváre.
,, Prepáč," zašepkám, keď sa mi oči pomaly zatvárajú, ,, prepáč mi za to ako som na teba vyletela."

,, Alaïa, opäť omdlieš," povie stroskotaná mama. ,, Prosím povedz mi, že bude v poriadku," vzlyknem, a s poslednou silou ktorú v sebe nájdem jej stisnem ruku. ,, Dala si mu celú svoju dušu Alaïa, má dvojnásobnú silu Alfy...," zbytok jej slov pre mňa ale upadne do zabudnutia.

Bolesť, slabosť a potupa, to je to, čo cítim. Avšak jedno viem naisto. Pre Maximusa som schopná obetovať aj poslednú štipku svojej sily. Viem že to nespravil úmyselne, ani jeden z nás nevie ako máme kontrolovať svoju silu a naše puto. Nevieme, na akom neobjasnenom princípe fungujeme. No pokiaľ som mu touto bolesťou zachránila život, obetovala by som sa ešte raz.