Zodiac (SK)

Kapitola 67

Maximus

Byť mužom je niečo, čo si nevyberiete.  Nezmeníte to, kým ste, nie je to založené na tak jednoduchom princípe. Avšak mne nebolo pridelené narodiť sa len ako muž, musel som spadnúť do kategórie korunného princa, budúceho kráľa svojej vlasti a Alfy. Zázračným spôsobom som sa dostal na vrchol hierarchie, objavil som silu ktorá je nehorázne grandiózna, o podstatne viac stupňov silnejšia než sila môjho otca, ktorý je taktiež Alfou a musel som sa zamilovať do ženy ktorá je rovnakou silnou ako som ja.

Moja snúbenica však nie je pripravená vlastniť toľké kvantum sily, zdedila ju vo veľkolepej sláve, no zaobchádza s ňou zle. Musím ju vysávať a hltať, pretože som viac kompetentný s ňou zaobchádzať než ona.

Štve ma vidieť Alaïu silnejšiu než som ja. To je niečo, čo som schopný si úprimne priznať. Ja mám byť silný ochránca na ktorého sa má spoliehať! Presadzujem si to zatiaľ úspešne, myslím že naše znamenia sa podvoľujú voči sebe, a Alaïa sa pri mne mení a upadá.

Chcem aby vedela že som tu len pre ňu, dusí ma to keď ju vidím sa trápiť nad mocou ktorú drží v rukách. Vie ju ovládať, no nedokáže s ňou manipulovať. Je to falošnosť sveta, že muži musia milovať ženy. Je to nehorázna podlosť že sile a moci dokáže neha ublížiť viac než čepeľ meča. Jej slzy, vzlyky a smútok ktoré pociťujem keď som v jej blízkosti, mi ničia vnútro.

Zvyčajne sa len pochabo snaží zakryť svoj smútok, no naše spojenie je každým momentom silnejšie. Vnímam ho intenzívnejšie než ona, pretože som muž. I keď ženy sú tie, ktoré citovo predvídajú, my muži sme hákliví na iné veci.

Vidieť Alaïa s nervami v keli, kedy sa nedokázala dostať spod nadvlády hriechu, ma mučilo. Keď som z nej vysal i tu poslednú kvapku sily pomocou nášho prepojenia, dokázal som ten prelud jej otca prizabiť lusknutím prstov. A i keď som bol schopný ju preniesť v pokore do komnaty a zavolať po jej matku, nedokázal som už v komnate ostať a pozerať sa na jej krv na šatách a rukách.

Moje oči sa zmenili, a skôr než som vybuchol do toľkej agresie že by som bol schopný niekoho prizabiť, som v záhradách porozbíjal kto vie koľko rokov staré mramorové sochy zo suchého vápenca. Koloval mnou hnev, nebol som schopný ju utešiť, pomôcť jej keď to potrebovala. Je to žena, nepovie čo si myslí! Bude len stroho zatĺkať a čakať, že my muži budeme schopní rozlúštiť záhadu uprostred ženských útrob.

Ako mám vstúpiť do manželstva, keď ju nedokážem pochopiť ani teraz? Srdce mi má vyskočiť z hrude. Poznám ju pár dní, a ukradla si moje srdce svojou krásou, silou a istotou. Seriem na zásnubnú prísahu našej krvi, to že som upadol do lásky voči nej, to nie je len zásluha posratej prísahy!

Päsťou opäť udriem do drevenej lavice. Triesky v hánkoch mierne štípu, no je to nič oproti tej bolesti že som zlyhal. Ako to, že som si nevšimol že sa s ňou niečo deje? Svaly na tele mám cele napnuté, ani studený nočný vietor nedokáže schladiť moje telo a temperament.

Tu niet iného východiska, než mať svadbu a korunováciu. Spadnú jej tie ťažké bremená z ramien a prilipne na mňa. Chcem ju vidieť sa usmievať, chcem aby všetci vedeli že moja žena je šťastná a patrí len mne.

,, Max," započujem otcov hlas  a jeho pomalý krok. Zatnem päste a prerývane dýcham. Biela košeľa je na mojom tele prilepená potom, preto si ju radšej dám dole. Cítim sa v nej nepríjemne, pot by sa z nej dal žmýkať.

