Zodiac (SK)

Kapitola 15

,, Pre všetko na svete ťa pýtam, Ramzes je to aj  moja dcéra," kráľovná Nabela sedí  uplakaná na plyšovej poduške . Jej vlnisté zlaté pramene siahajú po lopatky a korunka na hlave symbolizuje to že je kráľovskou matkou. Obrúčka na prste ju tlačila od kedy si ju nasadila na prst, no bolesť na srdci nedokázalo zatieniť nič.

,, Vzal si ju odo mňa keď sa narodila, niekoľko mesiacov si ju predo mnou skrýval," vraví roztrasene," a teraz ju posielaš do vojny? Do tvojho neporiadku?!" pozrie sa mu do očí s tak veľkým odporom, žena ktorá mu sľúbila vernosť ho teraz nenávidí.

,, Nabela, Alaïa je príliš nebezpečná, vysvetľoval som ti to už niekoľko krát. Nedokázala by si ju vychovať, si Gama. Ona sa narodila pod najsilnejšou Alfou aká na nebi svietila, je znamením hrdého leva a patrí tejto krajine, týmto ľuďom," rukou ukáže na prázdnu miestnosť, čím chce naznačiť krajinu ktorej vládne.

,, Ramzes prosím ťa," Nabeline slzy sa spúšťajú dole tvárou. O kráľovi sa vždy vravievalo že jeho šialenstvo mu zatienilo rozum, no voči žene ktorá je jeho manželka a porodila mu tri dcéry, z toho budúcu kráľovnú ktorá je presná kópia jeho predkov a spĺňa stopercentné požiadavky na to, ako by mala Alfa Densissimovského rodu v znamení leva vyzerať, voči tej žene cíti lásku, nie nenávisť.

Keď sa nad sebou občas zamýšľa pichá ho pri srdci aké zverstvá pácha na svojej dcére, a ako veľmi ubližuje svojej manželke. No potom si spomenie na všetko čo mu svet a život vykonal a jeho úmysly sa stanú nekalými, musí svoju dcéru pripraviť na svet. ,, Nabela, máš ďalšie dve dcéry...."  ,, Sú to aj tvoje dcéry Ramzes! Nehádž všetky bremená na mňa, to že si mi prisahal že sa nebudeš podieľať na ich výchove neznamená že ti nepatria!" Jej sánka sa trasie, je plná trpkosti a rozhorčenia.

,, Alaïa je plne pripravená ísť do boja Nabela, má za sebou veľké množstvo príprav a je plne schopná ovládať svoj Alfa mód. Je to mocná zbraň kráľovstva, ma skoro tak silnú auru akú mám ja! Je budúcou dedičkou tohto kráľovstva, musí sa naučiť ako postupovať vo vojne," kráľ podíde ku kráľovnej a kľakne si pred ňu. Obidvaja sú mladý, krásny, no už dávno poznačený smrťou a bolesťou.

,, Nesmieš ju vziať do vojny Ramzes," prosí ho pomedzi vzlyky," veď je to ešte len dieťa, vojna patrí mužom," šepká si do dlaní a pozerá sa na strop. Jej zelené oči sú podliate slzami a bolesťou. ,, Má 8 rokov, to je postačujúci vek," pousmeje sa na ňu a zdvihne sa zo zeme.

,, Ramzes, v tom veku predsa nemôže ani len vedieť ako sa drží meč," jej vzlyky jej bránia v rozprávaní. ,, Vie to veľmi dobre, trénoval som ju osobne," pousmeje sa na manželku. ,, Zajtra sa vyráža do tábora, vládu preberáš ty," zhodí si korunu z hlavy a odhodí ju ku kráľovne.

***

Počasie ktoré vládne v kráľovstve znepríjemňuje celý odchod do vojny. Vojaci kráľovstva sú už dávno na bojisku, poniektorý už s napichnutými telami, no chýba kráľ. Obloha je tmavo modrá, akoby sa oceán snažil vytlačiť na oblohu, v diali vidno blesky ktoré sa približujú. Dážď ešte nedorazil, no stupňujúci vietor je jeho predzvesťou. ,, Oci, myslím že by sa nemalo chodiť na vychádzky počas búrky," vyhlási malá princezná keď ju otec vysadá do sedla žrebca. Na jej poznámku nepovie nič. Princezná sa ani nepýta prečo má na sebe brnenie, pretože jej matka povedala že je to kvôli bezpečnosti pred búrkou. Je jej v tom teplo a nepríjemne ju škrabe.

Síce nevie či môže svojej matke veriť, no pripadá jej dôverčivo. Matkine ďalšie dve deti sa hrajú vo svojich komnatách, bez akejkoľvek starosti a malú princeznú to zakaždým naštve. ,, Zbohom maličká," povie jej matky so slzami v očiach. ,, Zbohom? Veď sa ideme len prejsť," zasmeje sa princezná. ,, Ideme!" vyhlási kráľ a za sprievodu vycválajú z hradu, zatiaľ čo každý okoloidúci im želá veľa šťastia.

***

,, Oci?" opýta sa princezná s vystrašenými očami keď pred sebou vidí len krvavé pole a mŕtvych ľudí s koňmi, pokúsi sa chytiť svojho otca sa ruku, no ten sa jej vytrhne a nasadí si prilbicu.

,, Ocko ja chcem isť domov," povie malá princezná a potiahne nosom," toto sa mi vôbec nepáči."

,, Vysadni na koňa," prikáže jej cez strašidelnú prilbicu. Roztrasená princezná sadne na koňa a sleduje otcovu postavu. ,, Pamätáš si na naše tréningy?" kráľ čaká na odpoveď svojej dcéry. Prikývne. ,, Rob presne to isté, nechaj tvoje telo aby konalo čo má Alaïa, len tak sa zachrániš, rozumieš?"

***

,, Ocko! Mama!" princezná sa prediera pomedzi mŕtvych ľudí, jej koňa zabili, je postriekaná cudzou krvou a neustále cíti pach železa. ,, Mama!" kričí pomedzi slzy. Zo zadu sa na ňu vrhne muž. Keď si však uvedomí že je to dieťa, zastane a skúmavo ju sleduje. Alaïa však zo strachu bodne muža mečom a ostane plakať nad jeho telom s chvejúcim sa telíčkom od zimy. ,, Ocko..." zašepká posledný krát vetru.

***

,, Mala si ich zabiť viac!" vrieska kráľ. Jej rúčky sú pripútané o drevený nábytok lanom, a o chrbát jej šľahá ostrý bič. ,, Ale veď som ich zabila otec!" kričí princezná a sleduje stekajúcu krv z jej chrbta. Jej slzy sa miešajú s krvou.

,, Pokiaľ nevyhráme vojnu Alaïa, bude to len kvôli tebe. Budem ťa šľahať celé dni a noci dokým nepadneš do bezvedomia, a potom ťa budem bičovať zas a znova! Túto vojnu musíme vyhrať! Rozumieš?!"

***

Vojna trvala ešte ďalších 5 rokov, keď sa vrátil sprievod do kráľovstva, nikto nespoznal mladá dedičku trónu. Stala sa z nej zlomená duša.