Zodiac (SK)

Kapitola 43

,, Aj by ste ma možno boli tromfla vašou predstieranou aroganciou princezná, ale vaša ruka mi patrí od kedy ste na svete," v očiach mu zahrá tisíce iskier, vezme si moju pravú ruku a pobozká mi hánky vo vycvičenom geste. Kým stojím ako obarená vriacou vodou, a červeň stúpa do mojích líc, pričom srdce už nedokáže nájsť správne tempo, mi Maximus otvára dvere k mojej matke a tvár mu pokrýva víťazoslávny úsmev. Dobyl moju pevnosť a on to vie.

,,Maximus prosila som ťa, aby si nás nechal s kráľovnou osamote," počujem hlas jeho matky, ktorú som ešte stále nemala možnosť osobne stretnúť. Keďže nestojím priamo pred dvojkrídelnými dverami, nemôžu ma vidieť. Stále som červená ako dozreté paradajky z letných záhrad roľníkov. Ako sa mám vyhnúť takejto potupe, keď nemôžem predvídať kroky svojho tela?

Zhlboka sa nadýchnem a vojdem do vnútra, dvere za sebou nezavriem keďže mám v pláne z tejto priestrannej komornej izby odísť s matkou čo najrýchlejšie. V prítomnosti Maximusa sa dnes cítiť príjemne nebudem za žiadnych okolností. Ten muž ma privádza do šialenstva!

Obe ženy, i keď s titulmi kráľovien sa postavia a vystrúhajú miernu poklonu. Obe sú Gamami, no ani jednej to z krásy neuberá. Maximusova matka má rovnako ako každá Gama vlasy zastrihnuté mierne nad ramená, sú rovné a na pohľad neskonale hebké. Narozdiel od gaštanovej farby Baurínskeho rodu, sú jej vlasy plavé a slnko sa v nich odráža sťa drahokam.

To mi napovedá, že Baurínska kráľovna bola narodená v inom rode, a do Baurínska sa len vydala za kráľa. Jej oči sú slabo hnedé, no milé ako oči šteňaťa. Vyžaruje z nich láska, pretože to definuje Gamu viac než čokoľvek iné. Jej béžové šaty s typickou veľkou spodničkou jej zvýrazňujú oči a ladia k celej jej postave. Moja matka má na sebe ale len jednoduché čierne šaty, a tým nenaznačuje žiadnu pompéznosť nášho chrabrého a pyšného rodu. Avšak tá farba a jej bolestivý výraz mi pripomenú kvôli čomu som sem prišla, a v momente prestanem myslieť na Maximusa a šaty kráľovien.

,, Potrebujem sa s tebou porozprávať," vyslovím pevne a sledujem jej reakciu. ,, Samozrejme," povie mama potichu a ospravedlňujúco pozrie na svoju spoločníčku, ktorá jej venuje láskavý úsmev a následne si sadne  opäť do kresla, ,, poď za mnou," dodá mama ešte potichšie a ja vykročím za jej krehkou postavou. Nevedie ma von na chodbu, ale do vedľajšieho salónika. Maximus sa medzitým presunie pred svoju matku a hodí sa do kresla vedľa nej. ,, Správaj sa ako korunný princ Maximus," zašepká zhrozene jeho matka, keď som už otočená chrbtom a vzďaľujem sa do vedľajšieho salónu.

Prekrútim očami nad jej poznámkou. To šibalstvo ktoré tkvie v Maximusovom vnútri nevychová nikto. Jeho rebélia je očividná a neskrotná, Maximus jednoducho zdieľa tú istú vášeň pre problémy ako aj ja. Ale to zrejme definuje Alfu Alfou. Flirtovanie ktorým ma trápi od včerajšej noci sa neustále graduje, a bojím sa kedy to všetko vyvrcholí. Už teraz sme ako sopky pred explóziu, bažíme jeden po druhom no užívame si robiť si vzájomné prieky. A zrejme takýmto spôsobom sa človek zaľúbi. Budete sa dráždiť ostýchavosťou až nakoniec spadnete do vášne z ktorej už nikdy nenájdete východiskovú cestu.

,, Tak?" matka zastane pred kreslom a opatrne si nadvihne sukňu, aby sa mohla pohodlne usadiť. Dvere do salóna nezavrie, a tak stále môžem dôkladne vidieť Maximusov pohľad ktorý v pravidelných intervaloch hádže mojím smerom, s predstieraným záujmom voči svojej matke. Narozdiel od neho, ja som dostatočne schopná sa odosobniť a zabudnúť na parchanta ktorý mi stúpa po cti.

Ostanem stáť a ruky si iniciatívne spojím ako pri nejakom prednese.
,, Chcela som sa ti ukázať že som v poriadku," poviem úprimne, a matka prekvapene zaklipká  s očami.

,, Ty sa zaujímaš...," mierne zakokce,
,, zaujímaš sa o pocity druhých?" neveriacky nadvihne obočie. ,, Nie som bezcitné stvorenie matka," urazene pokrčím tvár, ,, prázdne reči môjho otca neboli pravým opisom mňa samotnej," pokrútim hlavou a zvýšim nebadane hlas.

