Zodiac (SK)

Kapitola 50

,, Vidíme sa na raňajkách princezná," usmeje sa tentoraz už len tajomným nadvihnutím kútikov pier a odíde z komnát. Viem, že ani jeden z nás teraz nebude chcieť spávať bez toho druhého, na to aby sme si zariadili spoločné komnaty je priskoro, nie sme zosobášený no pretĺkame sa vášňou ako starí milenci.

Moje dve milované slúžky a verné priateľky sa dostavia do komnát takmer okamžite po tom, čo ich dám zavolať. Pohľady sú plné zvedavých otázok, no strachu mi ich klásť. Držia jazyk medzi zubami, a komunikujú medzi sebou len letmými pohľadmi a gestami. Ich hraný nezáujem je príliš badateľný a šťastie ktoré mojím telom koluje už teraz v hojných dúškoch, chce telo vyzvať do smiechu. Líca im zdobí rozkošný rumenec, a Brianna snáď po prvý krát nedokáže otvoriť ústa. Viem že na jedinú vec na ktorú teraz myslia je, že keď opustím svoje komnaty, budú musieť strhnúť obliečky z perín tak, ako to robia každý deň.

Ich myšlienky ich privádzajú do rozpakov, veria že posteľné prádlo bude dôkazom toho že vpilo moju nepoškvrnenosť. No azda si nevšimli že v posteli sme ležali oblečený ako po náročnej konferencii? Že naše telá namiesto nahoty zdobilo šatstvo? Naivita a absurdnosť mojich priateliek nemala hraníc.

Bola som však ticho po celý čas čo mi dlhé kučery nechali voľne spadnuté, a zviazali z predných prameňov jednoduchý vrkoč do úzadia. Kútiky úst sa mi nadvihovali do mierneho úsmevu z ich šoku. Avšak keď Brianna mi namiesto zlatej spony priniesla džbán s vínom, vybuchla som do smiechu. Na budúcu panovníčku sa tento smiech nehodil, a obzvlášť nie na princeznú Alaïu, ktorá celý život existuje v agresivite a tvár je len kamenná doska bez emócií. No ich absurdné výrazy ma privádzali do šialeného smiechu.

Esther ostala ešte vo väčších rozpakoch, a uhladila si čistú sukňu. Brianna však odula spodnú peru, a v očiach jej sršala zlosť. Moja hruď sa však nadvihovala v smiechu a ja som ho nedokázala zastaviť. Zaborila som ruky do tváre, pretože som nemala nikde naporúdzi vejár. Smiala som sa pretože som bola šťastná. Temné myšlienky o mojej minulosti ma opustili a stratili sa. Viem že nie úplne a natrvalo, no aspoň odišli aby mi dožičili na chvíľku strasť a pokoj. Dôvodom bol môj otec. To on bol človekom ktorému sa podarilo odštartovať šťastie v mojom živote, on bol človekom vďaka ktorému som včera bola schopná prijať Maximusa so serióznou láskou. Človek ktorý ma od detstva mučil bičom a smrťou nepriateľov, mi dokázal vrátiť šťastie. Vrátil mi ho len na chvíľku, a v tom som si bola istá. Čochvíľa opustím bezpečie komnaty a budem opäť musieť čeliť novým výzvam.

,, Čomu sa smejete Vaše Veličenstvo?" oborila sa na mňa Brianna, a Esther ju capla po ruke. Tvár mi zdobil stále široký úsmev, no bola som už schopná rozprávať. ,, Som vaša Alfa a panovníčka dievčatá," krútim pobavene hlavou, ,, viem čo vám lieta hlavou." Esther sklopí v hanbe zrak.

,, Prepáčte princezná, my...," zastavím ju zodvihnutím ruky. ,, Sme ľudia Esther, zvedaví ľudia, to je charakteristika nášho bytia, je prirodzené klásť otázky. Medzi mnou a princom sa nič nekalé neudialo," zasmejem sa a pozriem dievčatám do očí plných úľavy, ,, zaspali sme vedľa seba v hlbokom rozhovore. Nevšimli ste si že spíme oblečený?" našpúlim pobavene pery.

,, Akosi sme to nezaregistrovali princezná," zašepká Brianna. Nahlas si vzdychnem a dovolím im aby mi začali navliekať čiernu tuniku s ľahkým brnením na hrudi. Dnes budem musieť zabiť jedného človeka, a šaty na to nie sú vhodné. Dievčatá sa na nič nevypytujú a akceptujú výber môjho oblečenie. Je to elegantná ženská výstroj, ľahká a celkom pohodlná. Tak ako vždy, mi na ruku nanesú prsteň, rukavice a následne o zlaté levie brošne pripnú tmavý plášť. Zlatú korunu však dnes odmietam.

