Zodiac (SK)

Kapitola 60

,, Dnes je mi to už aj tak jedno," povie keď vyrazíme konečne upokojení dole schodiskom do našej komnaty. Maximus bol do mojej veľkej komnaty presťahovaný so siedmimi batožinami, s ktorými prišiel. Bola mu pridelená aj osobná komnata, hneď oproti mne, teda v otcovej bývalej izbe ktorá už bola dôkladne vyprataná. Bolo mi však jasné, že obzvlášť po dnešku, posteľ v Maximusovej komnate zapadne prachom.

Počas bezsennej noci som sa niekoľko krát budila. Ubíjalo ma vlastné svedomie, a moje opuchnuté oči a unavené telo boli znakom toho, že sa trápim. Maximusove telo povedľa mňa, bolo ako vriace železo, a hlavne bolo ťažké a zaspaté. Jeho oceľové zovretie v ktorom sme spoločne na prvý pokus zaspali, sa nerozpustilo, a jeho triceps slastne spočíval na mojom zúboženom tele.

Maximusov spánok bol ale natoľko hlboký, že si ani nevšimol miznúcu nevestu z postele ktorej sa podarilo prekonať jeho mohutné ruky. Po čele mi kvapkal pot, a bolo mi neskutočne horúco. Aj napriek tomu, že Maximus ležal v posteli takmer polonahý s odhalenou hruďou, dokázal vyprodukovať nehorázne množstvo tepla.

Podišla som ku oknu, cez ktoré ku mne prenikal krásny mesačný svit. Pootvorila som okno, a s jemným osviežujúcim vánkom som vdýchla aj štipľavý dym z okolitých dediniek a dielní. Bola hlboká noc, kde tu bolo počuť štekajúceho psa, alebo fŕkot koňa. Necítila som sa ale naplnená šťastím, i keď som mala čokoľvek som potrebovala.

Gringerova smrť  bola prvotným dôvodom môjho smútku, no vzťah medzi mnou a Maximusom bol skutočným dôvodom toho, prečo som nemohla zaspať. Svoj pohľad prenesiem na tentoraz jeho chrbát. Medzi lopatkami je tisíce ďalších jasne viditeľných svalov, tak ako u každej mužskej Alfy. Som smutná, pretože sa nemôžem ísť prejsť bez toho, aby som ho nezobudila či nedajbože naštvala s tým že opäť odchádzam.

Niekoľko dlhých minút rozmýšľam, sledujem pohyb korún stromov v okolí a bádam. Nemám spania, a nebudem schopná zaspať pokiaľ ma neprestane škrieť to, že moje telo je závistlivo priťahované Maximusom.

,, Som unavená," zavrčí levica vo mne, a natiahne sa v útrobách mojej mysle na chrbát. ,, Ja taktiež Queris," odpoviem jej pomaličky, a vysadnem na kamennú parapetu. Hlavu si zakloním dozadu, privriem oči a vetrík sa pohráva s mojimi kučerami. Do zvuku dobytka sa ozýva spokojné Maximusovo dýchanie, a ja len prehltnem suchú slinu v ústach z únavy.

,, Tak si ľahni do postele a spi," zavrčí.

,, Nedokážem zaspať," vzdychnem si,
,, som príliš rozrušená."

,, Si len hlúpa, nie rozrušená," zavrčí opovrhnuto, ,, odpoveď máš priamo pred nosom. Trápiš sa nad prvotriednymi hlúposťami."

,, Ako to myslíš?" otvorím oči dokorán, a sledujem biely záves.

,, Princezná," zívne si levica no postaví sa na rovné nohy, ,, ja som ty, a ty si ja. Nechaj ma v Maximusovej prítomnosti, a on nebude pociťovať nutkanie zavraždiť okoloidúcich."

,, Chceš tým povedať, že pokiaľ ťa privolám, a on privolá svoje znamenie, dokážeme fungovať aj bez toho aby sme boli v jednom kuse pri sebe?" šokovane sa opýtam.

,, Myslím že to takto funguje, teda...je to niečo, čo ako znamenie Alfy voči Maximusovi pociťujem. Myslím že by to malo fungovať," oblíže si veľkú labu a pozrie na chrápajúceho Serafusa za ňou, ,, aspoň vypadnem von aj ja, nie len on."

Srdce sa mi rozbúcha. Je možné aby sme našli východisko tak rýchlo a jednoducho?

,, Prečo si mi to nepovedala skôr Queris?"  opatrne sa postavím a hodím sa na  posteľ. Ani tento akt však môjho budúceho manžela nezobudí. ,, Pretože sa mi to nechcelo riešiť, a taktiež, mne sa páči keď si s ním, to čo trápi tvoj mozog ma už nezaujíma," švihne chvostom a odkráča hrdo do útrob mysle za Serafusom.

Aspoň mi však dala akéhosi chrobáka do hlavy. Možno nebudem musieť popri všetkých tých starostiach ktoré mám, vchádzať do kráľovskej knižnice a hľadať listiny o manželstve Álf. Možno riešenie ktoré navrhla Queris , je správne.

