Zodiac (SK)

Kapitola 54

,, Prisahám ti že už nikdy nikoho nezabiješ Alaïa, počuješ ma?" utrie mi slzu z líca. V tej chvíli sa cítim mierne trápne, no jeho slová ma napĺňajú pocitom šťastia. ,, Nikdy ti už nedovolím vziať niekomu život princezná nikdy," jeho pohľad sa naplní nehou, ,, radšej to budem ja kto zhorí v pekle."

,, Nedávaj sľuby ktoré nevieš či naplníš Maximus," zašepkám a sklopím pohľad. ,, Ibaže pri tebe viem že ich naplním Alaïa," pousmeje sa nad mojimi slovami, a všetok hnev sa z neho razom vytratí. ,, To nikdy nevieš," opravím ho stále šepotom. ,, Som dosť sebavedomý princezná, myslím že viem čo chcem," jamky na jeho líciach sa prehĺbia. ,, Poznáme sa tretí deň Maximus," smrknem aby som zahnala ďalšie slzy a hrču v krku plnú bolesti, ,, nemôžeš predo mňa skákať ako pomstiteľ," zhlboka sa nadýchnem a môj chrbát sa zaborí hlbšie do perín. ,, Poznáme sa tretí deň?" zasmeje sa božským smiechom ktorý mi roztancuje srdce, ,, ledaže fyzicky Alaïa," uškrnie sa, ,, poznáme sa už 18 rokov princezná."

,, Prečo sa to stalo?" položím tichú otázku a sledujem biely strop, ,, prečo som sa do teba zamilovala skôr než som chcela," privriem oči. Líca mi od vyznania horia červeňou, som však na tak hlbokom emocionálnom dne že je mi to už všetko jedno. Áno, zaľúbila som sa. Vedela som to už včera, ešte pred tým než ma obdaroval svojimi bozkami. Bojovala som s tým len prvé dni, no trpko som zistila že brániť sa mužovi ktorý na mňa hľadí so všetkou túžbou a vášňou je zbytočné.

,, Ja som sa do teba zamiloval ešte v Bambricku Alaïa, ani  tá odporná čierna šatka čo skrývala tvoju nádhernú tvár ti nepomohla sa predo mnou schovať,"zasmeje sa, a ja mu pozriem do očí ktoré sršia vďaka mojím slovám šťastím. ,, Nemohli sme tomu zabrániť," poviem potichu a sadnem si, ,, osud to tak chcel mať, nevyhli by sme sa jeden druhému ani keby sme chceli," chrbtom ruky si utriem slzy.
,, Aj keby si zdrhla na koniec sveta, našiel by som si ťa," usmeje sa, ,, to že mi patríš už nedokážeš ani len popierať princezná," oči mu hrajú šibalstvom. Jeho šťastie sa prenáša nepatrne na mňa, pomaly ma prestáva bolieť pocit viny za Gringera, hádžem to za hlavu pri pohľade na šťastného človeka ktorý si chamtivo ukradol moje srdce. Lichotí mi že Maximus si ma privlastňuje, kdesi v mojom vnútri som vždy chcela niekomu patriť týmto spôsobom. Vždy.

,, Učinil si zo mňa smrteľníka Maximus," pousmejem sa,
,, obyčajného a slabého človeka. Vzal si mi všetku silu, stratila som odvahu a pripadám si ako jahňa vo svorke vlkov vo vlastnom kráľovstve."

,, Za to sa už ale ja nespovedám madam," usmeje  sa a vyšvihne sa na posteľ, zároveň ma pravou rukou zhodí naspäť do perín. Od prekvapenia zhíknem keď mi hlava narazí do mäkkých perín a zospodu ma jeho ruka pridrží medzi lopatkami na chladnom brnení.

Maximusova ruka ľavá ruka zámerne spočinie na mojich vlasoch. Nemám sa ako spod jeho silného tela dostať, pri každom pohybe si tak akurát nechcene vytrhám vlasy. Jeho tvár je len pár milimetrov od tej mojej. Motýle opäť začínajú poletovať  po mojom tele, a v hlave sa mi točí z tej opätovnej túžby a lásky ktorú som si  už ochotná priznať. 3 dni stačili na to aby som sa zamilovala, dievčatá upadnú do lásky v mojom veku veľmi ľahko. Avšak, neskončí táto láska ako z rozprávky, ktorú mi čítavali moje opatrovateľky v skorom veku? Môj princ je ten pravý, svedčí o tom už len ten prsteň ktorý nosím na prste.