Hrad je plný ticha. Pred troma dňami, v takomto čase sa začalo predbežné peklo, kedy môj otec vyhlásil že v Bambricku sa zavraždí moja sestra a môj snúbenec sa znenazdajky na scéne objaví taktiež. Odvtedy vládol v hrade chaos, nepokoj a taktiež hostia ktorým som nevenovala ani len trocha svojho času. Po včerajšom pohrebe sa väčšina hostí odobrala do svojich krajín, a ja som bola za túto informáciu neskutočne rada. Kŕmiť a napájať toľké množstvo ľudí a koní je často krát finančne náročné, a to posledné čo potrebujem po nastúpení na trón  riešiť, je ekonomická kríza kráľovskej pokladnice.

Teraz sa však v hradbách neozýval žiaden smiech, zvuk ani rozhovor. Bolo tu ticho. Tak, ako po celý môj život.

Stráže ma verne obstúpili na každom kroku, i  keď som pochybovala že ma môj vlastný ľud napadne. A vôbec, ego je sviňa, no kto by si dovolil siahnuť rukou na dcéru Ramzesa IV, a zároveň princeznej s povesťou vražedného monštra?

Tak ako predpokladám, moja rodina je v jedálni. Potichu sa rozprávajú medzi sebou a počuť skôr štrngot pohárov a príborov, než ich monotónny rozhovor.  Moja matka má zodraté líca plačom, oči opuchnuté od žiaľu no pokorný úsmev na tvári. Opatrne do úst vkladá bielko slepačieho vajíčka, a dôkladne ho prežúva. Sestry naopak štebocú o nepochopiteľných veciach, ktoré sa mi z diaľky ani za pomoci Alfy nepodarí rozoznať, ich šťastné tváre sú krásnym pokladom tohoto hradu a ružové líčka nasvedčujú o tom, že ráno boli v záhradách na čerstvom vzduchu.

Čo sa týka posledných hostí, a to Baurínska, nie je v mojej kompetencii ich poslať do teplých krajov, i keď mi v podstate neprekážajú. Boli blízkymi priateľmi môjho otca, a kráľovná je stále zachovaná v srdci mojej matky. A vôbec, nemám si ja náhodou brať ich najstaršieho syna?

Maximus vážne počúva slová svojho mladšieho brata za stolom. Ma na sebe typickú bielu uniformu s vojenskými odznakmi, bez plášťa. Pri pohľade na neho sa mi rozbúcha výstražne srdce, oči preletia po jeho božskom profile a levica vo mne zapradie. Biela farba len spôsobí vášnivý kontrast na mojej duši, jeho gaštaň je v bielej viac príťažlivá než čokoľvek iné. Odvrátim od toho hriešnika svoj pohľad skôr než ma zaregistruje a nahodím klasickú masku arogantnej princeznej.

Stráže vykročia predo mnou, hneď ako uzrú cieľ. Nechcela som spôsobovať verejný chaos, no sám si vybral miesto kde bude  zaistený. Je čas zbaviť kráľovstvo minulosti a pliagy. Pre mňa večne neškodný, starý radca Gringer, ktorému som od detstva dôverovala celím svojím srdcom, je teraz vrah a obvinený mojím otcom. Dám mu šancu sa obhájiť. No bez prítomnosti senátu.

Viem že mám plnú pozornosť celej spoločnosti, oboch kráľovských rodín. Je tu opäť nastolené ticho. Cítim na sebe každého pohľad, matka na mňa hľadí v nechápavosti, no s vedomím že konám niečo o čom som si istá. Z Maximusa, ktorého pocity ku mne jasne prenikajú zasa vyžaruje ostražitosť a pohľadom premeriava terč ktorý som si vybrala. Gringer stojí obďaleč stola, pred pár sekundami bol ponorený v rozhovore s vojakom, teraz mi hľadí pokojne do očí.

Naučil ma konať racionálne. Áno, otcovi sa to podarilo rozvrátiť, no jeho pokoj a rozvážnosť ma nevyvedú z miery, nevyvolajú hnev a drzosť. Nie, som si vedomá toho že vie ako provokovať, a on je si vedomý toho, že viem jeho tajomstvo. Pokiaľ môj otec ľstivo neklamal.

,, Vaše Veličenstvo," pokloní sa s nečitateľným výrazom. ,, Tu alebo tam?" položím mu arogantnú otázku bez okolkov. Matka padne naspäť na stoličku s hlasným vzdychom. ,, Alaïa čo to robíš?" zašepká. Ignorujem ju.

,, Tu alebo tam?" zopakujem zavrčaním výstražnú otázku.Cítim sa ako v Maximusovi stupňuje agresivita.   Starec mi hľadí do očí, červené cievky staroby v oku vo mne hľadajú súcit.
,, Nemám sa ti z čoho spovedať," povie taktne. Za jeho chrbtom mu zareve môj obnovený lev a pomaly schádza schodisko. Gringerove oči sa dokorán otvoria a prehltne.  ,, Chcem svedkov," povie a uprene sa mi zahľadí do tváre.