Zodiac (SK)

Kapitola 14

Prach čoskoro začína zakrývať aj nás. Spravím rýchly výpad a zmiznem do šera. Yutah má však v tomto prostredí výhodu. Nepotrebuje zvuk a oči, aby vedel kde jeho nepriateľ je. Stačí mu pach krvi.

Prach sa nenápadne skladá z maličkých ostrých častíc piesku, ktoré mi začínajú štekliť nos. Prirodzenou reakciou na odstránenie nepriateľských častíc z môjho nosa je kýchnutie, avšak v tejto situácii dosť nebezpečné. Yutah je vybavený na život v jaskyni, v tme a šere kde zrak je maximálnou zbytočnosťou. Prach čoskoro začína zakrývať aj nás.

Spravím rýchly výpad a zmiznem do šera. Yutah má však v tomto prostredí výhodu. Nepotrebuje zvuk a oči, aby vedel kde jeho nepriateľ je. Stačí mu pach krvi a echolokácia, ktorú využívajú celkom presne ako netopiere či delfíny. Stačí mu teda vyslať jediný správny signál a nepomôže mi ani Alfa mód v tomto prachu.

Kýchnutie zadržím, no nepríjemne mi zaduní v ušiach. Môj otec ma vystavoval väčšiemu nebezpečenstvu než je Yutah, no nikdy som v boji nebola natoľko emocionálne vyčerpaná ako som teraz. V duchu sa modlím aby moja sestra bola v poriadku a otcovi nepreplo. Jeho správanie by poškvrnilo naše kráľovstvo a dopad by to malo na moju vládu.

Niekde predo mnou sa ozve Yutahov ostrý rev ktorý preruší moje myšlienky. Tie ustúpia do bezpečnej zóny, a poskytnú mi komfort na sústredenie. Svoju auru sa snažím čo najviac potlačiť, odmietam dovoliť aby moja sila vyšla na povrch v celej kráse.

To že sa hodnú chvíľu nehýbeme, ma za dôsledok miznutie prachu ktorý sa opäť usádza na zem.

Pomaly začínam vidieť obrysy škaredej potvory ktorá sa snaží naplniť svoju krvilačnosť a vycucať zo mňa každú kvapku krvi. Prach je stále prítomný, a zabraňuje mi vidieť publikum. Nemôžem teda vidieť reakciu môjho otca, matky a ani sestier. Dúfam však, že táto vec ktorá bola prvou vecou ktorú som pre matku a sestry spravila, bola správna. Matka si zaslúži milovať svoje dcéry, a keďže ja toho nie som hodná, musela som zachrániť druhú polovicu jej srdca.

Veľký prúd eufórie začína pretekať mojím telom, no opäť sa zabrzdí na pol ceste do môjho srdca aby ma naplnil šťastím. Yutah vyštartoval zo svojej pozície priamo oproti mne, a zanecháva za sebou veľké mraky prachu. Valí sa ako veľké tornádo, ktoré za sebou zanecháva len spúšť. Nie som naučená utekať z bojiska, je to veľká hanba pre Alfu, a moja hrdosť mi to ani nedovolí, no potrebujem sa spratať z tejto zaprašenej scény. Bojisko je veľké, takže prach sa musí v tomto nadmernom množstve nachádzať len na tomto úseku. Otočím sa nepriateľovi chrbtom, čo vo mne vyvolá neskutočný odpor voči mne samej a utekám dopredu.

Prach čoraz viac slabne, no dunenie za mnou je silnejšie. Obrátiť sa nepriateľovi chrbtom je teda naozaj tá najviac hlúpa vec akú môžete spraviť. Zvrtnem sa na špičky a celou silou mu vrazím do jeho nechutného líca, keď sa skláňa aby ma chytil do svojich smrteľných rúk. Uvoľnená sila Alfy sa ukázala v polovičnej zádrži , no postačila na to, aby sa Yutah zvalil do piesku a vyvolal novú vlnu prachu, ktorá ho celého pohltí.

