Zodiac (SK)

Kapitola 34

Nie, ešte nie som zamilovaná. Ešte stále mám čas sa postaviť tomuto režimu. Budem musieť bojovať sama so sebou, no aký zmysel mali inak všetky tie bitky?

Zastaneme v dvornej hale. Nie som si istá presným časom, no podľa slnka súdim že je  niečo pred 10 hodinou ráno. Väčšina poddanstva už pracuje na plné obrátky, a stráže sú opäť aktívne. V hale zosadnem z koňa za pomoci paholka, a podám mu oťaže od svojho koňa. Zvuk podkov o kameň sa rozlieha po celej dutej hale ktorá vedie do hradného nádvoria.

,, Vaše Veličenstvo, ste v poriadku," počujem vedľa seba hlas plný úľavy zatiaľ čo očkom sledujem Maximusa ako prikazuje vojakom kam majú vziať Zanzibarovského kráľa. Ten chlap ma  nestačí udivovať, na tomto hrade je necelý deň. ,, Áno, všetko dopadlo podľa plánov," venujem Gringerovi úsmev a otočím sa k nemu. Starcovi žiaria oči šťastím. ,, Matka?" nadvihnem obočie zvedavo. Gringer pretočí očami. ,, Akceptovala vaše rozhodnutie, čo iné jej predsa ostávalo." Súhlasne prikývnem. ,, A čo Baurínsky kráľ?" vyzvedám ďalej a z rúk si pomaly dávam dolu rukavice. Pohľadom skúmam nádvorie a zvedavé pohľady okoloidúcich. ,, Aj ten akceptoval vaše rozhodnutie," skloní hlavu v šťastí.

Opätovne prikývne a vyrovnám sa. ,, Odišli už nejaký hostia?"

,, Nie princezná, všetci sú ešte stále v hrade, poniektorý stále v posteliach," zahryzne sa Gringer do spodnej pery. Privriem oči a vzdychnem si. ,, Chcem mať od tohto chaosu už pokoj," zamrmlem. ,, Nedá sa s tým nič robiť," povie Gringer smutne, ,, tiež by som bol radšej ak by nechali Densissimus vyriešiť si svoje vlastné problémy bez toho aby sa tadiaľ promenádovali," povie úprimne.

Rukami si prejdem po očiach a vzdychnem. ,, Na obed mi prichystaj stretnutie u matky, chcem vedieť ako pokročila s prípravou na otcov pohreb. Po obede chcem vyniesť rozsudok voči Zanzibaru," sledujem ako mi pomaly prikyvuje. ,, Rozumiem princezná," skloní hlavu. ,, To je nateraz všetko," poviem vo vypätí a Gringer so všetkou úctou elegantne cúvne.  Keď sa otáčam na odchod, narazím do Maximusovho tela. Zovriem oči do pevnej čiary a nahlas vydýchnem nahromadený vzduch v mojom tele. ,, Potrebuješ niečo?" zasyčím a pohľadom sledujem krík  v hlinenom kvetináči. ,, Mimo hradu sa vieš správať," povie a cúvne aby mi videl do očí.

,, Ja sa viem správať všade," zavrčím a opäť spravím krok vpred, avšak jeho telo sa posunie do toho istého bodu kam aj moje a zaterasí mi môj únikový východ. ,, O čo ti ide?" zavrčím na neho pološeptom a nervózne sa obzerám po okolí. ,, Chcem sa s tebou porozprávať," povie pevným hlasom. ,, Nie tu," pokrútim arogantne hlavou. ,, Viem že chceš pred svojimi poddanými pôsobiť drsne, no to ťa neuspôsobuje na to aby si sa voči mne správala ako k nejakému hlupákovi," čo sa to momentálne medzi nami deje? Nechápavo načúvam búšeniu svojho srdca. Ak budem voči nemu prívetivá zamilujeme sa, to si nemôžem dovoliť. Teda.. aspoň nie teraz.

Prelúskam sa cez jeho nečisté slová a zhlboka sa nadýchnem. ,, Večer."

,, Večer?" zamračí sa a ja mu pozriem do očí. ,, Večer budem mať čas sa s tebou porozprávať," usmerním ho. ,, Povedal som ti aby si ma nepovažovala za hrozbu," pokračuje vo svojom.

,, Maximus tu nejde o to či ťa považujem za hrozbu alebo nie," pokrútim hlavou a odvrátim pohľad, ,, ak chceš preberať túto tému tak večer. Nebudem to riešiť pred celým hradom."

Jeho črty na tvári sú pevné, sleduje ma popod tie husté tmavé mihalnice a nedôverčivo si ma premeriava. ,, Ak sa nezastavíš ty za mnou, prídem ja," povie rozhodne. ,, Som čestný človek," poviem mu do tváre.

,, Aby si na tú svoju česť jedného dňa nedoplatila," povie a odsunie sa. Som voľná ísť, no aj tak stojím ako obarená vedľa neho a hľadím pred seba. ,, Potrebujem prebrať pohreb svojho otca, a odsúdiť Zanzibarského kráľa, nemám čas sa ti momentálne venovať ," poviem s hlasným povzdychom.