Zodiac (SK)

Kapitola 66

Nechala som svoje telo premeniť sa na Alfu, zachytila som ostrú zlatistú čepeľ rozpáleného ohňa na svojom chrbte, pripravená sa zbaviť agresie. A presne keď som to čakala, na mňa skočil. Otcova časť stále žila.

Zlatisté oči čierneho leva sťa havranie perá s leskom kontrastu na mňa hľadeli v sekunde, keď som ho silou svojho tela odsotila do kúta.

,, Alaïa," znel varovný hlas Maximusa. Snažil sa upútať moju pozornosť, no ja som vedela že správnym východiskom z tejto agresie, je bojovať a vstúpiť do bolesti. Nezaslúžila som si to azda? Nespáchala som za svoj život dosť hriechov, z ktorých niet vykúpenia?

Musela som si privodiť bolesť, to bolo jedinou záchrannou plťou na mojej strasti. Keď sa lev odrazil ako blúznivá ilúzia s nepredvídateľnou rýchlosťou od steny mohutnými labami, ja som ostrím čepele prerazila vzduch. Jediné na čo som sa mohla sústrediť bolo sekať. Moje vnútro priam kričalo:
,, Rež, sekaj, zabíjaj!" A presne to som chcela robiť, chcela som preseknúť všetko živé v tejto miestnosti, pretože som si nezaslúžila dýchať.

Depresia zlomovej situácie na mňa doľahla psychickým skratom. Rútim sa do temnoty, do priepasti z ktorej niet záchranného lana. Bože! Moje vnútro sa trhá na kusy, cítim sa ako zlepená  čiernym smogom a hlienom. Vypla som racionálne zmýšľanie, zahodila stratégie života.

Stála som za smrťou otca, Gringera, Zanzibarského kráľa a teraz posielam ako posledná vrstva pospolitosti svoju sestru, princeznú chrabrého rodu k špine a spodine do Zanzibaru. Kto som, že si toto smiem dovoliť! Ako to, že ma nikto nepríde súdiť?!

Opäť päsťou prirazím do tvrdých zubov leva, ktorý sa len otrasie na rovných nohách a opäť vyskočí do vzduchu. Je súčasťou môjho mŕtveho otca, žije tu ako pliaga jeho hriechov, uväznení v miestnosti skutkov. Prišla som sa mu kajať?  Chcem nahradiť tohto leva, svojou levicou? Prisahala som že zo mňa otec nebude, verila som že mám čisté srdce ako sklenená čaša, ale teraz len chamtivosť a zloba stláčajú ma za srdce a rútia sa so mnou do záhuby.

Som v takom adrenalíne, že si nevšimnem ani len krvavé ruky, slzy stekajúce po mojich líciach či škrabanec cez celé moje brucho. Tackám sa s mečom, Alfa mód pohasína. Kvapky čerstvej krvi sa pripájajú k tej zaschnutej.

,, To by stačilo," povie rázny hlas, a skôr než lev zaútočí aspoň po šiesty krát, ho meč spásy priklincuje o stenu ako jednohubku slabosti, a ja sa zveziem do náručia bezpečia.

______________

,, Oh," zastonám a chytím sa za hlavu. Duní v nej ako po vypití slastného vína v neprípustnom množstve. Poznám však svoje telo, len Alfa mód ma privodil do tejto situácie bolesti.

,, Ty si tomu zasa dala," ozve sa materský hlas jemne z kresla oproti mne. Oči mám zatvorené, telo skrehnuté a horúce. ,, Nedalo sa to vydržať," zašepkám so suchými ústami a snažím sa pootvoriť ťažké viečka. ,, Alaïa, ty si dostala skrat," povie matka o niečo hlasnejšie,
,, preplo ti rovnako ako tvojmu otcovi," vzdychne si. ,, Ja nie som ako on," zamrmlem a posadím sa. Oči sú stále privreté, a snažia sa prispôsobiť svetlu sviece. ,, Nie, nie si ako on," povie jemne a kľakne si ku mne, ,, no musíš sa naučiť bojovať Alaïa, nesmieš si pripisovať všetko za svoju zodpovednosť dieťa, nenesieš predsa bremená sveta len na svojich ramenách," jej pohľad ktorý sa mi podarí zachytiť je plný bolesti.

