Zodiac (SK)

Kapitola 52

,, Myslím že toto je dostatočný dôkaz toho, že tento skurvysyn sa chystal niekoho bodnúť otec," vytiahne Gringerovi z plášťa dýku a v návale agresie sa rozmachne a odhodí ju do drevených dverí. Hrot dýky sa zabodne do dreva, a ostane zabodnutý. Gringer sa chystal bodnúť mňa.

,, Maximus pokiaľ nie si schopný držať svoje pudy na uzde tak odtiaľto odíď," varuje ho Baurínsky kráľ a ja sa im trom otočím chrbtom. Hlava ma neskutočne bolí, som citlivá na každý zvýšený hlas a srdce mi vynecháva údery. Bolesť ktorá prechádza z temena do spánkov sa stupňuje. Vyjdem po schodoch a opriem sa pravým ramenom o chladný kameň z ktorého cítiť vlhkosť. Okno zdobené farebným sklom dovoľuje presakovať slnečným lúčom. Tie mi upokojujúco hladia tvár.

Znenazdajky, keď sa Maximus naštval a všetko napätie v ňom explodovalo, sa mi uľavilo. Pocítila som opäť tú istú záštitu ochrany, upokojila som sa že je tu človek s iniciatívou ochrániť ma a tento problém mu snáď môžem aj prenechať. Avšak, čo by som to bola za charakter pokiaľ spôsobím rozruch nasiaknutý problémom, a ponechám ho pohodený v kúte niekomu inému? Je to všetko moja zodpovednosť, môj problém a môj poddaný. Nesiem za neho všetku zodpovednosť práve ja. Nie Baurínsky kráľ, ani Maximus, ale ja. Ja som jediný právoplatným potomkom svojho otca ktorý ma privilégium vládnuť, a toto je súčasť môjho panovania.

Šla som sem s toľkou vierou a odvahou. Za svoj život som si zažila toľko strasti, bolesti a strachu, čelila som toľkým nástrahám a nebezpečenstvám že myseľ nie je schopná ich ani len vymenovať, a ja sa mám s obavou odvrátiť od človeka ktorý rozvrátil môj život?

Vyschnutým, no zato silným hlasom prehluším Baurínskeho princa s kráľom v ich výmene názorov. Pohľadom stále sledujem vitráž a sklesnuto sa opieram o stenu. Prsty mi pomaly schádzajú hore a dole po vlhkom kameni.

,, Gringer, radca mojich predkov a môj vychovávateľ," poznamenám trpko. Na svojom chrbte cítim pohľad Maximusa, jeho oči sa zabárajú do mojich lopatiek. Pociťujem z neho agresivitu, je naštvaný pretože sa niekto chystal siahnuť na môj život, je naštvaný pretože som mu včera nepovedala o svojich plánoch i keď, nenaskytla sa žiadna možnosť a on si to uvedomuje. Štve ho že som takmer rovnako silná ako on, že som schopná poraziť nepriateľa bez jeho pomoci. Cítim z neho tie váhavé a naštvané pocity, aj napriek sile ktorú mu odovzdávam, som stále silná. Niečo v jeho útrobách si praje, aby to bol len on kto ma môže ochrániť. Nechce moju silu, sám jej má viac než dosť, ako mužská Alfa je silnejší než som ja, no chce byť tým ktorý ma bude môcť zababušiť do svojho plášťa. Viem že to je dôvod prečo je skutočne naštvaný. Toho idiota škrie že sa dokážem ubrániť sama a nepotrebujem ho. Pričom, každou sekundou si uvedomujem že ho potrebujem stále viac a viac.

Sucho prehltnem a pokračujem ďalej.
,, Môj starý otec, kráľ Ramzes Tretí ťa považoval za pravého priateľa, je to pravda?" položím mu otázku a pomaly sa otočím jeho smerom. Upokojil sa, a teraz už len celý červený od nahromadeného tlaku a krvi v tele ma nepríjemne sleduje. Prikývne, a kvapôčka potu mu skĺzne po jeho líci ku vrchnej pere, a ponorí sa do bielych fúzov.

,, Ty si ho taktiež považoval za dobrého priateľa, čo iné ti predsa ostávalo než poslúchať kráľa," skonštatujem a pomalým krokom sa vystreto posúvam vpred, ,, avšak niečo si chcel. Od detstva si vychovával môjho otca podľa svojej ideológie, vnútil si mu to šialenstvo do hlavy svojvoľne, malému chlapcovi, ktorý mohol byť úplne v poriadku," hruď sa mi začína triasť, zastanem pred schodiskom a s opovrhnutím na neho zhora hľadím.

