Zodiac (SK)

Kapitola 79

,, Prečo vždy obraňuješ moje skutky princezná?" zronene sa mi zahľadí hlboko do očí. Mám sto chutí nakopať sa do zadku, a pobozkať ho. Moja sila však na to nestačí. ,, Pretože ťa milujem ty idiot," pousmejem sa, a zaspím.

Následujúce dni sa mi polepší, a Maximusa prejde mrzutá nálada zmoknutého psa. Výčitky ohľadom odobratia mojej sily ho síce stále niekde v hĺbke škrú, ale každým bozkom mu len dokážem fakt, že som v poriadku.

Počas týždňa skutočne vyšle hlavy Zanzibarovských vojakov ponorené v horskej soli na oceán, s nádejou že loď sa doplaví do domovských vôd. Túto, nie príliš perfektne strategickú politiku vyriešil bravúrne a bez pomoci senátu.

Avšak aj počas celého týždňa ma odmietal púšťať von z komnaty, a do všetkého zasväcoval ministrov alebo moju matku. Slabosť a vyčerpanie čoskoro opustili moje telo, a ja som si vyžadovala pozornosť politického diania tak, ako aj pred tým.

Výčitky z nepodarených zásnub mojej sestry, mi však drhli srdce. Lámala som si noci hlavu s tým, ktorý z princov by mohol byť pre Densissimus prínosom, avšak vhodné riešenie som nenašla. Nyagaro sa vyhýbala spoločným aktivitám, stretnutiam či celkovo každému z hradu. Spoločnosť jej robila len moja najmladšia sestre Témari.

Matka si však zádumčivosť druhorodenej dcéry nevšímala. Dni strávila v salónoch, a plánovala posledné detaily na korunováciu a svadbu. Obe ceremónie, ktoré sa chystajú spečatiť môj život s tým Maximusovím sa udejú už o týždeň.

A i keď sa jedná o moju svadbu, nevidela som ani len zoznam listov. Pokiaľ matka nabehla naplašene do komnaty, ako vypelichané kura, a začala klábosiť o nedostatkoch svadby ktoré za týždeň určite nestihne, môj a Maximusov romantický večer sa ukončil.

Týždeň pred svadbou sa teda dial bez vonkajšej problematiky. Národ a okolité kráľovstvá boli pokojné, mestá sa pripravovali na nových panovníkov a cudzinci prichádzali do krajiny aby uzreli dve Alfy na tróne.

Keď však do komnát začali chodiť krajčírky z mesta, a začali po mne naťahovať látky, korzety, črievice či bižutériu, zriekla som sa všetkých nárokov na slobodu dokým sa nevydám. Moje dni zrazu nemali chvíľku voľna pre seba. Musela som sa angažovať do každej prvotriednej somariny, a neodvrávať. Maximusa som vídala ráno a večer. Vtedy sme už však padali umorení dlhokánskym dňom do spoločnej náruče.

Dva dni pred svadbou, sa do kráľovstva vrátila celá Baurínska rodina. Väčšinu času s nimi strávil samozrejme Maximus, ktorý niesol akúsi ťažobu od odchodu svojho otca spred dvoch týždňov. Našťastie, jednali medzi sebou ako syn s otcom a padli si do objatia skôr, než ktokoľvek niečo stihol vypovedať.

Maximus ale trávil hodiny a hodiny zavretý so svojím otcom, ktorý mu odovzdával zrejme posledné rady do života. Ja som sa naopak nemohla dočkať konečnej úľavy od všetkej tej zodpovednosti. Dve noci, pred tým veľkým dňom som nespala. Do skorých ranných hodín som sedela v salóne a odpisovala na skoré gratulačné listy od kráľovstiev či provincií, ktoré chceli mať formality čo najskôr za sebou.

Gotická kaplnka v barokovom štýle bola ozdobená bielymi stuhami, zlatistými strapcami a ihličnatými vetvami borovíc. Chystali sme sa z unitárneho kráľovstva vytvoriť konfederácia, vzhľadom na to, že môj budúci manžel je korunným princom a následníkom trónu Baurínskeho kráľovstva.

Vedela som, že kráľovské svadby majú byť veľkolepé, no veľkoleposť pre opis kráľovstva v dňoch, kedy sa chystá na svadbu bolo prislabé. Hrad bol opäť plný cudzích ľudí, a s Maximusom sme boli od seba odlúčení na celé dva dni. Moja šanca ho nájsť, by bola ale nulová. V hrade vládol prísny režim, a príslušníci kráľovskej rodiny museli byť zavretý ako väzni.