,, Kde je Maximus?" opýtam sa pološeptom, a klesnem opäť do perín.
,, Išiel dotĺcť múry," odpovie mi s hlasným mľasknutím. ,, Čože?" zaškerím sa nechápavo. ,, Alaïa," povie matka podráždene, ,, uvedomuješ si vôbec čo je to pre tvoju polovičku vidieť ťa v rozpoložení v ktorom ti nemôže dať pomocnú ruku? Nemôže sa miešať do tvojej politiky, pretože mu to neprináleží, ale ty to sama nezvládaš. Tvoj snúbenec si išiel porozbíjať hánky z nervov o svojej neschopnosti."

,, Ste preafektovaní," zavrčím a prevrátim sa na bok. Pozdvihnem pred seba roztrasenú ruku s chrastami od krvi. Liečim sa, no o niečo pomalšie pretože Maximus nie je pri mne.

,, Preafektovaní?! Váž slová mladá dáma, ten muž ťa miloval už od prvého momentu a viem že to tak bolo aj s tvojou prepychovou hlavou," matka sa postaví do výšky, ,, váž si muža ktorý stojí pri tvojom boku, mal zošalieť keď po mňa dal zavolať, aby mi povedal že mojej dcére preskočila v hlave!"

,, Nepreskočilo mi matka!" zvriesknem, ,, ale čo by si bola spravila ty keby si na rukách niesla krv toľkých ľudí?!"

,, Zabiť ich bolo tvoje rozhodnutie," povie stroho. Postavím sa na rovné nohy, i keď v bolesti, no postavím sa. Mám na sebe len akúsi takmer priesvitnú košeľu, no neriešim to.
,, Videla si môj chrbát matka?" zavrčím jej do tváre, ,, zabiť ich nebolo moje rozhodnutie! Ale máš pravdu, mala som radšej prizabiť seba než..." moja matka mi vlepí facku. Hlava sa mi otočí, líce zaštípe a do očí sa mi nahrnú slzy.  ,, Tvoj život," povie s roztraseným hlasom, ,, nie je o nič menej cenný než život ostatných Alaïa! Už nikdy viac," zhlboka sa nadýchne, ,, sa predo mnou neopováž vysloviť takéto slová," jej hlas sa nepríjemne trasie. Pozerám do boku, na horiacu sviecu.

,, Si nádherná a silná žena, ktorú miluje viac ľudí než si myslíš," zašepká, ,, tvoj reflex menejcennosti je neoprávnený. Milujem ťa Alaïa, pretože som tvoja matka a ty si moja dcéra. Ani tvoj otec neprerušil to, že som ťa pod srdcom nosila deväť mesiacov, počuješ ma?! Nedovolím aby si sa po tej odvahe ktorú v sebe nosíš, aby si sa po tých bolestných bojoch čo si vyhrala vzdala a upadla do skratu!"

Matka ma chytí za ramená a vytočí mi tvár k sebe. Obe plačeme ako deti, a jej pohľad vo mne vyvolá hlasné vzlyky.
,, Si moja dcéra ktorú budem vždy milovať, pretože ja som poznala pravú princeznú Alaïa. A i keď ty si so mnou nebola, ja som s tebou bola vždy. To že konáš ako kráľovná je správna voľba, ale len dočasná dieťa, ver mi že Maximus to s radosťou prevezme. Ten muž je ochotný za teba položiť vlastný život, pretože k tomu pri Alfách dôjde. Viem že ho miluješ Alaïa, a nie je hanba to priznať. Žena má milovať svojho muža, ja som milovala tvojho otca aj napriek všetkej zlobe," pokrúti hlavou a stisne pery, ,, neubližuj si už len kvôli nemu," zašepká prosebne.

Jej facka a slová mi vyfučia z hlavy. Je mi jedno že je Gamou, v prvom rade je mojou matkou ktorá mi otvára oči.
,, Kde vlastne je?" šepkám a padnem na posteľ.

,, Vonku," šepne a upraví si sukne.
,, Nemôžeme sa predsa bez seba ani len pohybovať," poviem smutne a privriem oči. Padá na mňa únava. ,, Môžete ty blázon," matka sa konečne zasmeje a vtisne mi pusu na čelo, ,, vyspi sa," povie a sfúkne sviecu pri mojej hlave.
,, Ja bez neho nezaspím," poviem napoly ponorená v mdlobách. ,, To ani on bez teba dieťa, ale myslím že bude lepšie nechať ho vychladnúť."