,, Ťaháš mi vlasy," zavrčím.

,, Nehovor," zamrmle a arogantne sa zahryzne  do môjho ušného lalôčiku. Tľapnem ho medzi silné ramená, no je to akoby moja ruka pristála o kameň. Ignoruje môj opätovný úder akoby bol voči bolesti odolný. Zároveň si  vôbec  nevšíma že mám na sebe brnenie, jediné čo robí je, že ma opäť dostáva do nevýhodnej situácie, v ktorej proti nemu nič nezmôžem. Zastonám keď sa jeho pery ocitnú na mojom krku a pokuskávajú mi jemnú kožu. ,, Tvoj otec ti povedal aby si na mňa dával pozor Maximus," zavrtím sa pod ním snažiac sa nájsť únikovú cestu. Nechcem sa vzdať nádeje, že tento muž je natoľko silný aby ma obyčajným bozkom dokázal paralyzovať.

,, Máš pocit žeby som niekomu dovolil ťa vytrhnúť z mojej náruče Alaïa?" zavrčí a pozri mi do oči. ,, Asi už ani veľmi nie," poviem potichu, šokovaná jeho istotou slov. Čo iné čakám od sebavedomého princa a budúceho kráľa?

,, Neviem nakoľko trúfalé sú moje slová," pohladí ma jemne po lícnej kosti chrbtom prstov, ,, ale viem že nikdy nikoho nebudem milovať viac než teba..." skočím mu do reči, už úplne mimo a vo vytržení. ,, Poznáme sa tri dni," vzdychnem pobavene. ,, Pocity neoklameš ty tvrdohlavá mulica," zaškerí sa, ,, keď mi moje kniežacké ego dovolilo vyznať sa s citmi voči žene, ver že to raz vytiahnem aj z teba."

,, Ja to zatĺkať nebudem," zasmejem sa, ,, obidvaja vieme že Alfa s Alfou v manželstve je vražednou kombináciou elánu a vášne ibaže..."

,, Začne už konečne spolupracovať?" prevráti očami a umlčí ma hlbokým bozkom. Opätujem mu ho, no chystám sa s hlbokým nádychom opäť niečo povedať, chcem sa obhájiť. Viem že ho ľúbim, a viem že on cíti to isté ku mne. Viem že sme nerozlučiteľní putom na život a na smrť, ale povedať niekomu že ho milujete je naozaj záväzok. Maximus si to uvedomuje, preto to vyslovil. Aj napriek jeho mužskému egu mi vyznal lásku, v tretí deň nášho stretnutia. U Álf je to asi všetko neskutočne urýchlené.

Maximus vycíti že sa chystám prerušiť bozk. Parchantsky sa mi zahryzne do hornej pery a v bozku ju vytiahne dohora, čím mi obmedzí rozprávanie.

Zastonám v bolesti akejsi zmiešanej túžby s miernou bolesťou a nalepím sa opäť na jeho plné pery aby som bolesť obmedzila.

,, To brnenie je praktické, ale nie v tejto chvíli," povie pomedzi bozky.
,, Neplánovala som že po mne skočíš ako lačná zver," lapám po dychu. Maximus dlaňou vytlačí moju bradu do hora a začne mi bozkávať celý krk.
,, Mala by si si na to zvykať princezná," usmeje sa do mojej pokožky, ,, neprejde dňa čo by som sa nenabažil tvojich úst," povie lišiacky a opäť mi daruje bozky na ústa. ,, Nebude mi to prekážať," usmejem sa, a ruky mi spočinú v jeho vlasoch. Potiahnem ho za maličký pramienok. ,, Alaïa," zavrčí moje meno a tisne ma hlbšie do perín. Jeho ťažké telo na mne leží, i keď si dáva pozor aby ma pri tom nezabil.

Bažiac po ďalších bozkoch sa nedokáže prestať sýtiť mojimi perami. V jeho hrudi cítim srdce ktoré bije v divokom tempe. Pousmejem sa nad jeho reakciou. Takže takto ho dokážem počarovať? Takto mu bije srdce zo ženy ktorú miluje?

Jeho ruka mi povolí zovretie vlasov, a ja sa konečne uvoľním. Usmeje sa mi do pier, a niečo si zamrmle. Spomalí bozky až nakoniec sa len čelom opiera o to moje. Vnímame pach jeden druhého, ja pod jeho telom ktoré ma ochráni, a on nado mnou so spokojnosťou na duši, že zo mňa vysal život.