,, Dal si mi prísahu že nebudeš demolovať cudzí majetok synak," povie podráždene, no viem že sa na tom baví. Je to však môj spôsob odreagovania sa, keby som mohol tak niekoho vyzvem do boja, no takýto spôsobom odvety v Densissimuse nepoznajú.

,, Už mi dlho cudzím nebudem," odvrknem mu a otočím sa k jeho veľkolepej postave. ,, Ženy pobláznia hlavu, čo," nadvihne kútiky úst, ,, pre tvoju matku som zabil dvoch mužov Maximus, dúfam že pre princeznú nezopakuješ moje činy," vzdychne si hrdo na svoje spomienky, a špičkou čižmy odkopne kus dreva.

,, Vyprovokoval som sám seba, Alaïa s tým nič spoločné nemá," pozriem sa na štrk pod svojimi nohami, ,, už som relatívne upokojený."

,, Po tom čo si rozbil storočné sochy z Auffilských záhrad, sa musíš cítiť určite odreagovane," súhlasne prikývne,
,, dúfam že Ramzes spí dostatočne tvrdo v krypte, boli jeho klenotom."

,, Dokatoval svoju vlastnú dcéru otec, v tej miestnosti kde som bol..."

,, Max, minulosť nezmeníš. Viem čo môj priateľ páchal na svojej dcére, vedz že som sa ho mnohokrát snažil usvedčiť v tom, že je to nesprávne. Alaïa trpí pretože si neváži samú seba, cíti sa ako odpad ktorý môže za všetku chybu na svete," otec prižmúri oči, ,, vychoval z nej veľmi silného bojovníka Maximus, ona nepotrebuje ani len vojsko. Avšak za tú silu, aroganciu a odmeranosť skrýva slabosť," otec si predo mňa predstúpi a chytí ma za nahé rameno.

,, Cítim sa trápne," konečne sa zasmejem. ,, Pretože si chlap a si zamilovaný?" otec ma trepne po trapézach, ,, muž ktorý ma ženu je neporaziteľný Maximus, to si zapamätaj."

,, Nebudem si tu predsa pred tebou vylievať svoje srdce," zavrčím mu a odtiahnem sa. Oči mi však iskria pobavením. Agresia pomizla, presne tým istým spontánnym spôsobom, akým aj prišla.

,,  Spravil si všetko tak, ako si to mal spraviť. Zasiahol si v správny moment Maximus, skôr než si sama niečo privodila. Alaïa nie je šialenec, len ju nikto pred tým nemiloval a neukázal jej lásku," otec si nahlas vzdychne a hlavou mi naznačí aby sme konečne vyšli z tej katastrofy ktorú som v záhradách zanechal. ,, A čo jej matka? Kráľovná Nabela?" taktne položím otázku.

,, Kráľovnej bol od samého začiatku obmedzený styk s princeznou Alaïou , nevidela ju ani keď sa narodila, uzrela ju až o pár dní ak nie týždňov. Ramzes mal s princeznou Alaïou už od začiatku isté plány."

,, Bol divným človekom," pokrútim hlavou. ,, Bolo s ním manipulované, jeho otec v ňom videl skrat spoločnosti a kráľovstva. Chcel ho nežným spôsobom prinútiť k abdikácii na trón, ale za pomoci Gringera ako som sa dozvedel, to Ramzes vykonal opačným spôsobom a rodičov zabil."
,, Alaïa ale nie je takáto," zamračím sa na obhajobu svojej družky.

,, Nie, to samozrejme nie je. Má neskonale čisté srdce Max, preukázala sa už v Bambricku keď skočila pred svoju sestru aj napriek výstrahám od Ramzesa. Poviem ti to takto synak," otec zastane a pozrie sa mi do očí,
,, kým ťa nepoznala, hriech bol uväznený v jej vnútri. Všetká bolesť a výčitky boli ukryté a spali. A je to síce smiešne hovoriť nahlas o mužskej láske, no tvoja láska s vaším prepojeným putom prebudila to zlo, a teraz sa dostalo na povrch."

,, A čo mám podľa teba akože robiť?" zavrčím. ,, To čo si spravil keď si vedel že musíš čo najskôr odísť, než  jej nechtiac ublížiš svojou silou," povie a chytí mi náhrdelník na krku, ktorý som dostal v deň kedy sa uzavreli zásnuby,
,, konaj spontánne a tak, ako ti to káže srdce."