Zodiac (SK)

Kapitola 29

,, Nebudem považovať za hrozbu človeka ktorý je silný vďaka mne," pozriem mu hlboko do očí. Túto kapitolu hanblivosti by sme mali za sebou. Nadvihne obočie a opäť sa pozrie pred seba. 

,, To ma teší," povie s pozdvihnutými kútikami a my popchneme naše kone do cvalu.

Keď po prudkej zatáčke ktorá oddeľuje lesné temno od priestrannej pláne naše kone spomalia, a my prejdeme do kroku, uvidíme pred sebou rozľahlú časť východného frontu. Kone ktoré sa pasú popri stanoch s kráľovským erbom pozdvihnú hlavy a zaerdžia na naše kone. Ich svalstvá stuhnú vo vášni predviesť sa, a z nozdier sa im vyderie hlasný vzdych. Staré zrúcané kamenné múry ohraničujú stanovisko, a uprostred jedného z nich  veje v rýchlom rytme vetra čierna vlajka na počesť môjmu otcovi. Odvrátim svoj pohľad od čiernej farby a nadýchnem sa nepríjemného morského vzduchu. Sladkosť rias mi vojde do celého tela.

Zo západnej strany sa nachádzajú len nebezpečné skaly a bralá, ktoré sa dajú ale obísť po pláži spodnou cestou.  Presne tá by nás mala mala zaviesť  k Zanzibarovskému kráľovi aby sme si vypočuli jeho požiadavku. Upreným pohľadom sledujem hmlu a sivé mraky ktoré sa formujú niekoľko metrov od pobrežia na rozbúrenom mori. Fúka tu viac než kdekoľvek inde. Moje minulé ja, tu skoro prišlo na fronte o život. Samozrejme, fronty sú o pár kilomtrov vzdialené od tejto zóny, no podmienky na bitevnom poli sú často krát nepríjemnejšie. Pokiaľ vás neprebodol nepriateľ, zabilo vás more a útes.

,, Vaše Veličenstvo," ozve sa  predo mnou muž ktorý sa rýchlym krokom náhli k naším koňom. Maximus je už dávno na zemi, jeho črty tváre sú zaťaté a neprípustné. Maska hodná kráľa, tvár ktorá je nečitateľná a nepredvídateľná, hnedastá farba jeho oči je teraz tmavá a sánka je silno zaťatá. S hlasným povzdychom presuniem svoj pohľad na blížiaceho sa muža. Neviem o koho sa jedná no zlaté brnenie ktoré pokrýva jeho svalnaté a šľachovité telo vypovedá o vysokom postavení. Venujem mu jeden chladný pohľad a ladne zosadnem z koňa.

,, Nech sa deje čokoľvek, dnes som tu z diplomatických dôvodov nie kvôli vypočutí si vášho žiaľu nad stratou kráľa," ohlásim mu to okamžite ako sa priblíži, a podám oťaže koňa vojakovi ktorý prišiel spolu s ním oproti. Zatiaľ čo neznámy muž čaká kým sa vojak oddiali s našimi koňmi, ja si z ruky pomaly zovliekam rukavice. Vlasy vejú ďaleko za mňa, občas nejaký prameň narazí do mojej tváre.

,, Rozumiem," spraví menšiu poklonu a pozrie sa na mňa, ,, čo pre vás smiem spraviť princezná?" položí mi taktnú otázku.

,, Ideme za Zanzibarským kráľom," odpoviem mu a sledujem jeho reakciu. Vojak prehltne a až teraz pohľadom zakotví na Maximusovi ktorý stojí obďaleč a skúma okolie, pričom nevenuje pozornosť žiadnej aktivite okolo neho. ,, Princ...Oh...odpusťte Vaše Veličenstvo, prehliadol som vás," pokloní sa mu vojak a Maximus mu až teraz venuje pozornosť. Kývne hlavou na pozdrav a priblíži sa k nám. Pravú ruku ma položenú na rukoväti meča a telo cele napäté. Občasne sleduje okolie. Vadí mu niečo?

,, Potrebujem prejsť cez pláž," pokračujem v rozhovore a sledujem vojaka pred sebou.

