Zodiac (SK)

Kapitola 51

,, Tu alebo tam?" zopakujem zavrčaním výstražnú otázku.Cítim, ako sa v Maximusovi stupňuje agresivita. Starec mi hľadí do očí, červené cievky staroby v oku vo mne hľadajú súcit.
,, Nemám sa ti z čoho spovedať," povie taktne. Za jeho chrbtom mu zareve môj obnovený lev a pomaly schádza schodisko. Gringerove oči sa dokorán otvoria a prehltne. ,, Chcem svedkov," povie a uprene sa mi zahľadí do tváre.

Nadvihnem jedno obočie, no vzhľadom na to že som mu dala na výber, aspoň z taktnosti jeho rozhodnutie musím akceptovať. Rozhodol sa ostať v tejto sieni, pred mojou rodinou, pred kráľom a kráľovnou s hrdou hlavou. V očiach sa mu zračí bojovnosť, na milého radcu a starca, vychovávateľa a učiteľa, tajomníka mojich tajomstiev a poradcu v osobnom živote sa z tohto človeka zrazu nedokážem zorientovať.

Potlačím pocity ktoré by ma znervózňovali  do úzadia. Hanba a strach sa skryjú za neviditeľnú clonu. Prvotná arogancia a hrdosť vystúpia na vrchol , v tieni pohŕdania. Učili ma vládnuť, žila som po pravici svojho otca a sledovala jeho panovanie. Nie, nemám korunu na hlave oficiálne, no právo súdiť mi ako korunnej princeznej prináleží. Som hodná tohto práva, a nepotrebujem to oboznámiť senátu, ministrom a iným predstaviteľom kráľovstva ktorý sa snažia presadzovať svoje funkcie popri kráľovi, že som sa rozhodla bez zápisnice súdiť.

,, Fajn," rozhodím rukami a prejdem popri ňom. Vyjdem po kamennom schodisku, ktoré je studené a šedé, čižmy mi klopú o kameň na ktorom sa nachádza malá pleseň. Pravou rukou sotím do dreveného stolca, ktorý slúžil pre pokrm mňa, môjho otca a matky. Vzhľadom na to že použijem zámerne Alfa silu sa stôl vo vzduchu pretočí a hlasno dopadne ďaleko odo mňa. Sestrami trhne v strachu a strnulo prehltnú. Maximus je čoraz viac nervózny a celá sála, ktorá sa skladá len z mojej blízkej rodiny a Baurínskeho kráľa s manželkou a potomkami, sleduje úpenlivo tento proces. Sú ticho, nevedia čo sa deje a neopovážia sa zasiahnuť do deja.

Sadnem si na robustnú oceľovú stoličku v ktorej sedával môj otec. Ruky položím na chladný povrch ocele a nohu prekrížim cez tú druhú. Nepripadám si dôležito, nie, pripadám si ako bytosť ktorá bola vychovaná vládnuť a to presne teraz robím. Vládnem, a snažím sa vládnuť spravodlivo. Stráž sa rozostúpi vedľa mňa, ostatní povolaní vojaci strážia starca.

Serafus, môj robustný lev sa usalaší na schode, no jeho veľké telo zaberá skôr tri schody než jeden. Pokojne žmurká veľkými žltými očami, a čaká na príležitosť. Vlhkým jazykom si v pravidelných intervaloch prejde po drsnom nose, a pohodí hrivou keď sa mu na tele objaví otravná mucha.

Zakloním hlavu do boku a vyrovnám sa. ,, Povedz," našpúlim pery a pomaly si dávam dole kožené rukavice z ruky," vieš prečo som ťa zastihla?"

,, To v skutku nie, princezná," povie pokorne a skloní hlavu na znak úcty.
,, Netušíš to ani len trošku?" pozriem mu zvedavo do očí. ,, Nie," zaprie opätovne. No ja to cítim, koluje v ňom strach. Možno si nie je istý čo vykonal, no vie že som na niečo prišla. Môj otec teda nebol až taká lišiacka líška okupovaná prefíkanosťou a zlom, dal mi možnosť učiniť razantný krok.

,, Klameš," vzdychnem a pretočím očami, rozprávam začiatkom pokojne, no postupom času začínam naberať na hlase ,, kedy vám, prostým ľuďom pre všetky hviezdy na nebi dôjde, že Alfa cíti pocity a predvída myšlienky vašich naivných hláv!" zahromžím tvrdo. Celou sálou sa ozve moja ozvena, matka sa stiahne do stoličky aby sa ubránila pred mojou silou ktorá teraz zo mňa vyžaruje. Jediný kto mi venuje plnú pozornosť, je Baurínsky kráľ a Maximus. Len Alfa teraz dokáže čeliť môjmu prekypujúcemu hnevu.

