Zodiac (SK)

Kapitola 32

,, Je mi jedno kvôli čomu ste sem merali cestu. Nevydám svoju sestru do rúk neschopnému kráľovstvu. Toto manželstvo by nebolo prínosom pre Densissimovské kráľovstvo, nájdite si slabšiu krajinu a tam zapusťte korene," poviem chladne a narovnám sa. Svoje emócie sa mi podarilo dostať do úzadia a oči sa mi varovne zmenili na žltú farbu. Kráľ nenápadne ustúpi no výraz na jeho tvári hovorí o niečom inom.

,, Máte hodinu," pripomeniem mu a chystám sa na odchod. ,, Obávam sa ale že tým nič nedosiahnete," ozve sa kráľ keď mu stojím chrbtom. Tvár mam nevedomky pred Maximusovou hruďou, pretože on sa narozdiel odo mňa nepohol. Pohľadom ostro prebodáva každý pohyb Zanzibarovského kráľa. Neotočím sa opäť na kráľa, tým že mu nečelím pohľadom zo mňa pomaly opadáva strach, a nosom vdychujem Maximusov upokojujúci pach. Jeho hruď sa pomaly nadvihuje a telo je strnulé. Niečo sa na nás chystá už od momentu čo sme vyrazili z hradu.

,, Nechcem bojovať," zašepkám Maximusovi. Vďaka vetru moje slová nie sú počuteľné neželanej spoločnosti. ,, Myslím že nebudeme mať na výber," odpovie mi chladne. Jeho chladný tón navodí môjmu telu menšiu spŕšku strachu, no viem že narozdiel od kráľa, tento tón nepatrí mne.

Pohľadom skúmam okolie. Okrem ohlušujúcich vĺn ku mne  nedolieha žiaden iný zvuk.

,, Čo od Densissimusu skutočne chcete?" položí mu otázku Maximus. Medzi mužmi prevláda veľké napätie. Ja sa naopak stále snažím vyhnúť konfliktu ktorý by mi pripomenul moju demonštratívnu silu a nepekné spomienky na detstvo.

,, Povedal som svoj dôvod," odpovie mu kráľ. ,, Na tomto pobreží ste pristáli už včera, doletel k nám vystrašený vojak. Z vášho ostrova sa sem dostanete za niekoľko dní plavby, kráľ zomrel len včera. Chcete mi teda povedať že by ste boli schopný sa len tak vylodiť v kráľovstve kráľa Ramzesa, a na drzovku si vyžiadať jeho prítomnosť na vašej lodi, len aby ste mu predniesli požiadavku o zánubach?" zavrčí nedôverčivo Maximus. Ostanem prekvapená, odkiaľ má takéto strategické myslenie, a prečo to nenapadlo aj mne? Pomaly sa otočím a sledujem kráľa ktorého pohľad je čoraz viac nebezpečný. Dovolím Maximusovi aby prebral velenie nad touto situáciou. Ak bude potrebné vytasím ostrie, no hádať sa so silným mužom, i keď nie tak silným ako som ja mi len pripomína staré bolestivé rany. A na druhej strane, užívam si ten luxus že je tu niekto kto si ma dokáže ochrániť.

,, Pokiaľ by kráľ žil, navštívil by som ho samozrejme so všetkou úctou v hrade jeho veličenstva," povie stroho. ,, A ako ste vedeli že kráľ zomrel?" položím mu tento raz otázku ja. Kráľ preskočí pohľadom na mňa. V očiach sa mu mihne plamienok rebélie. ,, Povedali mi to vaši vojaci," nakloní hlavu doboka.
,, Klamete" vyrovnám sa a obviním ho. Spravím krok vpred a tentoraz bez strachu sa posuniem bližšie k nemu. ,, Alaïa," varuje ma Maximus pred ďalším krokom. Lev ostane stáť pri Maximusovi no výstražne zavrčí na kráľa a jeho družinu. ,, Obviňujete ma z niečoho?" kráľom rýchlo mykne.

,, Nemohli ste vedieť o smrti môjho otca. Vojak ktorý prišiel v noci oznámiť váš príchod na toto pobrežie prišiel neskonale vystrašený, a vyžadoval si prítomnosť môjho otca. Pokiaľ o smrti môjho otca nevedel vojak z nášho frontu, nemohli ste o nej vedieť ani vy," chystá sa skočiť mi do reči no výstražne zavrčím, ,, na generála sa ani neopovážte vyhovárať, vyhnali ste ho odtiaľ skôr než sa vám stihol predstaviť. Prečo vaša plachetnica nenesie erb?"

Kráľovi stuhne čeľusť a roztiahnu sa mu nozdry. Prekročí z nohy na nohu a vystrie sa.

,, Asi mi teda uznáte za pravdu pokiaľ budem tvrdiť, že váš príchod do Densissimu bol plánovaný ako prepad. Ani vojak ktorý sa včera statočne dostavil s tým že nejaká loď zakotvila na našom pobreží, mi nebol schopný podať informáciu o aký rod ide. Tuna ste porušili po prvý krát zákon kráľovstiev," precedím pomedzi zuby a sledujem jeho tvár ktorá sa formuje do zúrivosti, ,, z ostatných vecí vás mám obviniť na súde alebo teraz?" opýtam sa dôstojne a ustúpim o krok.