,, Hlavného Generála včera..." začne no ja ho preruším jediným gestom ruky.
,, Zanzibarský kráľ si vyžiadal na rozhovor mňa, preto Generála vyhnal," poviem a on pomaly prikývne,
,, prejdeme cez pláž k jeho lodiam, avšak neželám si pozornosť tvojich mužov. Ostanete všetci tu," vypoviem svoj verdikt.

,, Ako rozkážete," povzdychne si neochotne. ,, Ďakujem," poviem potichu a vykročím vpred. Keď vchádzam do epicentra kempu, väčšina vojakov nezničených bojom na mňa a Maximusa povýšenecky pozerá, pričom im z očí srší túžby strhnúť z nás tú kráľovskú róbu a predhodiť nás žralokom v oceáne. Ich krivda voči nášmu rodu je veľká, politika môjho otca skrachovala na ústrednej mocnosti a trpelo celé kráľovstvo. Nikto predsa nechcel vojnu, to ako ekonomicky, politicky či hospodársky dokáže vyťažiť životnosť krajiny je nemysliteľné, tak prečo si stále prostý ľud myslí že vojny vyhľadávame ako cenné klenoty?

,, Nepáči sa mi to tu," zavrčí Maximus vedľa mňa a ja šokovane podskočím jeho blízkosťou.

,, Východný front sa nepáči nikomu Maximus," poviem mu pomedzi ohlušujúci vietor ktorý pretína moje slová na štvrtinky. ,, V tom  lese nás niečo sledovalo Alaïa," zavrčí a zastaví ma pridržaním mojej lakte, ,, a niečo nás sleduje aj tu."  Mám sto chutí mu jednu pritankovať, schytil ma tu ako nejakú poslednú špinu. Čo mu dáva vôbec privilégium sa ma dotýkať? Jeho zovretie okamžite povolí a on ma pustí, no napajedené myšlienky dookola kolujú mojou mysľou. Spokojná levica pradie uprostred mojej hrude pretože sa ma dotkla mocná ruka Maximusa, no moja hrdosť opäť odumiera. Nie som slabý článok spoločnosti! Nepotrebujem jeho neustálu ochranu, pokiaľ ma niečo sleduje tak sa to ukáže. A pokiaľ sa obáva o svoj život, mal by skôr zvážiť jeho správanie voči mne. Netvrdím že pocity voči nemu nesilnejú, no privádza ma do šialenstva a ja mu nedokážem vzdorovať.

Bojovo mu hľadím do očí.
,, Potrebujem sa stretnúť so Zanzibarovským kráľom Maximus, pokiaľ nás niečo sleduje, skôr či neskôr sa to ukáže," zavrčím mu opätovne, ,, a teraz ak ti to neprekáža idem vyhodiť toho blázna z tohto pobrežia," dopoviem a otočím sa mu chrbtom.

,, Toto budeme ešte ľutovať," povie keď sa celý napätý dostane do mojej úrovne a my začne schádzať na mokrý piesok. Vlna ktorá veľkou silou narazí o útes, a k nás za pomoci vetra donesie malé kvapôčky slanej vody. ,, Znervózňuješ ma," priznám sa mu celá napätá. Vedela som že súhlasiť  s tým aby šiel so mnou bude problém. Rozptyľuje ma svojou nervozitou, ostražitosťou ale aj svojou príťažlivou prítomnosťou. A mne to nesmierne prekáža.

,, Len dávam pozor na naše životy," odpovie mi.

,, Myslím že sme dostatočne kompetentný sa ubrániť, " povzdychnem si a pohľadom hľadím za bralo, za ktorým by sa mohla ukrývať jedna z kráľovských lodí.  ,, Máš ty vôbec nejaký pud sebazáchovy?" premeria si ma z výšky pohľadom. Rukou prejdem po vlhkej skale po ktorej sa plazí mokrý mach a zaschnutý trus morských vtákov. ,, Kladieš príliš veľa filozofických otázok Maximus," poviem utierajúc si ruku do šiat,
,, pokiaľ ten pud sebazáchovy nemám ja, tak ho budeš mať ty. A teda ti pripadá privilégium zachrániť nám životy," poviem sarkasticky.

,, Som zvedavý kto ti zachráni život v tej lodi Alaïa, keďže mňa tam ochotne nevpustia," obidvaja zastaneme pri pohľade na mohutnú drevenú plachetnicu. ,, Vyjednávam len na svojom území, na jeho majetok nepoložím nohu," poviem a vykročím vpred.