Dni som strávila v nervozite a v dámskej spoločnosti. Pokiaľ som nepečatila listy, nepodpisovala listy na matriku alebo sa neučila tituly svojho mena a Maximusovho, hrala som na klavír a snažila sa zabudnúť  na celosvetovú problematiku.

Upísať sa k Maximusovi obrúčkou na prste bude pekelne vášnivé. Ten chlap mi svojou ctižiadostivosťou nedá pokoj na celý život, a za dva dni toho, ako sa nevidíme mi zaobstará stopercentnú odvetu.

Ani noc pred samotnou svadbou neprebieha presne podľa mojich plánov. Matka chodí ako besný pes a buntoší v neskorých nočných hodinách, po prepojených salónoch. Kontroluje každú maličkosť na niekoľko krát, a nenechá ľudí spať. Nakoniec však zabuchne dverami a s hlasným vzdychom odíde.

Na to, aby som ale zaspala pred svojím svadobným dňom musím vynaložiť neskonalé množstvo úsilia. Prehadzujem sa v posteli niekoľko hodín, a počas spánku sa pravidelne zobúdzam.

Keď ma ráno príde zobudiť  služobníctvo, silno pochybujem že tie kruhy pod očami nejako zamaskujú.

,, Fajn, spodničku by sme mali," povie jedna zo žien ďalším dvadsiatim ženám. V komnate je neskutočne horúco, a je tu príliš veľa dám. Sme tu doslova natlačené ako sardinky, no každá sa chce podieľať na príprave budúcej kráľovnej. Zaužívaným pravidlom však je, že nikto z vašej pokrvnej rodiny, sa nesmie zúčastniť tohto "rituálu".

,, Tu máte korzet," podá kožený zväzok hnedastej farby jedná z dám druhej do ruky. Jedna zo žien mi dlhé vlasy prehodí na bok, zatiaľ čo ďalšia má nechá rukami sa zachytiť o tyč predo mnou. Dáma mi korzet jemne obopne okolo pásu, a následne prekríži nitky, ktoré začne uväzovať.

,, Za chvíľku začnem sťahovať Vaše Veličenstvo, prosím vydýchnite," poprosí ma. Poslúchnem ju, a snažím sa čo najviac do seba stiahnuť brucho. ,, Fajn, môžem?" opýta sa ma jemne, a ja prikývnem. Existuje viac druhov korzetov, avšak do svadobných šiat, v ktorých musíte vyzerať ako stelesnenie božstva s driekom tenkým ako moja trpezlivosť, by ste sa dobrovoľne neobliekli.

Zacítim prvý silný sťah. Následne ma slečna ešte niekoľko krát stiahne.

Pozriem sa na seba do zrkadla.
,, Stiahni ma ešte silnejšie," prikážem jej. ,, Vaše Veličenstvo...ale to už nejde."

,, Ja to zvládnem," nechápavo sa na ňu pozriem do zrkadla. ,, Princezná, tu nejde o to či to predýchate, jednoducho vás už nejde viac stiahnuť."

Zachmúrim sa a opätovne na seba pozriem. Driek nemám ani zďaleka tak úzky ako pred týždňom.
,, Zavolaj mi sem nejakú silnejšiu dámu," prikážem jej. Nemôžem sa predsa objaviť s driekom, ktorý vyzerá ako stiahnutý  s normálnym korzetom. Dievčina odíde, a čochvíľa sa vráti so statnou slúžkou. Tá zaujme jej pozíciu, a podarí sa jej stiahnuť ma o dierku.

,, Minulý týždeň som bola na sedmičke," zavrčím. ,, Dnes ste na piatej dierke madam," povie žena.
,, Skutočne to nejde?" spýtam sa nervózne.

,, Obávam sa že nie, museli sme vám dať dýchať soľnú vôňu princezná, ste stiahnutá viac než dosť."

,, Nepomýlili ste si korzet?" vzdychnem.

Kým žena kontroluje veľkosť, ja sa ešte raz obzriem v zrkadle. Pás je už o niečo útlejší, no na skúške šiat, sa ma skutočne podarilo stiahnuť ešte viac.

,, Nie Vaše Veličenstvo, nedošlo k omylu."