Gringer sa strasie, no ostane stáť na mieste. ,, Kto zabil mojich starých rodičov Gringer," vyzvem ho kruto. Starcom sa preženie triaška. Matka sa zodvihne zo stoličky aby niečo povedala, no Nyagaro ju vyplašene stiahne naspäť. Myslí si že som tak krutá ako bol náš otec? Zabolí ma to, no viem že teraz nemôžem cúvnuť. S radosťou odovzdám po korunovácii velenie Maximusovi, no teraz som na to všetko oprávnená len ja.

,, Nechcem byť poslom zlých správ, princezná," povie upreným pohľadom do mojich očí.

,, Položím ti tu otázku ešte raz," arogantne sa usmejem, ,, a ty mi dáš správnu odpoveď, a nie vyhýbavú."

,, Nemusíte ju zopakovať princezná, nie som nahluchlý a choromyselný, pamätám si vašu otázku," povie už podráždene, ,, žiaľ nie som schopný vám dať správnu odpoveď, pred vašou zbrklou krvou si človek musí dávať pozor čo povie, nechcem skončiť s odrezanou hlavou s obvinením voči ohováraniu kráľa."

,, Odpovedz mi teda," zavrčím a rukami stisnem chladný kov.
,, Vaši starý rodičia boli zavraždení, no páchateľ sa nikdy nenašiel," povie pokorne. ,, Do kedy si myslíš že budeš zo mňa robiť blázna?" zavrčím a nozdry sa mi doširoka otvoria. Prudko sa postavím a podídem pred schody.

,, Gringer Zouxis, syn kázateľa a štetky, do kedy si myslíš že budem akceptovať tvoje klamstvá, keď včera mi môj otec jasne vdýchol do tváre so slovami, že si len obyčajný manipulátor? Že vražda rodičov kráľa bola vašou zodpovednosťou, výchova mňa bola vašou zodpovednosťou, smrť môjho otca bola dôsledkom vášho zlyhania vo svojom pláne," poviem na jedno nadýchnutie a zídem schody k jeho chabej postave, ,, zmanipuloval si môjho otca ešte ako dieťa, vnucoval si mu svoju ideológiu, obrátil si ho v pomste a hriechu voči vlastným rodičom a keď ti prekážali v tvojom expanzívnom rozvoji, zľahka si dokázal naivnú Alfu,  princa Ramzesa prinúť zabiť svojich rodičov," sypem mu do tváre. Gringer sa vyrovná a opatrne posúva ruku ku svojmu pásu. Starý blázon ktorý si myslí že som len hlúpe mláďa.

Schytím mu ruku a vykrútim ju. Gringerova ruka nepríjemne pukne a starec padne v bolesti s krikom na zem. Moje mladšie sestry skríknu a zakryjú si pohľady, Baurínsky kráľ zasa požiada aby všetci odišli z miestnosti. Nevnímam ho, je mi jedno že moja matka na mňa nechápavo hľadí, že trom ženám ktoré sú v mojom živote blízke stekajú slzy po očiach. Stráž pochopí že medzi troma Alfami sú zbytočný, ticho sa podujmú na odchod s členmi kráľovských rodín.

Baurínsky kráľ zavrie prudko dvere do jedálne. Po smrti otca mu pripadla úloha náhradného otca, no začína si ju uvedomovať až teraz. Maximus so zaťatou sánkou a pevným pohľadom podíde bližšie a oprie sa o stôl. Nevraví nič, nepozrie sa mojím smerom len uprene hľadí na starca v bolesti ktorý ticho sipí ako kypriaca voda na čaj.

,, Mala by si sa upokojiť  Alaïa," podíde ku mne kráľ a stisne mi plece, ,, tvoj otec vedel klamať, nebol čestný človek mohol pokojne vystreliť túto somarinu aby sa sám vykúpil a dostal od teba odpustenie."

Moja hruď sa prerývane dvíha. ,, Ibaže on neklamal," zašepkám v tranze a hľadím na starého človeka ktorému som práve zlomila kosti v ruke, ,, vravel pravdu a ja musím vyniesť rozsudok," zaklipkám mihalnicami a zhlboka sa nadýchnem.

,, Čo si sa chystal spraviť?" Maximus prehovorí temným hlasom a pohľadom prepaľuje Gringerovo telo ktoré je v bolesti. Keď mu starec neodpovedá agresívne sa odlepí od stola a schytí Gringera sa plášť do ktorého siahal pred tým než som mu vykrútila časť tela.

,, Myslím že toto je dostatočný dôkaz toho, že tento skurvysyn  sa chystal niekoho bodnúť otec," vytiahne Gringerovi z plášťa dýku  a v návale agresie sa rozmachne a odhodí ju do drevených dverí. Hrot dýky sa zabodne do dreva, a ostane zabodnutý. Gringer sa chystal bodnúť mňa.