,, Gringer, ak už pre nič iné, vychoval si z môjho otca pošahaného blázna ktorý vychoval zo mňa bezcitnú mrchu. Kvôli tebe som stratila detstvo," po pravom líci mi steká jedna jediná slza, ,, kvôli tebe som mala bič v koži každý boží deň, kvôli tebe som bola dosadená do vojny a musela sledovať zverstvá mužov ktorých som sa naučila len panicky báť," zhlboka sa nadýchnem, ,, aj keby si bol vo všetkom v tom nevinne, toto poprieť nemôžeš," pokrútim hlavou a upokojím sa.

,, Si starý mág a radca, spraviť z dieťaťa ako psychológ prefíkaného  blázna nebolo nič komplikované. Mojich starých rodičov mohol zabiť môj otec fyzicky, no ty si bol objednávateľ vraždy kráľa Ramzesa Tretieho a jeho kráľovskej manželky. Bodol si podlo svojho priateľa a na trón si si dosadil pešiaka ktorý robil každému zo života peklo od kedy sa dostal na trón," zhlboka vydýchnem.

,, Chcel som aby Densissimusu vládla schopnejšia strana, kráľ Ramzes Tretí ma sám o to prosil princezná," zachrapčí, ,, sám ma žiadal aby som prinútil tedajšieho princa Ramzesa abdikovať a vzdať sa trónu, on ako otec na to nemal srdce a..."

,, Vzdať sa trónu pretože ty si rafinovane uspôsobil môjho otca bláznom?" zavrčím.

,, Nevedel som že sa to vyhrotí takto princezná," prehĺtne a sklopí zrak, ,, priznávam že som tedajšieho princa mal obtočeného okolo prsta, no nepodarilo sa mi ho dostatočne presvedčiť. Aby mi spravil zle a poukázal na to, že nad ním nemám žiadnu moc rozhodol sa zabiť kráľa aby sa na ten trón dostal okamžite. Bol presvedčený že sa ho jeho vlastný otec pokúsi zabiť..."

,, Choromyseľný bol kvôli tebe Gringer," zavrčím a zídem schody.

,, Viem Vaše Veličenstvo," zašepká.

,, Nesieš za to všetku zodpovednosť.  Za vraždu kráľa Ramzesa Tretieho, za bláznovstvo môjho otca, za moju výchovu a môj večne ohrozený život," zašepkám a pokrútim v neviere hlavou.

Gringer mi nič nepovie. Mlčí, s neprirodzene vytočenou rukou a kľačí na zemi, pohľad upiera porazenecky na zem.

,, Sklamal si ma," poviem úprimne,
,, tebe ako jedinému som dôverovala."

,, Nikdy som vám nechcel ublížiť princezná," zašepká.

,, A čo ta dýka?" poviem sklamane a pomaly žmurkám v agónii bolesti hlavy. ,, Chcel som zavraždiť seba, princezná," povie ostro. Myslel to vážne, vycítim tú istotu a pravosť slov. Chcel zabiť seba.

Nadvihnem obočie a vzdychnem si. Z pošvy na opasku vytiahnem meč a pri tom zvuku Gringer pozdvihne hlavu. Baurínsky kráľ sa odstúpi so smutnou hlavou a stiahne na stranu aj Maximusa ktorý len strnulo a bez slova pozerá čo to robím. Nikdy nevidel ženu držať meč?!

,, Ja, Alaïa Nufarus Nabela z Densissimusu,  právoplatná dedička trónu Densissimusu, dcéra Ramzesa Štvrtého ktorý bol synom Ramzesa Tretieho, ťa uznávam vinným z vraždy a kacírstva Densissimusu, kráľa Ramzesa Štvrtého a jeho otca kráľa Ramzesa Tretieho a jeho manželky princeznej a kráľovnej Roszabeth Bursskej, dcéry Ofarusa Šestnásteho , zo zasahovania do vnútroštátnych záležitostí a manipulátorstva vo svoj prospech," meč uchopím pevnejšie,  
,, odsudzujem ťa na trest smrti, okamžite," poviem tvrdo.  V skutočnosti mi ale všetko jedno nie je, nikdy som nikoho takto blízkeho nezabila. Ublížil mi, zabil mojich predkov no vychoval ma. Začínam pociťovať tú istú bolesť a váhanie ako pred troma dňami v Bambricku. Pristúpim k nemu bližšie, v úzadí počujem ako Baurínsky kráľ rázne napomenie Maximusa.

,, So všetkou pokorou a úctou voči Vám Vaše Veličenstvo," zamrmle Gringer a pobozká mi ruku studenými perami. Ľavou rukou mu stisnem rameno, a ostrie meča prudko zarazím do srdca. Vojna ma naučila medzi ktoré rebro mám trafiť tak, aby človek zbytočne netrpel. Gringer pár krat zastoná, teplá krv mi napadne prsty. Cítim každú vibráciu tela cez meč, ako sa zabára v mäse a kostiach človeka. Mám temnú masku, no už teraz viem že na to doplatím. Každá smrť ma raz dostihne. Každá.