,, Max," zašepkám unavene skratku jeho mena, aby som nenamáhala už aj tak vysušený krk. Môj snúbenec je však naďalej otočený na druhú stranu, a vystavuje mi len svoj mocný chrbát, ktorý je narozdiel od toho môjho nepoškvrnený bičom. ,, Maximus," stisnem mu rameno a položím si bradu do jeho priehlbiny medzi ramenom a krkom. Vyzerám ako učupené kura pred popravou.

,, Si jediná bytosť ktorej dovolím prerušiť môj spánok bella, ale očakávam že mi to odôvodníš," povie zachrípnutým zaspatým hlasom a pretočí sa ku mne. Stiahne ma do objatia, no jeho úsmev na tvári mi napovedá, že aj napriek zavretým očiam je ochotný ma vypočuť.
,, Našla som spôsob ako môžeme bez seba niekam chodiť," zašepkám mu do prsných svalov s nadšením, a vytáčam hlavu aby som mu mohla vidieť na tvár.

Na líciach sa mu objavia charizmatické jamky, a odhalí v pobavení celý rad bielych zubov.

,, Uprostred noci?" ukazovákom mi mierne krúži medzi lopatkami pomedzi tenkú látku, a ja sa tajne modlím aby nenatrafil na akúkoľvek  jazvu ktorú by dokázal ucítiť. ,, To je jedno," pretočím celá nervózna očami, ,, musíme to vyskúšať."

,, Ráno," povie pokojne a zhlboka sa nadýchne. ,, Ráno nás uvidí celý dvor Maximus," zavrčím, ,, a okrem toho, mám kopec iných povinností vzhľadom na to že matka dnes večer odštartovala termín príprav na našu svadbu a..."

,, Ale ba," zasmeje sa, stále so zatvorenými očami a pritiahne si ma bližšie k telu. ,, Maximus," zakňučím, keď si uvedomím, že je natoľko zaspatý až ma nevníma, no slovné spojenie
,, naša svadba" mu neušlo. Vzdychne si a pustí ma z objatia. Nadšene sa posadím na postel a sledujem jeho reakciu.

Maximus sa pomaly vystrie, prejde si prstami po očiach a keď na mňa upriami zrak, mužsky sa zasmeje.
,, Vyzeráš ako dvanásť ročné dievča," pozerá na mňa pohľadom, ktorý ma roztápa. ,, To len preto, že sa často nesmejem," pretočím očami. ,, S úsmevom si nádherná," zvodne sa usmeje.

,,Nepolemizuj, a počúvaj," uškrniem sa. Maximus mi venuje hraný výraz s vážnosťou, no v očiach mu hrajú iskričky. Je plne prebudený, a má lačný pohľad ktorý symbolizuje že dlho ma rozprávať s otvorenými ústami nenechá. ,, Hovor," usmeje sa a ľahne si na bok, podopierajúc si svoju hlavu. Jeho svalom na celom tele, nevenujem ani len tú najmenšiu pozornosť, práve vďaka svojmu otcovi, ktorý ako Alfa vyzeral ako boh s kopou svalstva. Maximusove oči ešte viac pohltí šibalstvo, keď vidí že rozprávam plne pri zmysloch, neohúrená jeho telom. Jeho  mužské ego nepohladím ani keby sa bol prosil.

,, Naše znamenia sú stelesnením nás samotných, to znamená že pokiaľ moje znamenie bude chodiť s tebou, a to tvoje zasa so mnou," prižmúrim oči v štatistikách, ,, čisto teoreticky by sme pociťovali prítomnosť toho druhého, bez problémov."

,, Prechádzať sa po hrade s levom bude fajn bella," pobavene nakloní hlavu,
,, len neviem aké to bude schádzať schodisko s medveďom." Tvár mu opäť zdobí veľký úsmev. ,, To by bola maličkosť," ohradím sa, ,, nemôžeme sa predsa takto obmedzovať."

,, Mne sa páči predstava, že sa bezo mňa nemôžeš ani len pohnúť," pokrčí plecami a žmurkne na mňa. Och...koľko motýlikov sa práve rozlietlo do môjho vnútra?

,, Ty si bol na tom dnes omnoho horšie, veľavážený pán," pokrútim napajedene hlavou. ,, To je jedno kto bol na tom horšie, faktom je, že musíme byť neustále spolu," uškrnie sa, rafinovane sa natiahne a stiahne ma do perín, ,, do vojny nevstúpiš ani keby si ma prosila na kolenách, takže to spravím len kvôli tomu," pobozká ma nežne na spánok, a mojím telom prebehnú zimomriavky.

,, Môžeme sa konečne dostať k veci?" zavrčím, snažiac sa postaviť, no opäť som ako obeť pritlačená k zemi. ,, Ja mám radšej predohry," povie mi do pier. Otvorím oči do korán.
,, Maximus!" skríknem pobúrená, nad somarinou ktorú práve vypustil z úst.

,, Ale prosím ťa, už konečne buď ticho princezná," zavrčí mi do ucha.
,, Maximus potrebujem riešiť vážne veci, toto môžeme robiť kedykoľvek počas dňa," snažím sa odsunúť svoje pery čo najďalej od neho. Samozrejme že ho chcem pobozkať, ale v ňom už koluje žiadosť o niečo viac, a ja práve dnes potrebujem riešiť niečo úplne iné, a nie stratu panenstva.