Zodiac (SK)

Kapitola 64

Túto časť venujem s nehoráznou vďačnosťou oddanej komentátorke každej kapitoly. Nesmierne si vážim Tvoje komentáre! Ďakujem @EmmaGround

                                                                       

                                                                          Maximus

Pozerať sa na Alaïu ktorá bojuje sama so sebou bolo komické, no zároveň to trhalo každú časť môjho tela. Vedel som, že východiskovú cestu musí nájsť sama, pretože toto sa týka jej rodiny, ktorej súčasťou ešte nie som.

Nachádzať sa však pri žene, pred ktorou máte sto chutí ukázať každý prameň sily a odvahy, no stále nemáte spôsobilosť vykonať akékoľvek rozhodnutia, ma drtivo tlačí k zemi. Keď som bol malým chlapcom, môj otec mi povedal: ,, Maximus, budeš mať veľmi silnú manželku, musím z teba vychovať ešte mocnejšieho muža." Vtedy som si neuvedomil počinnosť a váhu jeho slov, bol som malým hlúpym chlapcom ktorý vedel, že niekde v ďalšom kráľovstve existuje dievčina, ktorá je mi zasľúbená.

Každý deň k môjmu otcovi doliehali správy o jej sile na fronte, získavala si po celom Baurínsku prezývku monštra a smrtiacej princeznej, a moji bratranci sa mi smiali kvôli mojej budúcej manželke s nehanebnosťou. Matka sa snažila upokojiť každé moje rozrušenie a prosbu, aby som si nemusel vziať harpiu ktorá ma jedného dňa zabije. Odvrátiť však moc zásnub medzi dvoma Alfami, už bolo nemožným krokom.

Môj otec ale razantne pristúpil k tomu, aby zo mňa vychoval budúceho empirátora s nesmiernou silou. Bol som deväť ročným princom, ktorý sa bál vlastného tieňa a najviac, opisu svojej budúcej manželky. Z kostnatého chlapca ale začal pomaly dozrievať muž, ktorého telo sa začalo premieňať na Alfu.

Narástlo mi mierne zdravé sebavedomie, bol som si istý v každom boji a svoje telo som až príliš rád ukazoval každej dvornej dáme mojej sestry, či matky. Mal som pozornosť rád, a vedel som že som jej hoden. Zvyčajne som na to ale doplatil matkiným prísnym pohľadom, i keď otec proti mne nemohol nič mať, vzhľadom na to že on sám bol rovnaký.  V dvanástom roku môjho života ma otec začal vodiť na konferencie a oficiálne ma začal predstavovať na každom kroku.

Niekoľko krát do mesiaca, som bol poslaný do plesnivej pevnosti s rytiermi, ktorí prisahali vernosť nášmu kráľovstvu, no aj tak žili na útese uprostred ničoho, a vždy som silne pochyboval o tom, že sa vôbec o dianie v kráľovstve zaujímajú. Keď som tam bol po prvý krát v živote dovedený, uvedomil som si že šerm  ktorý som do teraz miloval sa vygradoval na boj s ťažkým mečom, a že ľudia sú svinské svine od prirodzenosti.

A tak akosi, sa moja Alfa uprostred začala formovať, a dospievať. Pociťoval som veľkú silu ktorú som zdedil po svojich predkoch, uvedomoval som si ju viac než čokoľvek iné, a vďaka tvrdej výchove mojich učiteľov sa zo mňa stala najsilnejšia mužská Alfa- toto pomenovanie som dostal, keď som v tvrdom boji porazil svojho strýka a otca bez zbrane.

Môj život po pätnástom roku ale prestával byť farebný. Bol som silné dieťa, po ktorom žmurkla akákoľvek aristokratka, no moje srdce sa nikdy nenaštartovala ani pri jedinom cudnom pohľade nežného pohlavia. Každým rokom som rozmýšľal nad ňou. Vedel som jej meno, vedel som jej povesť. Nebál som sa jej, pretože ma považovali za silného, a ja som tomu veril.

Keď prišiel od Densissimovského kráľa otcovi list, nechal si ma v ten deň zavolať. Obom nám bolo jasné, že kráľ koná podlo, aby svoju dcéru prinútil k sobášu. Avšak medveď vo mne ju chcel aspoň zacítiť, chcel sa aspoň nadýchnuť jej kriviek. Ako bude vyzerať matka mojich detí?

I keď som si na tvári zachoval vážnu a formálnu tvár, v Bambricku som si pri nej nepripadal silnejší. Bojovala ako bohyňa, no v momente keď sa rozhodla zachrániť svoju sestru som vedel, že tá žena nie je monštrom. Bola ním len vychovaná.

Zatiaľ čo ona si postavila v prvé dni voči mne nepriestupnú bránu, ja som sa do nej zamiloval na prvý pohľad ako hlúpe decko. Ten večne silný a chladný princ, ktorý sa usmeje len pri sestre či matke. A potom sa v mojom živote objaví tajomná princezná, ktorej ženskosť sa prejavuje čoraz viac v mojej prítomnosti, a ja podľahnem čaru krásy tej ženy.

