Zodiac (SK)

Kapitola 42

,, Si v poriadku?" otočí sa na mňa tentoraz s úplne iným tónom hlasu a pohľadom v ktorom sa zračí stovky pocitov. Pripomenie mi otca, ktorého náladovosť nemala obdoby. ,, Takýchto idiotov už bolo viacej," podotknem a pozriem mu povzbudivo do očí.

,, Ibaže si vždy bola schopná ich poslať do teplých krajov Alaia, teraz ťa okrádam o silu ja," povzdychne si s úprimnou nechuťou voči tomuto princípu. Svaly na krku má stále pevne napäté, a cítiť z neho veľkú autoritu. Je pre mňa síce nezvykom mať pomenej sily a rešpektu, no vedľa Maximusa som opäť v pôvodnom stave sily.

,, Nebol nebezpečný," pokrútim hlavou a pozriem sa na chodbu po ktorej odišiel plný strachu z Maximusovej prítomnosti, ,, chcel sa so mnou o niečom porozprávať no odmietla som. Chlapcom v takomto veku rýchlo stúpa sebavedomie, a uvedomil si až tvojím príchodom s kým sa vlastne rozpráva," vzdychnem. ,, To je mi jedno," zavrčí a pohľadom preskúma moju stráž,
,, radšej by som bol ak by si sa držala stále mňa."

,, Som tu doma Maximus," pozriem na neho neveriacky, i keď milo polichotená jeho ochranárskym pudom, ,, a stále som schopná poraziť akúkoľvek osobu v boji, to že sa nejaká časť dostáva zo mňa do teba neznamená že som neschopná," ubezpečím ho. Jeho postoj je stále bojový, keby sa bol niekto priblížil s nepriateľským motívom, zabil by ho. Byť Alfou je občas nechápať sám seba, avšak to čo sa z jeho útrob derie na povrch je ochrana a žiarlivosť voči mne.

,, Po včerajšku nerátaj s tým že ti dám pokoj," pokrúti hlavou a konečne sa uvoľní, ,, keby si sa videla nevyliezla by si z komnát," povie šibalsky a kútiky úst sa mu vyzdvihnú dohora, zároveň mi ponúkne rameno a mne neostáva nič iné než prevliecť svoju ruku cez jeho.

Pod tou silnou masou bicepsov a tricepsov sa moja ruka javí len ako suchý konárik, no statnosť jeho rúk ako tak maskuje princov oblek. ,, Už som si vypočula dostatok opisov toho ako som vyzerala keď si ma arogantne preniesol cez celý hrad pod dohľadom každého dvorana, myslím že ten tvoj už počuť nechcem," podotknem a pomalým krokom, tentoraz bez stráže ktorej je jasné že som prebrala iný druh obranného systému sa vydávame bohvie kam.

Maximus sa v mojej spoločnosti uvoľní, čo ma opäť na svedomí naše prepojenie a zasmeje sa pre mňa božským hlasom, ktorý je ako balzam pre moju doráňanú dušu. ,, Nemohol som odolať. To že ti spravím priek bolo tou najsilnejšou túžbou akú som kedy cítil," skloní hlavu a tvár mu stále zdobí mužný úsmev. ,, Vieš že si tak celému hradu ukázal moju neschopnosť?" nadvihnem obočie pretože na rozdiel od neho, ja toľké šťastie neprežívam.

,, Skôr som celému hradu ukázal, že máš vedľa seba niekoho komu nie si ľahostajná," podotkne.

,, Áno, určite je to hlavnou témou dnešných dvorných dám a slúžok," potvrdím jeho výrok. ,, Nemáš sa za čo hanbiť, ktorá žena by nechcela byť vynesená Baurínskym princom do postele," zaškerí sa.

,, Ty si dnes riadny darebák," pozriem na neho zhrozene, no zároveň pobavene, ,, ešte pred pár minútami si mal chuť zabiť chudáka chlapca, a teraz vymýšľaš vtipy na našu adresu," výrazne si vzdychnem. ,, To sú reálne fakty princezná," obráti sa na mňa so širokým úsmevom. Prevrátim očami aby som zakryla svoje rozpaky.
,, Radšej mi povedz kam ma to vedieš, orientáciu otupenú nemám, a sme na mieste v ktorom som vyrastala, viem sa pohybovať po hrade aj sama," nabádam ho keď schádzame prvé schodisko.
,, Ideme za tvojou matkou, hľadala si ju predsa," povie ochotne a spomalí aby mi tak dopomohol k môjmu pomalému zostupu vo veľkých šatách.