,, Nie..." povzdychne si, ,, tak som to nemyslela. Chcela som tým len povedať, že si budúcou kráľovnou Alaïa, myslela som si že tak ako doteraz, ani teraz ma už nepotrebuješ," pozrie mi do očí.

,, Aj ja sa občas potrebujem niekomu zdôveriť," sarkasticky sa zasmejem.

,, Viem... nemôžem povedať že ťa chápem Alaïa, pretože Gama nikdy kompletne nepochopí podstatu Alfy, no som stále tvojou biologickou matkou. Vďaka snahe tvojho otca síce nie som správnou charakteristikou pre slovo matka, no som to stále ja ktorá ťa priviedla na svet," pousmeje sa, ,, čo tým chcem povedať je, že sa skutočne o teba strachujem a v hĺbke duše bádam nad tým čo práve robíš a kde asi tak si, no moje postavenie mi nedovoľuje sa o teba strachovať verejne. Som ti vďačná za to že si sa mi prišla ukázať, i keď dieťa by to malo považovať za samozrejmosť," povie láskavo.

,, Po tom čo mi môj otec ukázal, je náklonnosť voči druhým pre mňa strašidelná a odpudzujúca," vzdychnem si, ,, takže sa občas smiem javiť ako odmeraný spoločník, no väčšinou mám len..." strach, dodám v mysli a pokrútim hlavou. Nebudem sa tu nikomu spovedať.

,, To že si sa mi prišla ale ukázať nie je jediná zámienka, všakže?" povie pokojne.

,, Nie," prikývnem s hlasným vzdychom, ,, chcela som vedieť či je otcov pohreb dôkladne pripravený, keďže z mojej strany bola príprava značne zanedbaná."

,, Všetko je pripravené," prikývne už vážne, ,, kráľovský pohreb sa nedá zanedbať. Všetko bolo naplánované už dávno."

Ostro prikývnem. ,, Smela by som teda pred tým, než odídem dozvedieť dôvod tvojho stretnutia s Baurínskou kráľovnou?"

Matka na mňa zarazene pozrie, a otvorí ústa. Hľadá správne slová.

,, Sme staré priateľky ktoré sa už dlho nevideli," povie vyrovnane.

,, Dúfam že nekujete spôsob ako ma čo najrýchlejšie vydať a usadiť na trón," poviem nedôverčivo. ,, Alaïa, sme Gamy, falošnosť patrí Alfám a Betám," v očiach sa jej objaví mierny záblesk podráždenia. ,, Len som chcela vedieť," povzdychnem si.

,, Nie," pokrúti hlavou, ,, to kedy sa rozhodneš vstúpiť do manželstva a prijať korunu je len na tebe. Kráľovstvo síce potrebuje cítiť stabilitu, no verím že sa zachováš rozvážne. Ja istotu kráľovstvu tvojho otca nedám," povie zronene.

,, Viem," zaklipkám očami, ,, ľudia budú čakať že po pohrebe si nasadím obrúčku na prst a korunu na hlavu."

,, Väčšinou to takto funguje," pousmeje sa matka. ,, V mojom prípade bolo vždy všetko tak, ako to nemá byť. Prečo nepodporiť zvrátenosť aj tentokrát," nadvihnem kútiky úst do mierneho úsmevu.

,, Alaïa, tu už nejde len o hlúpu hru. Oficiálnou kráľovnou Densissimu je Gama, ako dlho vydržia pobrežia či hranice bez návštevy nepriateľov?" nadvihne jemne obočie. ,, Nemyslím si že som pripravená vhupnúť do sľubov a prísah mama," poviem úprimne a narovnám sa.

,, Ja abdikujem so cťou, dieťa," pousmeje sa na mňa, ,, plus," vzdychne si, ,, som vážne chorá Alaïa" pozrie mi hlboko do očí. ,, Ďalší pohreb budeš musieť aranžovať už len ty."

,, O čom to rozprávaš?" zachmúrim sa.  ,, Pred rokom som mala vážny potrat Alaïa, tým že som Gama moja imunita nezmohla veľa, a nakazila som sa škaredou infekciou. Prítomnosť tvojho otca ma vďaka manželskému zväzku dokázala liečiť, no on je už po smrti a môj zdravotný stav sa od jeho smrti začal rapídne zhoršovať," povie a ja klesne do kresla s podopierajúcou hlavou. Mama bola istota. Čo budem robiť ak zomrie?

Viem že mám v okamihu Maximusovu pozornosť, viem že skúma prečo sa hrbím a šepkám, prečo moje útroby prešli do módu žiaľu. On to cíti, no okolie to nevidí, viem že mu šklbe všetkými svalmi aby ma prišiel utešiť, no dokáže sa ovládnuť.

,, Koľko si myslíš že to ešte potiahneš?" opýtam sa razom unavená ako po náročnej práci. Všetko je na mojom tele je  ťažké a otupené. ,, Nie dlho Alaïa," zašepká a natiahne sa po moju ruku,
,, nie dlho," zopakuje.