Jeho telom prebehne mierna triaška.
,, Nemáte tu vojsko princezná," povie so šialeným pohľadom, ,, tí hore sú moji vojaci," vyprskne mi do tváre. ,, To mi došlo," poviem mu pokojne, ,, i keď ma môj ľud nemá rád, nikdy by na mňa nepozerali s toľkou nenávisťou ako vy. Predpokladám že mojich vojakov ste zabili a hodili do mora, to je ďalšia vec z ktorej budete čeliť obvineniu, pretože sa jedná o kacírstvo mimo bojového územia," poviem s monotónnym hlasom, ,, skutočný dôvod toho prečo ste sem prišli si vypočujem na hrade. Teraz je na vás či sa vzdáte dobrovoľne alebo pozabíjame všetkých tvojich vojakov a teba odvlečieme na hrad."

Cúvnem naspäť do bezpečnej zóny Maximusovho tela a sledujem  nervy ktoré prskajú z kráľa. Nečakala som že je takto podlý a naivný. Maximus vravel pravdu, keď vyplával zo svojho  kráľovstva môj otec ešte žil. Bol naozaj ochotný čeliť kráľovi Ramzesovi?!

,, Už nie je čo kradnúť," povie s krivým úsmevom, ,, takže začnem s imperializmom," povie drsne a vytiahne surovo svoj meč. Moje oči sú v jednej stotine žlté, znamenie na mojej tvári vyplnené a zlaté brnenie so zbraňami ozdobuje moje telo. To isté sa v momente stane aj s Maximusom, avšak on narozdiel odo mňa žiari v čiernej aure. Zanzibarský kráľ, ktorý je slabou Alfou je príliš pomalý nato, aby sa zmenil. Môj lev sa po ňom vrhne a hlbokým zahryznutím mu obmedzí premenu.

Sotí ho do spenenej vody, a silou ho ťahá ku bralám. Zovretie stále nepovoľuje, no odchádza s ním do zóny kde bude mimo dosahu našej smrteľnej ruky.

Vystrašené pohľady vojakov ktoré nenesú žiadne znamenia dávajú jasne najavo, že ani ich svinská povaha im nedovolí pustiť sa do boja s najsilnejšími Alfami na svete.
,, Vypadnite po tých poskokov hore," ukáže na bralo, ,, a opustite toto pobrežie, kráľa ste dnes oficiálne stratili, " povie Maximus chladne a tmavým pohľadom prikáže jednému z vojakov aby sa čo najrýchlejšie pobral po vojakov ktorý slúžili ako frašky za moje vojsko. Ostatný sa vystrašene poberú hore rebríkom na plachetnicu. Necítim sa ako čestný človek, viem že môj otec by neušetril život žiadnemu z nich, no nemôžem sa cítiť čestne keď neviem prečo sa vlastne Zanzibarský kráľ pokúsil o prepadnutie. Mal tento kráľ vôbec nejaký motív? Alebo chcel naozaj len osídľovať mocné krajiny a vyplieniť kráľovstvo?

Vhupnem opäť do svojich denných šiat a pozriem sa do Maximusových očí. Dnešný deň sa možno zaobíde bez smrti nevinných životov. ,, Nechýbalo veľa a zomreli by," povie chladne.

,, Len slúžia kráľovi," vzdychnem si a otočím sa ku kráľovi ktorého za nohu stále drží môj lev. Vyzerá to, že kráľ je v bezvedomí.

,, Obraňuješ ich," pozrie sa na mňa Maximus s miernym úsmevom. ,, Nie," pokrútim hlavou. ,, Ale áno, nepáči sa ti krviprelievanie," pousmeje sa ešte viac a kútiky sa mu nadvihnú tak, až sa mi rozbúši srdce, ,, nie si to monštrum za ktoré ťa považujú."

,, Som presne tým netvorom, za akého ma môj otec považoval," smrknem a pozdvihnem k nemu zrak. ,, Ak by si ním bola Alaïa, tak tí muži by tu ležali mŕtvy uprostred mokrého piesku. Ty si ale svoju silu využila len na zastrašenie, a voči povinnosti ktorú prechovávaš ku svojmu kráľovstvu si zodpovedná potrestať toho lotra za mnou," kývne hlavou smerom ku kráľovi.

,, Môj otec by mi za tú milosť uštedril sladké rany bičom" pousmejem sa v sarkazme.

,, Prečo?" položí mi otázku a jeho oči opäť stmavnú a telo stuhne. Sleduje ma uprene.

,, Pretože vojnu sme vyhrali len vďaka jeho disciplíne voči mne," vzdychnem si.

,, Vyhrali ste vojnu pretože tvoj otec ťa bičoval?" spýta sa ma s chladným tónom plným nenávisti. ,, Dá sa to tak nazvať," poviem potichu. ,, Si plná odporu voči boju," povie zúfalo a pohľadom zakotví o zem, zdá sa mi že to skonštatoval viac menej pre seba.

,, Skôr sa bojím boja aby mi neuštedril ďalšiu ranu," priznám sa mu. Maximus mi v tej chvíli len hľadel do očí. Bol to moment kedy nevedel čo má vyrieknuť. Obidvaja sme sa báli sami seba.

Ahoj 😄 Je to po prvý krát čo vstupujem do deja, no veľmi by ma potešila akákoľvek odozva, či už v podobe vote, alebo úprimného komentára ktorý by zahrial pri srdci asi najviac ❤️ Ďakujem a prajem pekný zvyšok čítania 😁