Zodiac (SK)

Kapitola 71

,, Maximus," protestujem, no nepustí ma zo zovretia. Ako si mám pri ňom zachovať vôbec chladnú hlavu? Keď po prvý krát jemne vzdychnem, na tvári sa mu objaví víťazoslávny úsmev. Teraz už ma má v hrsti, a vie že sa môže bez problémov vrhnúť na moje pery. Prečo muži dostanú vždy to čo chcú?

Jeho bozky sú maximálne nenásytné. Ledva stíham dýchať, ako si ctižiadostivo kradne každý môj vzdych. Jeho bozk je plný vášne a túžby. Začínam veľmi silno pochybovať že pri mužovi akým je Maximus, môj cudný plán zachovať si panenské lono do manželské zväzku vydrží. Nebudem tvrdiť že sa mi pod ťarchou jeho túžieb nepodlamujú kolená a motýliky neskáču v každej časti môjho tela.

Zatemní mi hlavu a ja veľmi rýchlo zabudnem na skutočný dôvod, prečo je teraz taký nenásytný.

Pritisne ma silnejšie do múru a otočí si ma k nemu. Bruškami prstov mi prechádza po zadnej strane šije, druhá ruka mu majetnícky spočíva na mojom bedre. Keď sa chystám niečo povedať, niečo veľmi rozumné ohľadom toho aby sme radšej šli do komnát, zahryzne sa mi do pery zámerne takým spôsobom, až mi oči zaplavia slzy.

,, Maximus..." zavrčím mu do pier. Nie, nevie si predstaviť ako veľmi po ňom túžim, že najradšej by som sa nahým telom pritisla o to jeho, ibaže on zbytočne spôsobuje trápenie mne a sebe.

,, Alaïa, tým že ma oslovíš týmto spôsobom ma len dráždiš," zavrčí na oplátku on, a opäť ho mám v ústach. Ibaže viem, že tento muž sa už nedokáže uspokojiť len bozkami, veď ta žiadosť ktorú nedokáže ani len vysloviť mu kričí z očí už niekoľký deň. Je to len spôsob akým sa nás snažia naše znamenie dať dohromady, no ide im to statočne a úspešne.

Teraz aj keby som chcela, nedokázala by som mu odolať. A on to vie, vie to veľmi dobre ako rýchlo mi bije srdce a s akou vôľou ho bozkávam. Keď ho provokatívne ťahám sa vlasy, intenzívnosť jeho bozkov sa len zvýši. Toto je trápenia a ja mám chuť kňučať. Chcem ho! Chcem ho! Chcem ho!

Mám chuť  mu to povedať, ibaže jeho víťazoslávny úškrn by ma bol len potupil. Iniciatívu nad tým všetkým preberá ale Maximus, a netreba mu dva razy hovoriť. Dostal sa do štádia, a neviem akým zázračným spôsobom tam dospel, že bozky už viac nenaplnia zostatky tej túžby.

Drsne ma zodvihne z nôh, a skôr než zhíknem od prekvapenia ma umlčí svojou vášňou. Našťastie sa v hrade počas našej ( Maximusovej) cesty do komnát nikto nenachádza. Stráže ignorujú ten úkaz kedy ma Maximus nesie na svojich mocných rukách, a ja nepociťujem žiadnu hanbu.

Tá túžba však prišla tak ukrutnou rýchlosťou, že si ju neviem ani len sama vysvetliť. V komnatách ale Maximus skutočne s ničím neotáľa. V očiach mu vidím že sa zriekol všetkej cudnosti a je mimo sebaovládania. Pud zvieraťa s vášňou človeka ho dostihol skôr než si to uvedomil. Vedela som, že mi nedokáže v určitých aspektoch odolať, no teraz som aj ja pociťovala tú iskrivú túžbu mu patriť aj iným spôsobom.

,, Dal som ti týždeň a niečo," zamumle mi dychtivo do krku, keď ma pritisne tvrdo, no zároveň jemne na stenu.
,, Načo ty blázon," vzdychnem keď sa mi zubami zakusne do sánky. ,, Týždeň som sa ovládal princezná," vzdychne mi do pier, ,, ale aj tak si moju hrdosť zruinovala ako hrad z piesku," opäť ma vášnivo pobozká, ,, neviem si držať veľkú sebakontrolu pri žene akou si ty."

,, Bola som vo vojne Max," zhíknem, keď ma obe ruky opäť zdvihnú do vzduchu. ,, Rovniež ja," zavrčí neprívetivo do mojich pier. ,, Celý chrbát mám zbičovaný otcom Maximus," priznám sa mu. A i keď ma ďalej nástojčivo bozkáva, celé telo sa mu napne. ,, Na tom, že ťa milujem Alaïa, to nič nemení," tentoraz má pobozká jemne, a zachytí prstom moju slaná slzu hanby, ,, milujem ťa takú aká si, aj každú jednu ranu na tvojom tele ochotne pobozkám," pobozká ma na čelo, no následne sa opäť vrhne na pery.

Maximusa nič neodradí od toho, aby si vzal čo mu patrí. A on vie veľmi dobre, že moje lono patrí len  jemu, a dnes si to chce vziať. Ani mňa nebaví vzpierať sa mu. Túžim po ňom viac než po čokoľvek inom, avšak dať mu svoje lono bude znamenať ešte viac agresívneho Maximusa s vražednými sklonmi na verejnosti.

Jediným ťahom šnúry, mi odhalí chrbát. A netuším či to bol jeho podlý krok, alebo to spravil len preto, že už ho nebavilo vidieť na mne šaty. Jeho istota v tom čo robí ma ale vedie. Nebojím sa, pretože ho ľúbim a verím mu. Sme dvaja mladí ľudia ktorý spolu majú ostať žiť naveky, on patrí mne a ja jemu, nesmiem mať pred ním žiadne tajomstvá. Moje srdce tak silno trepe, až sa modlím aby som sa dožila rána.

,, Vyzliecť mňa, je tvoja parketa láska," zapradie mi do ucha pobavene, keď mi dlaňami zosúva šaty s ramien. Zavrčím nad jeho arogantnou poznámkou, no uniformu je určite ľahšie zosunúť z jeho tela, než moje šaty.

Vidieť ho však pred sebou s nahou hruďou mi len spôsobí závraty. Maximus je neskrývaná sila Alfy, a i keď viem, že takto má vyzerať telo každej Alfy, nemôžem prestať veriť, že toto telo patrí mne. Ani neviem čo ma ako ženu fascinuje viac. Každý jeho sval mi spôsobuje červeň na líciach. Mocné prsné svaly sú výrazne ohraničené, a pod nimi sa nachádza rad ostro vyrysovaných brušných svalov, po ktorým slastne prejdem nechtami.

Maximusovo celé telo sa len napne, a celý proces odstránenia šiat z môjho tela ma hotový do pár sekúnd. Na nič nečaká keď ma zhodí do perín a perami konečne nájde moju hruď. Vzdychnem do vzduchu a telom mi prejde kŕč túžby. Zaborím prsty do obliečok. To okolo toho musí robiť toľkú drámy? Veď tu celá zhorím tou túžbou. Líca mi horia ako po horúčke.

Maximus sa šibalsky usmeje keď uzrie nedočkavosť môjho tela, vášnivo ma pobozká a my splynieme v jedno telo ako muž a žena.