Ľudia na amfiteátri tak vidia len vybuchujúci piesok v epicentre prachu. Jeho rev sa ozve po celom bojisku, je spôsobený nechápavosťou a rozzúrenosťou. Yutah je múdry tvor pokiaľ ním chce byť, a najviac spoznáte svojho soka na bojisku. Avšak tento mi len dokazuje, ako veľmi rýchlo ich dokáže pohltiť krvilačnosť. Skôr než sa môj nepriateľ stihne postaviť, vytiahnem svoj hrubý a krátky meč, ktorý používali naši predkovia na lov divokej zveri a zamierim. Jeho ohavné telo sa pomaly stavia. Roky tréningu mi dodávajú sebaistotu do mojej ruky. Ak trafím zle, som bez zbrane a budem nútená predviesť celému kráľovstvu svoju silu.

Yutah sa na mňa pozrie, v jeho čiernych očiach, ktoré sú nečitateľné sa zračí môj odraz. Jeho tvár sa skriví do nemilosrdného výrazu a keď skrčí nos, aby zavetril moje pocity a pach, na čele mu vystúpia vrásky. Konám inštinktívne, po rokoch strávených v boji bez akéhokoľvek váhania. Silou levice ktorú nosím v sebe hodím ostrý meč priamo medzi oči Yutaha. Tvor zvrieskne aby pripomenul svetu kým je, ostrie sa zaryje hlboko a ostane trčať len rukoväť. Meč je zarytý tak silno, že z rany mu nevyteká žiadna krv, namiesto toho sa valí cez ústa, oči a nos v gigantických kvapkách. Smrť je rýchla a takmer bezbolestná, nestačí ani zareagovať na to, že je koniec. Jeho telo opäť padne do prachu a ten ho pohltí.

Nepriateľ mojej sestry bol porazený, šou pre ktorú sem prišli tisíce ľudí je ukončená aj keď o tom ešte nevedia. Nechám zmiznúť svoj Alfa mód a moje telo sa oblečie do čiernych obopnutých šiat. Dávať si kryciu masku je zbytočné, a nájsť ju v tomto prachu je takmer nemožné. Kopija ktorá bola odkopnutá zmizla spoločne s mojím módom Alfy, a meč v Yutahovej hlave zanechal len hlbokú dieru z ktorej vyteká čierno-bordová krv.

Zachránila som svoju sestru, a zabila Yutaha, monštrum proti ktorému mala bojovať.  Monštrum ktoré proti mne malo len malú percentuálnu šancu na prežitie, no pri nej sto percentnú. Moje dlhé kučery sa opäť unášajú vetrom, prach pomaly padá na zem a moje zmiešané emócie vystupujú na povrch. Po prvý krát v živote som spravila samostatné rozhodnutie, odoprela som ctižiadostivosť svojho otca a zachránila svoju sestru ktorá je milovaná matkou.

,,Nie!" skričí žensky hlas z horných balkónov, no kvôli prachu nič nevidím," Ramzes prosím ťa!" Moja matka. Hlas patrí mojej matke, ktorá kričí hlasom aký som u nej nikdy nepočula. Srdce mi vynecháva údery, zabil moju sestru? Bol toho schopný? Moja odmeranosť a kráľovská tvár miznú v tvári strachu. Bolo toto všetko azda zbytočné? Avšak, keď sa už pohltená strachom a výčitkami zamyslím, moja matka nikdy nekričí ale šepká, rozpráva monotónnym hlasom a snaží sa privolať čo najmenej pozornosti. Teraz sa ale snaží upútať moju pozornosť. Cítim to v kostiach, to prepojenie medzi mnou a ňou môj otec celkom nevyhladil, varuje ma a dáva mi vedieť blížiacu sa katastrofu.

Vystriem sa a prehnem si ubolený chrbát. Tento boj bol síce nič, no pokiaľ môj otec ide naplniť slová ktorými ma dnes varoval po celý deň od samotného rána, kedy som sa len dozvedela o tom, že sa chystá zosmiešniť moju sestru pred celým národom, tak sa chystá ma zabiť. Jeho tréningy však zo mňa nevychovali neškodného bojovníka. Môj otec má predo mnou občasný rešpekt, ktorý zakrýva tým že mi ubližuje fyzicky. Moje telo sa opäť premení na Alfu. Zlatý kruh na čele sa tentoraz celý naplní, a oči mi drasticky zožltnú. Moja aura sa celá prehĺbu a plášť sa hýbe  v žltých plameňoch.

Nikto nie je silnejší nepriateľ pre mňa, ako môj otec. S ním som však nikdy nebojovala. Tento boj ale rozhodne kto sa stane kráľom.