Medveď vo mne nespokojne kľaje, no kým nie som vo svojom kráľovstve, nemôžem ju dostatočne chrániť. Nateraz, má nado mnou silu v hierarchii ona. A to ma neskutočne drtí a podkopáva, pretože ja som mužom, ja som Alfou a ja som silou a znakom svojho rodu. I keď si moje znamenie berie silu z jej sily, a môj mozog ju potrebuje ako drogu, stále mám pocit že nado mnou vládne. A na to som vychovaný nebol.

,, Alaïa prosím ťa," jej sestra ktorá vyzerá akoby ju boli sňali z mučiarne, na ňu prosebne hľadí, ,, prosím dovoľ mi ho si vziať."

,, Ty si sa zbláznila, Nyagaro!" Alaïa rozhodí rukami, a jej vlasy sa zježia. Tvár je naštvaná a nepochopená. Nechce ju odovzdať do druhej krajiny k bláznom, sám s tým nesúhlasím, no pokiaľ to zvolil môj otec a kráľovná, je rozhodnuté.

Alaïa je však ešte viac príťažlivá keď je nabrúsená ako ostrie zbroje. Prisahám že keby tu nie je jej sestra, bola by prilepená na stenu s roztrhaným šatstvom. Ako je možné, že my chlapi, idoly sily máme vždy za Achillovu pätu ženy? Zmohla sa môjho srdca ako burina ktorá sa nedá vytrhať. Šaty jej obopínajú každú dokonalú krivku jej tela, kľúčna kosť sa vypína na povrch, a ja mám sto chutí sa do nej zahryznúť.

,, Alaïa, ako som už povedala, bude to najlepšie rozhodnutie ktoré môžem vykonať. Jedného dňa to muselo prísť, a ja nechcem aby sa kvôli mne Densissimus ocitol vo vojne. Otec a jeho roztopaše spôsobili nášmu kráľovstvu už dosť trápenia. Som ochotná sa vydať za princa Zanzibaru." Nyagaro to povie s toľkou istotou až sa zarazím. Ženy sú v jednej veci silnejšie než muži. Podvolia  sa, a dokážu ten tlak prežiť.

Alaïa sa však svojmu otcovi nepodvolila, čierne oblečenie ktoré na sebe mala v Bambricku bolo znakom rebélie a toho, že by ma najradšej poslal do teplých krajín skôr, než ma zabije. Práve tento akt ale rozžhavil moje srdce. Bola neodbytná, a ja som bol bojovník.

,, Zabila som im kráľa," precedí cez zuby a nakloní sa nad stôl. ,, Sú ochotní ti to odpustiť," povie Nyagaro jemne.
,, Ty si poriadne naivná Nyagaro!" povie Alaïa rozhorčene, ,, nikto ti predsa kráľo-vraždu neodpustí lusknutím prstov," vrčí ako rozbesnený lev. Jej oči preblikávajú zo žltej farby na zelenú, a ja len žasnem nad jej silou, i keď značnú časť jej nevedomky odoberám.

,, Chcela si počuť môj verdikt Alaïa," Nyagaro sa opatrne postaví, a narovná sa. Je rovnako krásna ako jej sestra, i keď v mojich očiach vládne len jedna žena. Densissimovské ženy boli vždy krásne, preto nepochybujem že si princovo srdce získa. Samozrejme že Alfa je vždy viac dokonalá než ostatné písmená. Alaïa bola aj napriek opisu monštra v opačnom aspekte považovaná za bohyňu, a pri našom prvom stretnutí v záhradách sa mi to len celé potvrdilo.

,, Fajn," Alaïa si prejde jazykom po suchej pere, ,, ale princ sem príde na osobný rozhovor."

,, Alaïa, princovia predsa..." Nyagaro sa vystrašene pozrie do mojich očí. Čo v nich ale hľadá? Podporu? Nemôžem si poštvať temperamentnú Alfu proti sebe, Alaïa je miestami rovnako silná ako ja, a hlavu by som jej neobalamutil ani necudným bozkom. Toto je kšeft mojej snúbenice, keď zasadnem na trón budem sa veľmi ochotne podieľať na záchrane zadku svojej švagriny, no nateraz budem radšej mlčať. Ospravedlňujúco skloním hlavu.

,, Nyagaro, chcem sa len uistiť že pôjdeš do správnych rúk," povie tentoraz Alaïa jemne, a posadí sa naspäť na svoju stoličku. Jej telo sa konečne uvoľní. ,, V opačnom prípade mu len prerazím srdce mečom," žmurknem na Nyagaro, no jej vyplašený pohľad mi napovie že je príliš dôverčivá.

,, Pristúpim na váš sobáš, pokiaľ sa princ preukáže ako racionálny človek, a zriekne sa nárokov na Densissimus," Alaïa sa prudko nadýchne, ,, a rovniež ty."

Pohľad Nyagaro je príliš bolestivý, a podľa pohľadu svojej budúcej manželky súdim, že si na tento moment vypla emócie. Robí však správne kroky. Zanzibarus je skutočne nepredvídateľný.

,,