,, Ako vieš kde je?" zmraštím obočie a pozriem na neho. ,, Je s mojou matkou," povie a zatrasie hlavou.
,, Prečo?" nechápavo rozmýšľam nad tým čo by tie dve mohli asi tak robiť v deň otcovho pohrebu. Viem, že sú dobrými priateľkami, no na vtipné skutky v dnešnom dni miesta niet.

,, Vyhnali ma z komnaty skôr než som stihol pobozkať svoju matku, neviem čo je natoľko tajné aby sa naše matky rozprávali za chrbtami svojích detí," pokrčí ramenami, ,, no na ďalšie dobrodružstvá náladu už nemám," rýchlo dodá keď zazrie ten zvedavý plameň v mojich očiach. ,, Musel si predsa počuť o čom sa rozprávajú, si Alfa," poviem a pozriem sa na jeho rysy tváre.

,, Nebudem počúvať cudzie rozhovory," zamračí sa. ,, Ale tie moje dokážeš vypočuť na míle," zavrčím.
,, To je iné, ty si tú pozornosť vyžaduješ, pokiaľ by som ťa dnes nepočul čo ty vieš čo by sa bolo stalo," povie opäť mierne stuhnutý.

,, Nie Maximus, to ty si myslíš že tvoju pozornosť potrebujem, no poviem ti to už po druhý raz, som Alfou, a pekelne silnou Alfou, tak ma neponižuj. S tým mladým blbcom by sa bolo stalo asi toľko že by vyletel von oknom a pristal na vlečke s hnojom, to je celé," poviem pomedzi zuby.

,, Ja ťa neponižujem, len vravím že vy ženy ten dohľad potrebujete," pokrčí plecami. ,, Vážne sa ideme rozprávať o tom či ženy potrebujú vašu neustálu ochranu?" vzdychnem.

,, Ja len vravím, že môžeš rovno zabudnúť že spustím svoju budúcu manželku z dohľadu," povie pevne. Telom mi prebehne triaška, a nabehne husia koža.

,, Takže v našom manželstve budem ešte pod väčším dohľadom?" sarkasticky sa zasmejem. ,, Zatiaľ pod žiadnym nie si," povie a zastane, čím zastaví aj mňa.

,, Prečo stojíme?" spýtam sa a otočím sa k nemu tvárou. ,, Nebudem sa hádať po ceste," nadvihne obočie. ,, Ja sa nehádam," poviem s mierne zvýšeným hlasom na svoju obranu.

,, Diskutuješ," podotkne, ,, a diskutuješ búrlivo." ,, Diskutujem aby som sa obhájila," zamračím sa.

,, Nie, ty diskutuješ aby si sa vymanila spod mojej kontroly."

,, Hah," zasmejem sa a zažmurkám, ,, ty žiadnu nado mnou nemáš Maximus, som slobodná žena."

,, Vážne?" nadvihne šibalsky obočie a ukáže na prsteň na mojej ruke.
,, Okrem toho," zdvihnem ruku a zhlboka sa nadýchnem, ,, nás dvoch nič nespája. Tvoju diktatúru do svojho života nepotrebujem."

,, Myslím že vládneme absolutistickou monarchiou, nie diktátorstvom," pousmeje a sleduje ma pobaveným pohľadom. ,, Nájdem svoju matku aj sama," zavrčím a otočím sa prudko na päte. Srdce mi prudko udiera do hrudného koša. Ten muž je nevyspytateľne príťažlivý, naťahuje ma ako mača a moje myšlienky sa proti nemu nechcú vzbúriť. ,, Čo by som to bol za princa ak by som dámu neodprevadil," v momente je opäť pri mne a šibalsky mi ponúka rameno. Ja ho však ignorujem.

,, Vykopávaš si vojnovú sekeru," zavrčím. ,, Obidvaja veľmi dobre vieme, že sa na seba nikdy nebudeme môcť hnevať, to je kúzlo Alfy," povie pevným, no stále pobaveným hlasom. ,, Aký si si istý našou budúcnosťou," poviem arogantne, hrajúc nechuť voči nemu, a zastanem pred dverami do komnaty, v ktorej pociťujem matkinu prítomnosť. ,, Aj by ste ma možno boli tromfla vašou predstieranou aroganciou princezná, ale vaša ruka mi patrí od kedy ste na svete," v očiach mu zahrá tisíce iskier, vezme si moju pravú ruku a pobozká mi hánky vo vycvičenom geste.

Kým stojím ako obarená vriacou vodou, a červeň stúpa do mojích líc, pričom srdce už nedokáže nájsť správne tempo, mi Maximus otvára dvere k mojej matke a tvár mu pokrýva víťazoslávny úsmev. Dobyl moju pevnosť a on to vie.